Zobrazenie zdroja stránky Bielorusko

{{Infobox štát
| Celý názov = Bieloruská republika
| 2. pád názvu = Bieloruska
| Vlajka = Flag of Belarus.svg
| Znak = Coat of arms of Belarus (2020).svg
| Poloha = Europe-Belarus.svg
| Motto = 
| Hymna = [[My, Belarusy]] (My, Bielorusi) [[Súbor:My Belarusy.ogg]]
| Dlhý miestny názov = Рэспубліка Беларусь ([[bieloruština]])<br />Республика Беларусь ([[ruština]])
| Krátky miestny názov = Беларусь (bieloruština)<br />Беларусь (ruština)
| Hlavné mesto = [[Minsk]]
| ŠírkaSt = 53
| ŠírkaMin = 55
| ŠírkaSJ = s
| DĺžkaSt = 27
| DĺžkaMin = 33
| DĺžkaVZ = v
| Najväčšie mesto = Minsk
| Úradné jazyky = [[bieloruština]], [[ruština]]
| Štátne zriadenie =  [[de iure]] [[prezidentská republika]]
| Funkcie politických predstaviteľov = [[Hlava štátu]]<br />[[Predseda vlády]]
| Politickí predstavitelia = <small>[[Alexandr Grigorievič Lukašenko|Alexandr Lukašenko]]<br />[[Roman Golovchenko]]
| Vznik = [[25. august]] [[1991]] (vyhlásenie nezávislosti od [[Sovietsky zväz|ZSSR]])<br />[[19. september]] 1991 (premenovanie na Bieloruskú republiku)<br />[[26. december]] 1991 (oficiálny vznik nezávislého Bieloruska)
| Susedia = [[Poľsko]], [[Litva]], [[Lotyšsko]], [[Rusko]], [[Ukrajina]]
| Rozloha = 207 595
| Poradie rozloha = 84
| Rozloha vody = 
| Percento vody = 1,4
| Odhad počtu obyvateľov = 9 491 800{{Pokles}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Size and natural increase of population
  | url = http://www.belstat.gov.by/en/ofitsialnaya-statistika/social-sector/demografiya_2/osnovnye-pokazateli-za-period-s-__-po-____gody_3/size-and-natural-increase-of-population_2/
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2018-04-03
  | vydavateľ = Belstat
  | miesto = 
  | jazyk = en
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20180703163705/http://www.belstat.gov.by/en/ofitsialnaya-statistika/social-sector/demografiya_2/osnovnye-pokazateli-za-period-s-__-po-____gody_3/size-and-natural-increase-of-population_2/
  | dátum archivácie = 2018-07-03
  }}</ref>
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2018
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 93
| Sčítanie počtu obyvateľov = 9 413 446<ref name="sat">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = В Белстате подробно разъяснили данные переписи населения — 2019|url=https://www.sb.by/articles/chtenie-mezhdu-tsifr.html| vydavateľ = Газета «Рэспублiка»| dátum vydania =2020-02-26|jazyk=ru}}</ref>
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2019
| Hustota obyvateľstva = 45,8
| Poradie hustota = 142
| HDP = 59 mld.<ref>[https://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2018/01/weodata/weorept.aspx?pr.x=43&pr.y=20&sy=2016&ey=2023&scsm=1&ssd=1&sort=country&ds=.&br=1&c=913&s=NGDPD%2CPPPGDP%2CNGDPDPC%2CPPPPC&grp=0&a=#top Report for Selected Countries and Subjects] International Monetary Fund</ref>
| Rok HDP = 2018
| Poradie HDP = 77
| HDP na hlavu = 6 300
| Poradie HDP na hlavu = 92
| HDI = 0,796<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://hdr.undp.org/sites/default/files/2016_human_development_report.pdf|titul=Human Development Report 2016 – "Human Development for Everyone"| dátum prístupu = 2017-06-27|vydavateľ =Rozvojový program Spojených národov|jazyk =en}}</ref>
| Rok HDI = 2015
| Poradie (HDI) = 52
| Kategória HDI = vysoký
| Mena = [[bieloruský rubeľ]] = 100 kopejok
| Kód meny = BYN
| Časové pásmo = 
| UTC posun = +3
| Letný čas = 
| UTC posun leto = +3
| Medzinárodný kód = BLR / BY
| Kód motorových vozidiel = BY
| Internetová doména = .by
| Smerové telefónne číslo = 375
| Poznámky = Gramotnosť: 99 %
}}

