Preskočiť na obsah

Blackface

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Táto reprodukcia plagátu šoumenov z roku 1900 Williama H. Westa, pôvodne publikovaná spoločnosťou Strobridge Litho Co., zobrazuje transformáciu z belocha na černocha.

Blackface (doslova z angl. čierna tvár) je forma divadelného mejkapu, používaného prevažne nečernošskými umelcami na vykreslenie karikatúry osoby čiernej pleti.

V USA si táto praktika získala popularitu v priebehu 19. storočia a prispela k rozšíreniu rasových stereotypov. Do polovice storočia sa blackface predstavenia potulných kabaretov (tzv. minstrel show) stali výraznou americkou umeleckou formou, ktorá prekladala formálne diela ako operu do populárnych žánrov pre širšie publikum.[1] Začiatkom 20. storočia sa blackface odlúčil od minstrel show a stal sa samostatnou formou.[2] V Spojených štátoch klesala jeho popularita začiatkom 40. rokov a najmä počas Afroamerického hnutia za občianske práva v 50. a 60. rokoch.[3] Napriek tomu, že na prelome 21. storočia[4] sa blackface verejnosťou považoval za vysoko urážlivý, neúctivý a rasistický, v ďalších krajinách sa praktizoval aj naďalej.

V USA sa blackface používal zhruba jedno storočie a to od roku 1830. Táto praktika sa následne rozšírila do ďalších krajín, najmä do Spojeného kráľovstva, kde sa používala ešte v druhej polovici 20. storočia (napr. v televíznom programe stanice BBC s názvom The Black and White Minstrel show, ktorý bol vysielaný v rokoch 1958 až 1978).[5] V roku 1910 bol blackface tiež použitý napr. pri slávnej mystifikácii na lodi Dreadnought.[6] Prostredníctvom minstrel show sa začali do povedomia širokého publika dostávať rasové stereotypy.[7][8] Vedľa nich však tiež prvky černošskej kultúry, aj keď niekedy skreslenú formou. Z dnešného pohľadu je však na tento prínos pozerané čiastočne ako na vykorisťovanie a využívanie Afroameričanov a ich kultúry. Od polovice 20. storočia sa s postupnou zmenou vnímania rás a rasizmu začalo v USA od techniky blackface odstupovať.

Spevák a herec Al Jolson s čiernym makeupom v muzikáli The Jazz Singer (1927)[9]

Historický pôvod používania čierneho make-upu bielymi hercami nie je doteraz datovaný. Americký novinár a komentátor John Strausbaugh označil blackface za súčasť tradície zobrazovania černochov na účely pobavenia a osvety bielych divákov. Využívanie čierneho make-upu sa datuje minimálne do začiatku 17. storočia, kedy bol používaný v Alžbetínskom divadle, najmä v hre Othello (premiéra r. 1604).[5] Avšak v týchto prípadoch nešlo o zobrazovanie černochov ako karikatúr, čo je zásadná charakteristika termínu blackface.[10] Bližším prípadom je hra The Padlock (premiéra r. 1769 v New Yorku), v ktorej biely herec Lewis Hallam, Jr. stvárnil rolu opitého černocha Munga.[11] Praktiky blackface však zásadne spopularizoval až biely herec Thomas D. Rice, ktorý v roku 1828 predstavil svoj výstup „Jump Jim Crow“[12] s piesňou a tancom karikatujúcim černochov.[13] Rice vystupoval po celých vtedajších USA pod pseudonymom Daddy Jim Crow. Práve z jeho výstupu bol neskôr potvrdený termín Jim Crow pre označenie segregačných a diskriminačných zákonov Jima Crowa.[14] Po celý zvyšok 19. storočia boli Minstrel Show v USA veľmi populárnymi predstaveniami.

