Preskočiť na obsah

Bezděz (hrad)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bezděz
Hrad
Letecký pohľad na hrad Bezděz
Štát Česko Česko
Región Liberecký
Okres Česká Lípa
Súradnice 50°32′21″S 14°43′13″V / 50,53917°S 14,72028°V / 50.53917; 14.72028
Vznik 13. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup Bezděz
Poloha hradu Bezděz v Česku
Poloha hradu Bezděz v Česku
Poloha hradu Bezděz v Česku
Wikimedia Commons: Bezděz Castle
Webová stránka: http://www.hrad-bezdez.cz/
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Bezděz je zrúcanina gotického hradu nad obcou Bezděz v okrese Česká Lípa v Libereckom kraji.

Jeden z najvýznamnejších českým hradov stojí na vyššom z dvoch kopcov vulkanického pôvodu tvoriacich dvojvrchol Bezdězu (Veľký Bezděz - 604 m n. m., Malý Bezděz - 577 m n. m.) 6 km juhovýchodne od mesta Doksy.[1]

Hrad bol vybudovaný v rokoch 1265 - 1278[2] a za vlády Přemysla Otakara II. cisterciánsko-burgundskou stavebnou hutou ako reprezentačné kráľovské sídlo, správne stredisko rozsiahleho kráľovského panstva a pevnosť slúžiaca k obrane dôležitej obchodnej cesty do Zittau.

Do historického povedomia sa v roku 1279, kedy tu bol správcom Českého kráľovstva a svojim poručníkom Otom V. Brandenburským väznený mladý český kráľ Václav II. so svojou matkou Kunhutou Uhorsku.[2][1]

V 1. polovici 14. storočia vlastnil hrad rod Berkovcov z Dubé.[3] Význam hradu vyzdvihol i Karol IV., ktorý v roku 1350 vydal majestát zabraňujúci zastavovaniu hradu. Po bitke na Bielej hore sa jeho majiteľom stal Albrecht z Valdštejna, ktorý dal hrad nanovo opevniť. V roku 1642 hrad dobyli Švédi a obsadili ho.[3] V roku 1662 bol Bezděz osídlený rádom montserratských benediktínov a premenený na pútnické miesto. Po zániku rádu v roku 1785 hrad začal pustnúť a jeho múry slúžili ako zdroj stavebného materiálu. Takto hrad pretrval až do 40-tych rokov 19. storočia, kedy sa pristúpilo k prvým pokusom na jeho záchranu. Bola zrekonštruovaná Veľká veža a obnovené zastrešenie objektu.

Hrad pre svoju polohu býval častým námetom vychádzok romantických umelcov (napr. Karel Hynek Mácha, Josef Mánes a i.) a stal sa i dejiskom opery Bedřicha Smetanu Tajomstvo. V roku 1868 sa tu uskutočnil pamätný tábor českého a nemeckého ľudu.

Hrad je v súčasnosti v stave postupne rekonštruovaných zrúcanín. Z pôvodných objektov sa zachovali hradné múry s cimburím, štyridsať metrov vysoká Veľká veža (obvod 21 metrov, hrúbka muriva päť metrov), tzv. Čertova veža (výška 20 metrov, obvod 14 metrov, hrúbka muriva tri metre), hradný palác s ranogotickou kaplnkou v jeho východnej časti, budova purkgrófstva a časť hradieb z doby panstva Albrechta z Valdštejna. Na prístupovej ceste k hradu sa nachádzajú torzá kaplniek barokovej krížovej cesty.

Hrad bol v roku 1978 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b PODHORSKÝ, Marek. Liberecký kraj. Praha 7 : freytag&berndt, 2002. ISBN 80-7316-032-3. Kapitola Českolipsko, s. 36 – 37.
  2. a b Českolipsko a Máchův kraj. Děčín : Česká turistika, s. r. o., 2005. ISBN 80-903410-9-8. Kapitola Máchův kraj, s. 25.
  3. a b ANDĚL, Rudolf; KABÍČEK, Jan. Hrady a zámky Libereckého kraje. Liberec : [s.n.], 1957. S. 82 – 83.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]