'''Bielorusko''' ({{bel|''Белару́сь''}}, {{rus|''Белару́сь''}}), dlhý tvar názvu '''Bieloruská republika''' ({{bel|''Рэспу́бліка Белару́сь''}}, {{rus|''Республика Беларусь''}}), je jedna z krajín [[Východná Európa|východnej Európy]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.aktuality.sk/clanok/469200/bielorusko/|titul=Bielorusko| dátum vydania = 2009-02-02}}</ref>, ktorá nemá prístup k moru. Bielorusko hraničí s piatimi štátmi – na juhu s [[Ukrajina|Ukrajinou]] ({{km|891|m}}), na západe s [[Poľsko]]m ({{km|535|m}}), na severozápade s [[Litva|Litvou]] ({{km|677|m}}) na severe s [[Lotyšsko]]m ({{km|167|m}}) a na severe a východe s [[Rusko]]m ({{km|1239|m}}).

== Dejiny ==
{{Hlavný článok|Dejiny Bieloruska}}

Obdobia dejín Bieloruskej republiky:

* [[Dejiny Bieloruska#Osídľovanie Bieloruska|Osídľovanie Bieloruska]] (7. storočie – 6. storočie pr. Kr.)
* [[Dejiny Bieloruska#Litovské obdobie|Obdobie stredoveku]] (tzv. Litovské obdobie) ([[1240]] – [[1569]])
* [[Dejiny Bieloruska#Poľské obdobie|Poľské obdobie]] ([[1569]] – [[1795]])
* [[Dejiny Bieloruska#Ruské obdobie|Bielorusko ako súčasť Ruského impéria]] (tzv. Ruské obdobie) ([[1795]] – [[1917]])
* [[Bieloruská ľudová republika]] ([[25. marec]] [[1918]] – [[27. február]] [[1919]])
* [[Litovsko-Bieloruská sovietska socialistická republika]] ([[1919]] – [[1920]])
* [[Dejiny Bieloruska#Sovietske obdobie|Bieloruská sovietska socialistická republika]] (tzv. Sovietske obdobie) ([[1922]] – [[1991]])
* [[Dejiny Bieloruska#Nezávislé Bielorusko|Nezávislé Bielorusko]] ([[1991]] – súčasnosť)

== Geografia ==
=== Povrch ===
Reliéf Bieloruska je málo členitý, prevažuje relatívne rovinatý terén. Najvyšším bodom je [[Dziaržynskaja hara]] ([[bieloruština|po bielorusky]]: ''Гара Дзяржынская'') vysoká {{m|345|m}}. Krajina je súčasťou [[Východoeurópska nížina|Východoeurópskej nížiny]]. Typickým krajinotvorným prvkom sú početné jazerá (okolo 11 000), ktorých plocha zväčša nepresahuje {{km2|0.5|m}}. Lesy pokrývajú asi 34 % krajiny, panenský prales sa zachoval v [[Národný park Bielovežský prales|Bielovežskom národnom parku]] ([[bieloruština|po bielorusky]]: ''Белавеская пушча'', [[poľština|po poľsky]]: ''Puszcza Białowieska'') v poľsko-bieloruskom pohraničí (na [[Lokality Svetového dedičstva v Európe|zozname svetového dedičstva UNESCO]]).

=== Podnebie ===
Bielorusko patrí do mierneho podnebného pásma na rozhraní kontinentálnych a oceánskych zón. Oceánske prúdenie je spôsobené blízkym [[Baltské more|Baltským morom]] a [[Atlantický oceán|Atlantickým oceánom]]. Krajina má teplé letá a chladné zimy s relatívne malým počtom zrážok (546 – {{mm|693|m}}). Priemerná letná teplota neprekračuje 17,5&nbsp;°C (júl) a zimná -7&nbsp;°C (január).

=== Vodstvo ===
Bieloruské územie sa nachádza na rozvodí medzi [[Baltské more|Baltským]] a [[Čierne more|Čiernym morom]]. Krajinou pretekajú štyri významné vodné toky – [[Pripiať (rieka)|Pripiať]] a [[Dneper]] (na {{km|115|m}} tvorí bielorusko-ukrajinskú hranicu), [[Berezina]] a [[Sož]], ktoré tečú do [[Čierne more|Čierneho mora]] a rieky na severozápade – [[Neman (rieka)|Neman]], [[Západná Dvina]] (Daugava), kým [[Vilija]] a [[Západný Bug]] tečú do [[Baltské more|Baltského mora]].

