Bing Crosby

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bing Crosby
Bing Crosby in Road to Singapore trailer.jpg
Základné informácie
Popis umelca americký populárny spevák a herec
Rodné meno Harry Lillis Crosby
Narodenie 3. máj 1903
Tacoma, Washington, USA
Úmrtie 14. október 1977 (74 rokov)
Madrid, Španielsko
Pôsobenie 1926 – 1977
Žáner pop, džez[1]
Hrá na nástrojoch spev
Vydavateľstvá Brunswick, Decca, Reprise, RCA Victor, Verve, United Artists
Webstránka www.bingcrosby.com

Harry Lillis "Bing" Crosby (3. máj 1903 Tacoma, Washington, USA14. október 1977, Madrid, Španielsko) bol americký populárny spevák a herec,[2][3][4] ktorého umelecká kariéra trvala od roku 1926 až do jeho smrti. Bing Crosby je jednou z prvých svetových multimediálnych hviezd 20. storočia.[5] V rokoch 1926 až 1977 sa stal umeleckou osobnosťou, ktorá mala bezkonkurenčné výsledky v počte predaných hudobných nahrávok, hodnotení v rádiách a miere popularity vo filmovom priemysle.[6] Nakrútil viac ako 70 celovečerných filmov a nahral viac ako 1600 piesní. Je považovaný za najpopulárnejšiu osobnosť medzi muzikálovými hercami v histórii. Stal sa veľkým vzorom a inšpiráciou pre pre viacero spevákov, ktorí začínali svoju kariéru po ňom, vrátane osobností ako boli Frank Sinatra,,[7] Perry Como,[8] či Dean Martin, Dick Haymes, Elvis Presley[7] a John Lennon.[7] V roku 1948 časopis Music Digest odhadol, že jeho nahrávky zaplnili viac ako polovicu z 80 000 týždenných hodín pridelených rozhlasovej hudbe.[9] Je držiteľom Oscara za postavu Father Chuck O'Malley vo filme Going My Way z roku 1944 a bol nominovaný na túto cenu za postavu v pokračovaní tohoto filmu, The Bells of St. Mary's (1945), v ktorom hral po boku po boku Ingrid Bergmanovej. Je prvým zo šiestich hercov, ktorí boli nominovaní dvakrát na Oscara za tú istú postavu. V roku 1963 bol Crosby prvým držiteľom Ceny Grammy za celoživotné dielo.[10][11] Bing Crosby je jedným z 33 ľudí, ktorí majú tri hviezdy na Hollywoodskom chodníku slávy:[12] za film, rozhlasovú zábavu a zásluhy v hudobnom priemysle.[13] Crosby bol známy aj vďaka spolupráci s Bobom Hopeom, s ktorým hral vo filmoch Road to... z rokov 1940 až 1962.

Crosby ovplyvnil aj rozvoj nahrávacieho priemyslu po druhej svetovej vojne. Po tom, ako bol pri predvádzaní nemeckého kotúčového magnetofónu, ktorý do Ameriky priniesol John T. Mullin, investoval 50 000 dolárov do kalifornskej elektronickej spoločnosti Ampex, ktorá sa zaoberala výrobou kópií tohto prístroja. Potom presvedčil spoločnosť ABC, aby mu dovolila svoje relácie vopred nahrávať. Stal sa tak prvým interpretom, ktorý svoje rozhlasové relácie nahral vopred a zhotovoval svoje komerčné nahrávky na magnetickú pásku. Prostredníctvom nahrávacieho média vytváral svoje rozhlasové programy s rovnakými režijnými nástrojmi a remeselnými princípmi (strih, pretáčanie, skúšanie, posúvanie času) aké sú využívané pri produkcii filmov. Do rádií tak zaviedol prax, ktorá sa stala jeho priemyselným štandardom.[14]

Okrem prác pri výrobe audionahrávok, pomáhal pri financovaní vývoja videokaziet, stal sa spoluvlastníkom televíznych staníc, bol chovatelom dostihových koní a spoluvlastníkom bejzbalového tímu Pittsburgh Pirates. V tom období tento tím vyhral dve Svetové série (1960 and 1971).

Bing Crosby mal už za svojho života predaných viac ako 300 miliónov nahrávok a aj dnes patrí do prvej štvorky najpredávanejších hudobných umelcov na svete.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Výber z filmov[upraviť | upraviť zdroj]

Filmové komédie z kategórie road movie[upraviť | upraviť zdroj]

Práce pre televíziu a rozhlas[upraviť | upraviť zdroj]

Bing Crosby moderoval od 30. až do 50. rokov aj v rozhlase. Od roku 1964 do roku 1965 mal vlastnú televíznu show vysielanú v amerických káblových sieťach. Crosby nahovoril aj komentáre k niektorým krátkym televíznym filmom.

