Bitka pri Lamači

Bitka pri Lamači bolo záverečné vojenské stretnutie rakúskej a pruskej armády v rakúsko-pruskej vojne v roku 1866.

Vojna sa začala na pruských hraniciach v severných Čechách, pokračovala dejiskom najväčšej bitky pri Hradci Králové a ukončená bola krviprelievaním v Lamači pri Bratislave.

Útočiaca pruská armáda prenasledovala časť porazených rakúskych jednotiek popri rieke Morava. 19. júla obsadila Malacky a o dva dni Stupavu. Prusi sa chystali dobyť Bratislavu, dôležité strategické miesto. Boli by si tak posilnili pozície v prípadnom útoku na Viedeň.

Rakúske jednotky vytvorili pred Bratislavou mohutný obranný val, rozprestierajúci sa od návršia Hrubá Pleš až po svahy Devínskej Kobyly. Silné delostrelectvo rozostavili pri Lamači a Dúbravke, aby chránilo prístupové cesty od Stupavy. Útok Prusov sa začal ráno 22. júla silnou delostreleckou paľbou na Dúbravku a Lamač. Medzitým sa ďalšie oddiely pokúsili o obchvat rakúskych obranných línií cez Kamzík. Napokon bol útok Prusov odrazený. Pred rozhodujúcim útokom Prusov Bratislavu zachránil začiatok prímeria uzavretého v Mikulove.

V tejto poslednej bitke rakúskej-pruskej vojny padlo niekoľko sto vojakov na jednej i druhej strane. Ich hroby sú roztrúsené v okolí Lamača, Dúbravky a po návrší Kamzíka. Mierové rokovania sa začali v Mikulove a pokračovali v Prahe, kde 23.8.1866 podpísali mierovú zmluvu. Pražským mierom sa Rakúsko zaviazalo, že sa úplne zrieka Nemecka a svojej nemeckej politiky vôbec. Muselo zaplatiť vojnovú kontribúciu 20 miliónov pruských toliarov. Výsledok vojny bol jedným z určujúcich faktorov neskoršieho rakúsko-uhorského vyrovnania v roku 1867.