Preskočiť na obsah

Bohdan Chmeľnyckyj

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Bohdan Chmelnický)
Bohdan Chmeľnyckyj
kozácky hajtman, vodca povstania proti Poľsko-litovskej únii
anonymný autor, Bohdan Chmeľnyckyj, portrét, olej na plátne, 2. polovica 17. storočia, dnes Černihivské regionálne historické múzeum V. V. Tarnovského, Černihiv, Ukrajina
anonymný autor, Bohdan Chmeľnyckyj, portrét, olej na plátne, 2. polovica 17. storočia, dnes Černihivské regionálne historické múzeum V. V. Tarnovského, Černihiv, Ukrajina
Bohdan Chmeľnyckyj, erb (z wikidata)
Bohdan Chmeľnyckyj, podpis (z wikidata)
Panovanie
DynastiaChmeľnyckovci
Panovanie30. január 1648 – 6. august 1657
Predchodcaúrad vznikol
NástupcaJurij Chmeľnyckyj
Biografické údaje
Narodenieokolo 1595
Subotiv, Poľsko-litovská únia
(dnes Ukrajina)
Úmrtie6. august 1657
Čyhyryn, kozácky hajtmanát
(dnes Ukrajina)
PochovanieSubotiv, Poľsko-litovská únia
(dnes Ukrajina)
Vierovyznaniepravoslávne kresťanstvo
Rodina
Manželka
Hanna Somko
Helena Czaplińska
Hanna Zolotarenko
Potomstvo
Tymofyj, Jurij, Hryhorij, Ostap, Kateryna, Stepanyda, Olena, Maria
OtecMychajlo Chmeľnyckyj
Odkazy
Spolupracuj na CommonsBohdan Chmeľnyckyj
(multimediálne súbory na commons)

Bohdan Chmeľnyckyj[p 1]; * okolo 1595, Subotiv, Poľsko-litovská únia – † 6. august 1657, Čyhyryn, kozácky hajtmanát) bol kozácky hajtman vládnuci na území dnešnej juhovýchodnej Ukrajiny. V rokoch 1648 – 1654 viedol povstanie proti Poľsko-litovskej únii, ktorého dočasným výsledkom bol vznik nezávislého štátu pravoslávnych kozákov. Napokon podpísal dohodu s cárskym Ruskom, ktorá viedla k pripojeniu Divokých polí (dnešná juhovýchodná Ukrajina) k Ruskej ríši.[2][3]

Chmeľnyckyj a jeho pôsobenie je častým námetom ukrajinskej, poľskej a ruskej umeleckej tvorby. Bolo o ňom napísaných množstvo diel. Okrem iných vystupuje napríklad v románe Ohňom a mečom od Henryka Sienkiewicza. Je po ňom pomenované ukrajinské mesto Chmeľnyckyj. V rokoch 1943 až 2019 bolo po ňom pomenované aj mesto Perejaslav (Perejaslav-Chmeľnyckyj). Nachádza sa znázornený aj na ukrajinskej bankovke s nominálnou hodnotou 5 hryvien.

Raný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Informácie o Chmeľnyckého živote spred konca 40. rokov 17. storočia sú vzácne a do historiografie boli často zavedené bez spoľahlivých prameňov.[4] Narodil sa ako príslušník drobnej pravoslávnej šľachty.[5] Jeho otec Mychajlo Chmeľnyckyj bol zástupcom starostu v Čyhyryne.[6] Vzdelanie získal Bohdan v jezuitskom kolégiu vo Ľvove.[5] Okrem miestneho jazyka vtedajšej Ukrajiny ovládal poľštinu a latinčinu. Spolu so svojím otcom slúžil v poľských vojenských silách proti Osmanským Turkom v Moldavsku. V bitke pri Cecore mal byť v roku 1620 zajatý a dva roky stráviť v Konštantínopole. Po návrate slúžil ako registrovaný kozák a v roku 1637 sa spomína ako vojenský pisár záporožského vojska. V rokoch 1638 až 1648 pôsobil ako stotník čyhyrynského pluku záporožského vojska.[4][5]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Chmeľnyckého povstanie
Jan Matejko, Bohdan Chmeľnyckyj s Tuhaj Bejom neďaleko Ľvova, olej na plátne, 1885, dnes Muzeum Narodowe, Varšava, Poľsko