== Politické pomery ==
[[Súbor:Putin with Alexander Lukashenko 2015.jpg|thumb|right|Prezident [[Alexandr Lukašenko]] a ruský prezident [[Vladimir Putin]], 2015]]
Bielorusko je republika s prezidentským systémom vlády. Dvojkomorový parlament – Národné zhromaždenie ([[bieloruština|po bielorusky]]: ''Нацыянальны сход'') – pozostáva zo 110 člennej Snemovne reprezentantov ([[bieloruština|po bielorusky]]: ''Палата прадстаўнікоў'') a z Rady republiky ([[bieloruština|po bielorusky]]: ''Савет Рэспублікі''), ktorá má 64 členov. Poslanci dolnej komory sú volení vo všeobecných voľbách v jednomandátových obvodoch, z členov hornej komory sa 56 volí nepriamo a 8 menuje hlava štátu.

V dolnej komore parlamentu v súčasnosti tvoria väčšinu nestraníci (98 kresiel), okrem toho je tu zastúpená Komunistická strana (8 kresiel), Agrárna strana (3 kreslá) a Liberálnodemokratická strana (1 kreslo). Opozičné strany ako Bieloruský ľudový front a Zjednotená občianska strana Bieloruska nezískali v ostatných voľbách ani jediného poslanca.

V istých aspektoch sa javí súčasné Bielorusko ako zmenšenina voľakedajšieho [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]].
* Naďalej sa pestuje kult komunistických vodcov [[Vladimir Iľjič Lenin|Lenina]], [[Felix Edmundovič Dzeržinskij|Dzeržinského]] a iných.
* Oficiálna politická scéna a médiá sú pozoruhodne jednotné.
* Volebné výsledky sú nezvyčajne presvedčivé.
* Štát štedro dotuje sociálny systém.

Od roku [[1994]] prezidentský úrad zastáva [[Alexander Lukašenko]] ([[bieloruština|po bielorusky]] ''Алякса́ндар Рыго́равіч Лукашэ́нка'', známejší je však ruský variant jeho mena). Vo funkcii ho potvrdili ostatné voľby v roku 2015.

Viaceré medzinárodné organizácie, vrátane [[OBSE]], dlhodobo kritizujú politické pomery a označujú tunajšie voľby za neslobodné, vzhľadom na atmosféru v médiách, ktoré významne podporujú súčasnú vládnucu garnitúru. [[Rada Európy]] vylúčila Bielorusko ešte v roku 1997, keď sa pri referende a voľbách porušovali princípy demokracie. Kritika sprevádzala aj prezidentské voľby v rokoch 2006, 2010,2015 a 2020 v ktorých získal súčasný prezident [[Alexander Lukašenko|Lukašenko]] viac ako 80 % hlasov. Z jeho súperov bol v roku 2006 najúspešnejší [[Alexander Milinkevič]] (6 %). V posledných dvoch voľbách sa opozícia nedokázala dohodnúť na spoločnom kandidátovi. V roku 2015 z troch vyzývateľov Lukašenka, ktorý podľa oficiálnych výsledkov získal 83,47 % hlasov, jediným opozičným demokratickým kandidátom bola Taciana Karatkievič, ktorá získala len 4,44 %. 6,32 % voličov hlasovali proti všetkým kandidátom.

=== Mestá ===
{{Hlavný článok|Zoznam miest v Bielorusku}}
* [[Minsk]]
* [[Homeľ]]
* [[Mahiľov]]
* [[Vicebsk]]
* [[Hrodna]]
* [[Brest (Bielorusko)|Brest]]
* [[Polack]]

=== Administratívne rozdelenie ===
Bielorusko sa v súčasnosti delí na šesť oblastí a hlavné mesto Minsk, ktoré má osobitné postavenie a je zároveň centrom Minskej oblasti (Мінская вобласць) a Minského rajónu
{|
|-
| width="40%"|
'''Oblasti Bieloruska'''
# [[Súbor:Flag of Brest Voblast, Belarus.svg|25px]] [[Brestská oblasť]]
# [[Súbor:Flag of Homyel Voblast.svg|25px]] [[Homeľská oblasť]]
# [[Súbor:Flag of Hrodna Voblasts.svg|25px]] [[Hrodnianska oblasť]]
# [[Súbor:Flag of Mahilyow Voblast.svg|25px]] [[Mahiľovská oblasť]]
# [[Súbor:Flag of Minsk Voblast.svg|25px]] [[Minská oblasť]]
# [[Súbor:Flag of Vitsebsk Voblasts.svg|25px]] [[Vicebská oblasť]]
'''[[Hlavné mesto]]'''
# [[Súbor:Flag of Minsk, Belarus.svg|25px]] [[Minsk]]
| width="60%"|
{{Administratívne členenie Bieloruska (mapa)}}
|}

== Ekonomika ==
{{Výhonok}}

== Obyvateľstvo ==
{{Hlavný článok|Demografia Bieloruska}}

Počet obyvateľov Bieloruska k 1. októbru 2019 dosiahol 9 413 446 ľudí.<ref name="sat" /> V posledných rokoch sa stabilizoval tesne pod 9,5 miliónmi. Prirodzený úbytok, ktorý trápil krajinu od roku 1993 sa značne zmiernil a pre výrazné znižovanie počtu zomrelých a mierne zvyšovanie pôrodnosti dosiahol v roku 2015 len 621 ľudí. Je predpoklad, že Bielorusko dosiahne v roku 2016 prirodzený prírastok, ktorý by ale nemal dlho vydržať, keďže sa postupne do plodného veku dostávajú menej početné ročníky narodené v 90. rokoch.

