Cecil B. DeMille

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Cecil Blount DeMille
americký režisér
americký režisér
Narodenie 12. august 1881
Ashfield, Massachusetts, USA
Úmrtie 21. január 1959 (77 rokov)
Hollywood, Kalifornia, USA
Odkazy
Webstránka cecilbdemille.com
Commons Spolupracuj na Commons Cecil B. DeMille

Cecil Blount DeMille (* 12. august 1881, Ashfield, Massachusetts, USA – † 21. január 1959, Hollywood, Kalifornia, USA) bol veľmi úspešný americký režisér prvej polovice 20. storočia, známy svojou okázalosťou a filmovým umením.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa rodičom (Henry Churchill DeMille a Matilda Beatrice Samuelová) počas ich dovolenky v Ashfielde v Massachusetts. Vyrastal v Pompton Lakes v New Jersey a od svojich 15 rokov navštevoval vojenskú univerzitu v Chesteri v Pennsylvanii. Mal staršieho brata Williama a mladšiu sestru Agnes, ktorá zomrela ešte ako dieťa, a po nej bola tiež pomenovaná Williamova dcéra Agnes de Mille.

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

DeMille režíroval tucty nemých filmov. Hoci väčšinou bol v tlači uvádzaní s veľkým "D", DeMille používal v mene malé "d" (deMille) v súkromnej korešpondencii a veľké "D" (DeMille) pri podpisovaný obchodných a filmových transakcií. Po takmer celé obdobie jeho filmovej kariéry býval na DeMille Drive 2010 v Hollywoode v Kalifornii.

Mal skvelé oko na odhalenie talentu a bol známy tým, že jeho filmy boli odrazovým mostíkom pre mnoho dovtedy neznámych hercov. Ukázal lojalitu k umelcom, ktorých stále znovu a znovu obsadzoval do svojich filmov (napr. Henry Wilcoxen, Julia Faye, Joseph Schildkraut, Ian Keith, Charles Bickford, Theodore Roberts, Akim Tamiroff a William Boyd). V množstve filmov obsadzoval tiež popredných hercov (ako napr. Claudette Colbert, Gloria Swanson, Gary Cooper, Jetta Goudal, Robert Preston, Paulette Goddard a Charlton Heston). Bol známy ako mimoriadne dobrý režisér hercov, pričom mnoho z nich sa na neho spoliehalo, že rozvinie ich vlastné charaktery a podľa toho aj hrali.

DeMille si čoskoro vybudoval reputáciu ako tyran a opovrhoval hercami, ktoré neboli ochotní fyzicky riskovať; tak to bolo napríklad v prípade Victora Matureho vo filme Samson and Delilah, kedy Mature odmietol zápasiť s levom, hoci lev bol krotký a mal vytrhnuté zuby. DeMille však vedel, čo ľudia prichádzajúci do kín chcú, a on im to aj poskytol.

DeMille bol jedným z prvých režisérov v Hollywoode, ktorí sa stali celebritami vlastným pričinením. V rokoch 1936 - 1944 vysielali v rádiu jedny z najpopulárnejších rozhlasových dramatizácií všetkých čias pod názvom "Lux Radio Theater". DeMille sa tiež objavil v roku 1947 v hudobnej komédii Variety Girl a hovoril veľa o svojom budúcom filme, rovnako ako sa to objavilo na plátne v úvode filmu The Ten Commandments. V roku 1952 vznikol ďalší z jeho filmov, The Greatest Show on Earth, za ktorý získal Oscara za najlepšiu kameru a nomináciu na ocenenie najlepší režisér.

Ku koncu jeho života začal DeMille pracoval na životopisnom filme o Robertovi Baden-Powellovi, 1. barónovi Baden-Powellovi, ktorý bol zakladateľom skautingu a požiadal Davida Nivena, aby hral v jeho filme; tento film však nebol nikdy natočený. Požiadal svojho zaťa, Anthonyho Quinna, aby režíroval remake jeho filmu z roku 1938 The Buccaneer; a hoci sa DeMille aktívne podieľal na výrobe filmu, bol veľmi nešťastný z Quinnovej práce a pokúšal sa neúspešne napraviť situáciu. Napriek dobrému obsadeniu pod vedením Charltona Hestona a Yula Brynnera a niekoľkým dojemným bojovým scénam bol film sklamaním.

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

DeMille sa oženil s Constance Adamsovou 16. augusta 1902 a mal s ňou jedno dieťa, dcéru Ceciliu. Pár si adoptoval Kathrine Lesterovú na začiatku 20. rokov 20. storočia; jej otec bol zabitý v 2. svetovej vojne a jej matka zomrela na tuberkulózu. Katherine sa vydala za Anthonyho Quinna. Tí si taktiež adoptovali dvoch synov, Johna a Richarda.

Počas filmovania scén pre film The Ten Commandments v Egypte v roku 1956 vtedy už 73-ročný DeMille vyliezol 107 stupienkový rebrík na vrchol masívu Per Rameses a utrpel takmer smrteľný infarkt. Ako zázrakom sa s pomocou svojej dcéry, ale proti príkazom doktorov, vrátil k režírovaniu filmu už týždeň po infarkte.

Cecil B. DeMille zomrel na zlyhanie srdca v januári 1959 a bol pochovaný na hollywoodskom cintoríne Hollywood Forever Cemetery v Kalifornii. V čase jeho smrti vyjednával so spoločnosťou MGM o režírovaní filmu Ben Hur, a plánoval režírovať film o ceste do vesmíru.

DeMilleove sídlo vo Wayne v New Jersey bolo nedávno zbúrané, hoci vrátnica bola prestavaná na skromný domov, v tom čase obývaný detským hercom Ryanom Wardom z filmu Far From Heaven.

Posmrtné pocty[upraviť | upraviť zdroj]

Bývalá filmová budova univerzity v Orange v Kalifornii je pomenovaná na jeho počesť. Taktiež Lawrence and Kristina Dodge College of Film and Media Arts teraz sídlia v štúdiách Marion Knotts.

Filmografia (ako režisér)[upraviť | upraviť zdroj]

Filmografia (filmy, kde hral sám seba)[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Orrison, Katherine (1990). Written in Stone: Making Cecil B. DeMille's Epic, The Ten Commandments. New York: Vestal Press. ISBN 1-879511-24-X.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]