  • The Bing Crosby Show (1954)
  • The Edsel Show (1957)
  • Bing Crosby in London (1961)
  • The Bing Crosby Show (1964-1965)
  • Bing Crosby in Dublin (1965)
  • Goldilocks (1971) (hlas)
  • Dr. Cook's Garden (1971)
  • Bing Crosby and Fred Astaire: A Couple of Song and Dance Men (1975)
  • The Bell Telephone Jubilee (1976)

Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]

Bing Crosby dostal počas svojho života 21 zlatých a 6 platinových albumov podľa klasifikácie americkej asociácie hudobného priemyslu.

  • 1940 – Only Forever
  • 1942 – White Christmas (najviac predávaná skladba všetkých čias[15])
  • 1943 – Sunday, Monday, Or Always
  • 1944 – I Love You
  • 1944 – I'll Be Seeing You
  • 1944 – Swinging On A Star
  • 1944 – Don't Fence Me In (Bing Crosby & Andrews Sisters)
  • 1945 – It's Been A Long, Long Time (Bing Crosby & Les Paul)
  • 1945 – I Can't Begin To Tell You (Bing Crosby & Carmen Cavallaro)
  • 1949 – Dear Hearts And Gentle People
  • 1949 – Mule Train
  • 1950 – Chattanoogie Shoeshine Boy
  • 1950 – Sam's Song (Bing & Gary Crosby)
  • 1950 – Christmas In Killarney
  • 1951 – Domino
  • 1952 – The Isle Of Innisfree / At Last! At Last!
  • 1952 – Zing A Little Zong (Bing Crosby & Jane Wyman)
  • 1952 – Silent Night, Holy Night / Adeste Fideles (O Come All Ye Faithful)
  • 1954 – Changing Partners
  • 1954 – Count Your Blessings Instead Of Sheep
  • 1955 – Stranger In Paradise
  • 1956 – In A Little Spanish Town
  • 1956 – True Love (Bing Crosby & Grace Kelly)
  • 1957 – Around The World
  • 1977 – White Christmas (1942)
  • 1982 – Peace On Earth-Little Drummer Boy (David Bowie & Bing Crosby)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Music Genre: Vocal music.Allmusic. Retrieved 23. október, 2008.
  2. GIDDINS, Gary. Bing Crosby: A Pocketful of Dreams. 1. vyd. [s.l.] : Little, Brown, 2001. Dostupné online. ISBN 0-316-88188-0. S. 30–31.
  3. Bing Crosby – Hollywood Star Walk [online]. . Dostupné online.
  4. YOUNG, Larry. Bing Crosby dies of heart attack. Spokesman-Review, October 15, 1977, s. 1. Dostupné online.
  5. COMMUNICATIONS, Museum of Broadcast. The Museum of Broadcast Communications Encyclopedia of Radio. [s.l.] : Fitzroy Dearborn, 2004. Dostupné online. ISBN 978-1-57958-431-3. (po anglicky)
  6. GIDDINS, Gary. A Pocketful of Dreams. [s.l.] : Little, Brown and Company, 2001. ISBN 0-316-88188-0. S. 727.
  7. a b c GIDDINS, Gary. MUSIC; Bing Crosby, The Unsung King of Song. The New York Times, January 28, 2001. Dostupné online [cit. 2020-05-27]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)
  8. Gilliland 1994, cassette 1, side B.
  9. HOFFMAN, Dr. Frank. Crooner [online]. . Dostupné online. Archivované 2007-03-11 z originálu.
  10. TAPLEY, Krostopher. Sylvester Stallone Could Join Exclusive Oscar Company with 'Creed' Nomination. Variety, December 10, 2015. Dostupné online [cit. 2016-02-29].
  11. Grammy.com Lifetime Achievement Award. Past Recipients
  12. Hollywood Star Walk – Los Angeles Times [online]. . Dostupné online.
  13. Bing Crosby | Hollywood Walk of Fame [online]. October 25, 2019. Dostupné online.
  14. Engineering and Technology History Wiki [online]. . Dostupné online.
  15. The Best-Selling Record of All 11. december 2009

Použité zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Lubomír Dorůžka, Panoráma populární hudby 1918/1978 – vydalo nakladateľstvo Mladá fronta v roku 1981, katalógové číslo 23-068-81 09/21
  • Bing Crosby obal gramofónovej platne firmy Supraphon 1980 v licencii firmy Polydor, katalógové číslo 1113 2740 ZD, text na obalu napísal Stanislav Titzl
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bing Crosby na nemeckej Wikipédii.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bing Crosby na anglickej Wikipédii.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bing Crosby na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bing Crosby