Blatnica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°56′17″S 18°55′35″V / 48,938056°S 18,926389°V / 48.938056; 18.926389
Blatnica
obec
Blatnica (SVK).jpg
Pohľad na obec smerom od Mošoviec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Martin
Región Turiec
Nadmorská výška 495 m n. m.
Súradnice 48°56′17″S 18°55′35″V / 48,938056°S 18,926389°V / 48.938056; 18.926389
Rozloha 86,19 km² (8 619 ha) [1]
Obyvateľstvo 910 (31. 12. 2015) [2]
Hustota 10,56 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1230
Starosta Ivica Súkeníková[3] (nezávislá)
PSČ 038 15
ŠÚJ 512079
EČV MT
Tel. predvoľba +421-43
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Č. 1
038 15  Blatnica pri Martine
E-mailová adresa info@Blatnica.sk, oublatnica@gaya.sk
Telefón 494 81 01
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Blatnica
Webová stránka: Blatnica.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Blatnica je obec na Slovensku v okrese Martin.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží v centrálnej časti Turca, na styku Turčianskej kotliny a pohoria Veľká Fatra. Poloha v ústí Blatnickej doliny a na okraji národného parku vytvára z Blatnice ideálne východiskové miesto na turistiku i cykloturistiku. Preteká ňou Blatnický a Gaderský potok. Súčasťou obce je aj bývalá dedina Sebeslavce.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

V Blatnici a v jej priľahlých dolinách natáčali bratia Siakeľovci prvého slovenského Jánošíka.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Nesporne tou najvzácnejšou je vykopaný meč slovenského veľmoža z polovice 8. storočia. Pochádza z Mohyly z časti Sebeslavce a patril bojovníkovi z radov vysoko postavenej staroslovenskej šľachty. Blatnický meč vyrobili z damascénskej ocele a kovali ho tradičným spôsobom na drevenom uhlí. Jeho rúčka je zo strieborného plechu, pozlátená 24-karátovým zlatom a sú do nej vsadené červené rubíny. Roľník, ktorý meč našiel v 19. storočí[chýba zdroj], ho odovzdal grófovi Révaiovi (Révay) v Blatnici a ten ho venoval budapeštianskemu múzeu, kde je vystavený dodnes. Posledný raz mohli Slováci vidieť originál Blatnického meča v roku 2002 počas výstavy „Stredná Európa okolo roku 1000“ na Bratislavskom hrade. Jeho kópia je vystavená v Slovenskom národnom múzeu v expozícii pod Hradom.[chýba zdroj]


Blatnický hrad[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Blatnický hrad

Nad obcou sa nachádzajú zrúcaniny hradu Blatnica, prvýkrát písomne spomínaného v roku 1300. Obývaný bol do roku 1790, odvtedy pustol a poslednými majiteľmi bola rodina Révayovcov.[chýba zdroj]

Blatnické kúrie[upraviť | upraviť zdroj]

V Blatnici stojí aj barokovo-klasicistický kaštieľ z 1. polovice 18. storočia, baroková Prónayovská kúria z 18. storočia (dnes Múzeum Karola Plicku) a množstvo zachovaných ľudových domov s murovanými bránami.[4]

Evanjelický kostol[upraviť | upraviť zdroj]

Klasicistický tolerančný evanjelický kostol je stavba s prvkami vernakulárnej architektúry z rokov 1785-1786.

Kostol svätého Ondreja v Sebeslavciach[upraviť | upraviť zdroj]

V bývalej obci Sebeslavce, dnes súčasti Blatnice sa nachádza rímskokatolícky, pôvodne gotický kostol svätého Ondreja. Spolu so zánikom obce význam kostola upadol a v priebehu 18. storočia a prvej tretiny 19. storočia bol nevyužívaný a chátral. V roku 1837 na podnet barónov Jána a Juraja Révaiovcov bol z ruín v klasicistickom slohu nanovo postavený. Do konca 20. storočia sa v ňom slúžili omše, dnes je pre verejnosť uzavretý. Za kostolom sa nachádzajú zvyšky cintorína.

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2015 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2016-04-28. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. FABIAN, Milan, a kol. Turiec. Martin : Osveta n. p., 1977. Kapitola Národohistorické a umelecké pamiatky Turca.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]