Niekedy okolo roku 1646 bol Chmeľnyckému novým čyhyrynským podstarostom, Danielom Czaplińskim, zhabaný majetok. Okrem toho mu Czapliński nechal ťažko dobiť syna a zobral si za ženu Helenu, ktorá žila na Chmeľnyckého usadlosti a ktorú si chcel Chmeľnyckyj zrejme zobrať za druhú ženu (neskôr sa ňou stala). Chmeľnyckyj hľadal pomoc u rôznych predstaviteľov poľskej šľachty i u samotného kráľa Vladislava IV., no bezvýsledne. Počas jesene 1647 preto cestoval od jedného kozáckeho pluku k druhému a hľadal podporu vo svojej veci. Jeho činnosť vzbudila podozrenie u miestnych poľských úradov, ktoré už boli zvyknuté na kozácke povstania a Chmeľnyckyj bol zatknutý.[6] Podarilo sa mu však utiecť a koncom decembra 1647 sa dostať do Siče, pevnosti záporožských kozákov, polovojenskej komunity, ktorá sa vyvinula z utečených nevoľníkov, banditov a obchodníkov usadených pozdĺž rieky Dneper. Sičskí kozáci si Chmeľnyckého zvolili za vrchného hajtmana.[3][5]

Z kozáckej Siče zorganizoval Chmeľnyckyj povstanie záporožských kozákov proti poľskej šľachte a s podporou krymských Tatárov vyrazil v apríli 1648 na ťaženie. Povstanie malo svoj pôvod v sporoch o práva a podmienky kozáckych síl a všeobecnejšie pravoslávneho roľníckeho obyvateľstva v Poľsko-litovskej únii.[3] Vedúcou politickou silou na územiach dnešnej Ukrajiny bola totiž poľská katolícka magnátska šľachta, ktorá priznávala kozáckym vojakom iba malé uznanie, a ako bolo vidno aj v Chmeľnyckého spore, aj malé zastanie v sporoch.[2][5]

Mykola Ivanovyč Ivasiuk, Vstup Bohdana Chmeľnyckého do Kyjeva v roku 1648, maľba, koniec 19. storočia, dnes Ukrajinské národné múzeum umenia, Kyjev, Ukrajina

Chmeľnyckého povstanie viedlo zároveň k jednému z prvých veľkých prenasledovaní Židov v Európe. Pozadie židovských pogromov spočívalo v tom, že Židia boli často prvými vyššie postavenými (a bohatými) ľuďmi, s ktorými sa kozácke sily stretli pri boji, keďže zastávali kľúčové pozície v poľských službách.[2]

Rýchly víťazný postup získal Chmeľnyckému ďalšiu podporu v radoch nespokojných ukrajinských roľníkov, mešťanov a pravoslávneho duchovenstva. Veľká ľudová podpora ešte viac urýchlila ťaženie proti nepripravenej šľachte, takže po víťazstvách pri Žltých Vodách (apríl – máj), Korsuni (máj) a Pyľave (september) mohol už v októbri 1648 dobyť Ľvov. Po ďalších víťazstvách v roku 1649 uzavrel v Zborove mier (18. augusta 1649) s novým poľským kráľom Jánom II. Kazimírom. Podmienky zmluvy mu umožnili založiť prakticky nezávislý kozácky hajtmanát.[3][5]

Spojenectvo s Ruskom

[upraviť | upraviť zdroj]
Pamätník hajtmana Bohdana Chmeľnyckého v Kyjeve, dnes Ukrajina

Zmluva zo Zborova neuspokojila ani poľskú šľachtu, proti ktorej Chmeľnyckyj bojoval, ani Chmeľnyckého stúpencov, z ktorých mnohí zostali podriadení poľským zemepánom. Preto na jar 1651 obnovil povstanie, no už v júni bol porazený v bitke pri Beresteczku a bol nútený prijať novú, menej výhodnú zmluvu – bielocerkevský mier.[3][5]

