Bočkaiovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bočkaiovci
Bochkay Štefan 1606 Košice.jpg
erb rodu Bočkaiovcov na pečati Štefana Bočkaia
KrajinaUhorsko, Sedmohradsko, Habsburská monarchia, Rakúske cisárstvo, Rakúsko-Uhorsko, Česko-Slovensko, Slovensko
Titulykapitán, magnát, župan, dekan
Zakladateľ?
Mýtický zakladateľnie je
Rok založenia
dynastie
14. storočie
Nástup dynastie
na trón
1605
Zosadenie dynastie
z trónu
1606
Posledný panovníkŠtefan Bočkai
Rok zániku dynastierod nevymrel
Štátna príslušnosťuhorská
Ďalšie vetvy dynastieuhorská, sedmohradská

Bočkaiovci[1] alebo Bočkajovci[2] (staršie: Bocskayovci[3]; základný tvar: Bočkai, Bočkaj, staršie: Bocskay; po maďarsky Bocskai, staršie Bocskay) boli významný uhorský šľachtický rod slovenského pôvodu, pochádzajúci zo zemplínskej obce Bačkov na východe dnešného Slovenska.[4]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Zakladatelia tohto panského rodu pochádzali z dedinky Bačkov na východnom Slovensku, od ktorej si vzali aj svoj prídomok. Medzi príslušníkov rodu patrili rytieri v službách uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského. Tí pochádzali z rodu Andreja z Čopu, jedného z blízkych a oddaných rytierov kráľa Žigmunda, a boli Andrejovými príbuznými. Spolu s ním sprevádzali uhorského kráľa Žigmunda v roku 1418 na koncil v kostnici. Andrej z Čopu bol šľachticom z východného Slovenska, ktorí bojoval na strane uhorského kráľa proti moravskému vojvodovi Prokopovi a pri obliehaní tábora Ostrov bol zasiahnutý šípom do tváre, pričom prišiel o pravé oko, bol ťažko zranený a zajatý. Po vypuknutí nepokojov v Uhorsku, vedúcich proti Žigmundovi, Andrej z Čopu spolu s vojskom potláčal nepokoje, pričom bol opäť ťažko zranený. Po zlepšení situácie v Uhorsku sprevádzali rytieri, medzi ktorými bol aj Andrej a jeho príbuzní, kráľa Žigmunda do Kostnice na koncil, ktorý mal vyriešiť kresťanskú schizmu. Práve počas tohto koncilu obdaril Žigmund Andreja a jeho príbuzných erbovou listinou, ktorou im potvrdil šľachtické postavenie a udelil im erb. Listina sa vzťahovala na všetkých jeho príbuzných a potomkov po mužskej línii, medzi ktorými boli páni z Bačkova, Čopu, Sečoviec, Stredy nad Bodrogom a Stretavy, z ktorých vznikli samostatné rody, všetky majúce jeden a ten istý erb.[4]

"A preto z kráľovskej veľkodušnosti, na vlastný popud, s nikým sa neradiac, dávame tomuto Andrejovi a z jeho strany všetkým jeho bratom a príbuzným...
– Listina kráľa Žigmunda pre Andreja z Čopu, 19. marec 1418

Na už spomínanom erbe bol vyobrazený zlatý lev s očami prebodnutými strieborným šípom symbolizujúc zranenie oka, ktoré obdržal Andrej z Čopu pri bojoch proti Prokopovi. Zároveň, ako členovia rytierskeho Dračieho rádu, získali páni z Bačkova, Čopu, Sečoviec, Stredy nad Bodrogom a Stretavy do svojho erbu aj insígniu rádu - okolo erbu do kruhu stočeného zeleného draka, s chvostom obtočeným okolo krku a rozťatým chrbtom do tvaru kríža. Drak bol odpradávna symbolom zla a nepriateľa kresťanstva a v tomto prípade symbolizoval podľa zakladacej listiny rádu "pohanských vojakov a iných odpadlíkov akéhokoľvek pôvodu od pravej viery a Kristovho kríža". Potomkovia rodu následne získavali rôzne majetky na území dnešného východného Slovenska, Zemplína, Biharska a Sedmohradska. Neskôr sa stali Bočkaiovci vplyvnou a bohatou magnátskou rodinou. Zrejme najvýznamnejším príslušníkom rodu bol Štefan Bočkai, uhorský protikráľ a sedmohradské knieža, ktorý začal protihabsburské povstanie v Uhorsku.[5]

Erb[upraviť | upraviť zdroj]

Na erbe bol v modrom štíte vyobrazený zlatý lev v skoku s prepichnutými očami strieborným šípom. Štít je obtočený zeleným drakom s chvostom omotaným okolo krku s rozseknutým chrbtom do tvaru kríža od vrcholu hlavy a nosa až po chvost, s bielym vnútrom rany a červeným krížom po dĺžke. Klenotom je lev ako v štíte stojaci na uzavretej turnajovej prilbe spod ktorého vedú zvnútra zlaté a z vonku modré prikrývadlá.[4]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. BOČKAI, Štefan. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok I A – B. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2002. 638 s. ISBN 80-89023-16-9. S. 462.
  2. Bočkaj, Štefan. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 172.
  3. Bockay, Štefan. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok I. A – D. Bratislava : Veda, 1977. 624 s. S. 211.
  4. a b c Ladislav Vrtel. Osem storočí slovenskej heraldiky. 3.. vyd. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, s. r. o., 2017. 303 s. ISBN 978-80-8115-247-4. S. 114-124.
  5. Július Botto. Štefan Bocskay a jeho anjeli (Nákres dejepisný). [s.l.] : Slovenské pohľady, 1902. S. 592-616.