V prvej polovici 20. storočia sa praktika blackface bežne používala aj v rýchlo sa rozvíjajúcom filmovom priemysle. Napr. v ranej adaptácii knižného bestselleru Chalúpka strýčka Toma (film z r. 1903)[15] hrali všetkých černochov belosi. Rovnako vo svojej dobe (r. 1915) veľmi úspešný a dnes kontroverzný film Zrodenie národa používal bielych hercov pre role černochov.[16] Pravidelné používanie blackface vydržalo v americkom filme až do konca tridsiatych rokov 20. storočia, potom začal byť viac a viac spájaný s rasizmom a predsudkami.[3] S blackface dovtedy vystupovali také hviezdy, ako napríklad: Bing Crosby,[17] Fred Astaire, Buster Keaton, Joan Crawford, Laurel a Hardy, Shirley Temple alebo Judy Garland. Používanie bolo tak rozšírené, že sa objavilo napríklad aj v animovaných filmoch, kde blackface nosil napr. Zajac Bugs (Bugs Bunny), a to ešte v snímkach zo začiatku päťdesiatych rokov.

Hoci je dnes blackface v USA vnímaný negatívne, stále niektorí americkí zabávači či herci používajú v istých prípadoch čierny make-up, avšak ich vystúpenia nie sú urážlivá či karikatujúce. V Európe sa čierny make-up stále používa pri rôznych folklórnych predstaveniach či tradíciách, rovnako ako pri karnevaloch. Používaný bol tiež napr. v populárnej televíznej show Your Face Sounds Familiar (na Slovensku ako Tvoja tvár znie povedome), avšak na základe vyžiadania majiteľa licencie programu bol na jar 2021 zrušený.[18]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. MAHAR, William John. Behind the Burnt Cork Mask: Early Blackface Minstrelsy and Antebellum American Popular Culture. [s.l.] : University of Illinois Press, 1999. Dostupné online. ISBN 978-0-252-06696-2. S. 9. .
  2. Frank W. Sweet, A History of the Minstrel Show, Backintyme (2000), p. 25, ISBN 0939479214
  3. a b Clark, Alexis. "How the History of Blackface Is Rooted in Racism". History. A&E Television Networks, LLC. 2019.
  4. DESMOND-HARRIS, Jenée. Don't get what's wrong with blackface? Here's why it's so offensive. [online]. October 29, 2014. Dostupné online. Archivované 2019-05-23 z originálu.
  5. a b Strausbaugh, 2006 
  6. How a bearded Virginia Woolf and her band of 'jolly savages' hoaxed the navy [online]. February 5, 2012. Dostupné online.
  7. Lott, Eric. "Blackface and Blackness: The Minstrel Show in American Culture", in Annemarie Bean, James V. Hatch, and Brooks McNamara (eds), Inside the minstrel mask: readings in nineteenth-century blackface minstrelsy, pp. 5–6.
  8. Rogin, Michael (University of California Press 1998) Blackface, White Noise: Jewish Immigrants in the Hollywood Melting Pot (p. 30)
  9. I nostri Brand [online]. September 11, 2017. Dostupné online. Archivované 2018-08-29 z originálu.
  10. Strausbaugh, 2006 
  11. TOSCHES, Nick. Where Dead Voices Gather. [s.l.] : Back Bay, 2002. ISBN 978-0-316-89537-8. S. 10.
  12. Lott, 1993 
  13. Strausbaugh, 2006 
  14. Ronald L. F. Davis, Creating Jim Crow Archivované jún 1, 2007, na Wayback Machine, The History of Jim Crow online, New York Life. Accessed January 31, 2008.
  15. Strausbaugh, 2006 
  16. Strausbaugh, 2006 
  17. Smith, Rj, "Pardon the Expression" (book review), Los Angeles Magazine, August 2001. Accessed online February 2, 2008.
  18. REFRESHER. Tvoja tvár znie povedome postupne končí s blackfacom. Bielych hercov už nefarbia načierno [online]. refresher.sk, [cit. 2021-07-26]. Dostupné online.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Blackface na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).