O pomoc požiadal Chmeľnyckyj Moskvu, ktorá dlhodobo túžila po obsadení „ruských“ poľsko-litovských území, a v roku 1654 nariadil svojim kozákom, aby zložili prísahu vernosti ruskému cárovi Alexejovi (tzv. perejaslavská dohoda). Rusi následne napadli Poľsko, ale Chmeľnyckyj, neuspokojený so svojou zmluvou s Alexejom, začal tajné rokovania so Švédskom, ktoré bolo tiež vo vojne s Poľskom. Predpokladá sa, že v čase, keď zomrel, sa chystal uzavrieť zmluvu so Švédmi, ktorá by kozákov dostala pod švédsku vládu.[3][5]

Chmeľnyckyj bol pochovaný v rodnom Subotive, kde v 50. rokoch 17. storočia postavili Kostol svätého Eliáša Proroka. Jeho hrob sa však nezachoval, bol zrejme zničený v roku 1664 na príkaz vojvodu Czarneckého.[4]

Chmeľnyckyj na ukrajinskej bankovke (5 hryvien)

Chmeľnyckyj sa snažil o autonómiu pre svojich kozáckych stúpencov, ale v konečnom dôsledku sa mu vďaka zmluve s Moskvou podarilo iba zdevastovať predtým relatívne prosperujúce dneperské územia (tzv. Divoké polia) a podriadiť ich vláde Ruskej ríše.[3] Kozáci považovali zmluvu za dočasné vojenské spojenectvo, no Rusi uplatňovali iný výklad a postupne v rámci ríše obmedzovali autonómiu kozáckeho štátu, až kým bol v roku 1775 (za vlády Kataríny Veľkej) zrušený. Rusko následne vnímalo dohodu ako znovuzjednotenie „Veľkoruska“ a „Maloruska“ – čo boli imperiálne označenia pre Rusko a Ukrajinu.[2]

  1. ↑ Bohdan Chmeľnyckyj[1], iné mená: Bohdan Mychajlovyč Chmeľnyckyj, Bohdan Chmeľnický alebo Bohdan Chmeľnyckij alebo Bogdan (Michajlovič) Chmeľnickij [vyslov -ľny-]; ukr. Богдан Зиновій Михайлович Хмельницький – Bohdan Zynovij Mychajlovyč Chmeľnyckyj; poľ. Bohdan Zenobi Chmielnicki; rus. Богдан Зиновий Михайлович Хмельницкий – Bogdan Zinovij Michajlovič Chmeľnickij.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Chmeľnyckyj, Bohdan. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im), s. 520.
  2. 1 2 3 4 Bohdan Khmelnytskyj. In: IVASJUK, Mykola. Store norske leksikon [online]. Store norske leksikon, [cit. 2025-07-20]. Dostupné online.
  3. 1 2 3 4 5 6 7 Bohdan Khmelnytsky. In: Encyclopædia Britannica [online]. Encyclopædia Britannica, 1998-07-20, [cit. 2025-07-20]. Dostupné online.
  4. 1 2 3 ZIŇKO, M. A. CHMEĽNICKIJ BOGDAN MICHAJLOVIČ. In: Boľšaja rossijskaja enciklopedija. Moskva : Naučnoje izdateľstvo Boľšaja rossijskaja encyklopedija, 2017. [Cit. 2025-07-20]. Dostupné online.
  5. 1 2 3 4 5 6 7 8 PACEVIČIENĖ, Eglė. Bohdan Chmelnyckyj. In: Visuotinė lietuvių enciklopedija [online]. Vilnius: LNB Mokslo ir enciklopedijų leidybos centras, [cit. 2025-07-20]. Dostupné online.
  6. 1 2 FUKALA, Radek. Povstání Bohdana Chmelnického: Kozáci na planoucí Ukrajině 1648 – 1654. Praha : Epocha, 2024. ISBN 978-80-278-0173-2. S. 210 a nasl..

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • KUNEC, Patrik. Chmelnyckého hajtmanát : Vzostup ukrajinského kozáctva v 17. storočí. Historická revue, 2025, roč. XXXVI, čís. 2, s. 14  – 19.
  • FUKALA, Radek. Povstání Bohdana Chmelnického: Kozáci na planoucí Ukrajině 1648 – 1654. Praha : Epocha, 2024. 464 s. ISBN 978-80-278-0173-2.
  • OSIPOV, K. Bohdan Chmelnickij. Praha : Naše vojsko, 1951. 366 s.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bohdan_Chmeľnyckyj&oldid=8079994“