Bielomorsko-baltský kanál
Súradnice: 64°24′S 34°28′V / 64,4°S 34,47°V
Bielomorsko-baltský kanál alebo Bielomorsko-baltský prieplav[1] (rus. Беломо́рско-Балти́йский кана́л, Belomorkanal) je prieplav spájajúci Baltské more a Biele more cez územie Ruskej federácie. Táto stavba bola postavená prevažne väzňami gulagov v rokoch 1931 – 1933 počas prvej sovietskej päťročnice. Slávnostne ho otvorili 28. mája 1933.
Výstavba[upraviť | upraviť zdroj]
Pre účely postavenia prieplavu bola zriadená sieť pracovných táborov (gulag). Počas výstavby boli väzni vystavovaný neľudským podmienkam a k dispozícii mali len základné pracovné nástroje. Počet obetí výstavby sa pohybuje v rozmedzí od 12 000 podľa oficiálnych zdrojov[2] až po odhad 250 000 od Alexandra Solženicina[3]. Len na mieste Sandarmoh v Karelskej oblasti bol nájdený masový hrob s 9-tisíckami ľudských pozostatkov.
Vykopanie 227 km kanálu sa stihlo za 22 mesiacov, a to v podnebí, kde deväť mesiacov v roku mrzne. Vodná cesta sa skrátila z 5 167 km na 1 248 km, ale pre malú hĺbku (3,65 m) ju nemohli využívať veľké lode.
Technické parametre[upraviť | upraviť zdroj]
- Dĺžka: 227 km
- Priemerná hĺbka: 5 m
- Max. rozdiel hladín: 70 m
- Rozmery plavebných komôr: 135 × 14,3 m
- Počet plavebných komôr: 19
- Maximálna rýchlosť (na umelo vytvorených častiach): 8 km/h
- Priemerná doba prevádzky: 165 dní ročne
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Bašovský, O. a kolektív: Malá zemepisná encyklopédia ZSSR, Obzor – Bratislava, 1977, s. 124
- ↑ Корнилова О.В. Заключенные ГУЛАГа второй половины 1930-х гг.: лагконтингент Вяземлага по статьям осуждения и срокам заключения. Исторический журнал: научные исследования, 2014-05, roč. 5, čís. 5, s. 569–583. Dostupné online [cit. 2022-11-23]. ISSN 2222-1972. DOI: 10.7256/2222-1972.2014.5.14685.
- ↑ SOLŽENICIN, Alexander. Súostrovie gulag. [s.l.] : Premedia, 2012. ISBN 9788089594122.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bielomorsko-baltský kanál
