Biely Potok (Ružomberok)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pohľad na Biely Potok zo Sidorova

Biely Potok (maď. Fehérpatak) je mestská časť Ružomberka nachádzajúca sa na jeho južnom konci.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Biely Potok sa rozkladá po oboch brehoch rieky Revúca v ústí Revúckej doliny, ktorá oddeľuje pohoria Veľká Fatra a Nízke Tatry. Obec je situovaná v línii sever – juh pozdĺž Revúcej, od ktorej reliéf prudko stúpa do okolitých hôr. Západnou dominantou obce je vrch Sidorovo, na juhovýchode je to vrch Ostré (Ostrô).

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá zmienka o obci pochádza zo 14. storočia, kedy bol Biely Potok uznaný za jednu z ulíc Ružomberka na základe mestských výsad vydaných uhorským kráľom Karolom Robertom z Anjou. História obce a Ružomberka je takto dodnes naviazaná.[1] Obyvatelia obce sa živili poľnohospodárstvom, chovom oviec a domácimi remeslami. O okolí obce bola zaznamenaná aj ťažba železnej rudy. Rozvoj obce zaznamenáva vzostup koncom 19. storočia, kedy bola neďaleko obce vybudovaná prvá továreň na spracovanie drevoviny. K Ružomberku bol pričlenený po roku 1882. V roku 1908 bola v obci vybudovaná úzkorozchodná železnica spájajúca Ružomberok s kúpeľným mestom Korytnica. Počas obdobia SNP v okolí obce prebiehali intenzívne boje medzi povstalcami a nemeckými jednotkami. Najintenzívnejšie boli v okolí vrchu Ostrô, o ktorý sa intenzívne bojovalo, pretože slúžil ako dobrá pozorovateľňa na celé okolie. Po roku 1945 nastala v obci masívna výstavba.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. DZURIAK, Karol. Biely Potok, Vlkolínec. Ružomberok : Tesfo, 2014. ISBN 978-80-89253-62-3. S. 327.
  2. Biely Potok, Ružomberok. Kostol nanebovzatia Panny Márie. [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 49°02′28″S 19°17′51″V / 49,041003°S 19,297485°V / 49.041003; 19.297485