Biskupský vikár

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Heraldický erb biskupského vikára.
Je rovnaký ako u generálneho vikára, prepošta a iných, ak nositeľ nie je zároveň pomocným biskupom. Ak je biskupom, používa sa biskupský erb.

Biskupský vikár (lat. Vicarius Episcopalis) je v rímskokatolíckej cirkvi zástupca diecézneho biskupa pre určitú oblasť. Jeho obdobou v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi je synkel. Úrad biskupského vikára je zriadený aj v niektorých evanjelických cirkvách.

Tento cirkevný úrad bol zavedený Kódexom kánonického práva z roku 1983 (kánon 476). Biskupských vikárov môže byť v jednej diecéze i viac, na rozdiel od generálneho vikára však nemusí byť nutne v každej diecéze ustanovený. Biskupského vikára menuje slobodne diecézny biskup. Rovnako ako v prípade generálnych vikárov môže byť biskupským vikárom aj pomocný biskup. Funkcia biskupského vikára zaniká okamihom, keď sa biskupská stolica stane vakantnou (kánon 481).[1]

Biskupský vikár je tiež ordinárom a má rovnakú právomoc ako generálny vikár, ale len v určitej oblasti, napríklad:

  • v určenej časti diecézy
  • pre istý druh záležitostí
  • pre veriacich určitého obradu
  • pre určité spoločenstvo osôb

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. KBS. Kódex kánonického práva, DRUHÁ KNIHA, BOŹÍ ĽUD [online]. [Cit. 2014-07-20]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Biskupský vikář na českej Wikipédii.