=== Národnostné zloženie ===
{| class="wikitable"
!Umiestnenie
!Národnosť<ref>[http://pop-stat.mashke.org/belarus-ethnic2009.htm Ethnic composition of Belarus 2009]</ref>
!Počet
!%
 |-
!1
 |[[Bielorusi]] 
 |7 957 252
 |83,7
 |-
!2
 |[[Rusi]] 
 |785 084
 |8,3
 |-
!3
 |[[Poliaci]] 
 |294 549
 |3,1
 |-
!4
 |[[Ukrajinci]] 
 |158 723
 |1,7
 |-
!5
 |[[Židia]] 
 |12 926
 |0,14
 |-
!6
 |iní 
 |76 610
 |0,81
 |-
 |}

=== Vierovyznanie ===
{{Bar box
| title=Náboženstvo v Bielorusku (2011)<ref name=mfa>{{cite web|title=Religion and denominations in the Republic of Belarus|url=http://www.mfa.gov.by/upload/pdf/religion_eng.pdf|publisher=Ministry of Foreign Affairs of the Republic of Belarus|accessdate=17 February 2013|archive-url=https://web.archive.org/web/20171014085840/http://www.mfa.gov.by/upload/pdf/religion_eng.pdf|archive-date=14 October 2017|url-status=dead}}</ref>
| float=right
| bars=
{{Bar percent|[[pravoslávna cirkev (východná Európa)|Pravoslávie]]|DeepPink|48.3}}
{{Bar percent|[[Ateizmus|Bez vyznania]]|SlateGray|41.1}}
{{Bar percent|[[Katolicizmus]] (latinského obradu)|DarkOrchid|7.1}}
{{Bar percent|Ostatní|LimeGreen|3.3}}
}}
Podľa sčítania ľudu z novembra [[2011]] sa 58,9% všetkých Bielorusov hlásilo k nejakému náboženstvu; z toho pravoslávie tvoria (bieloruský exarchát Ruskej pravoslávnej cirkvi) asi 82%. Rímsky katolicizmus sa praktizuje väčšinou v západných oblastiach a existujú tiež rôzne odvetvia protestantizmu. Menšiny tiež praktizujú grécky katolicizmus, judaizmus, islam (najmä. Lipkovia) a novopohanstvo. Celkovo je 48,3% populácie pravoslávnych kresťanov, 41,1% je bez vyznania, 7,1% katolíkov a 3,3% nasledujú iné náboženstvá.

== Osobitá poznámka ==
* Dňa [[22. december|22. decembra]] [[2008]] Bielorusko uznalo nezávislosť [[Južné Osetsko|Južného Osetska]] a [[Abcházsko|Abcházska]]. Stalo sa tak v [[Minsk]]u na rokovaní prezidenta [[Alexander Lukašenko|Alexandra Lukašenka]] a jeho ruského partnera [[Dmitrij Anatolievič Medvedev|Dmitrija Medvedeva]] o znížení ceny dodávky ruskej ropy do krajiny. Po [[Nikaragua|Nikarague]] je tak Bielorusko druhou krajinou sveta a prvou krajinou [[Európa|Európy]] vôbec, ktorá nezávislosť týchto dvoch republík v sústave [[Gruzínsko|Gruzínska]] uznala.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Zdroj ==
Matejko, Ľ.: Poznámky k predmetu Východná Európa – krajiny a ľudia, Bratislava, 2007. [https://fphil.uniba.sk/katedry-a-odborne-pracoviska/katedra-rusistiky/studium-krvs/materialy/v-europa1/blr/ Dostupné online]

== Iné projekty ==
{{projekt|q=Bieloruské príslovia|commons=Беларусь|q_štítok=bieloruské príslovia}}

{{Bielorusko}}
{{Voľby a referendá v Bielorusku}}
{{Európa}}
{{CIS}}
{{OBSE}}

[[Kategória:Bielorusko| ]]
[[Kategória:Členovia SNŠ]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Štáty v Európe]]