Boutes (syn Teleóna)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 19:56, 27. december 2013, ktorú vytvoril Luppus (diskusia | príspevky) (Vytvorená stránka „'''Boutes''' (iné názvy: '''Bútes, Bútés''', {{v jazyku|grc|''Βούτης''}}{{--}}''Boutes''/iný prepis ''Bútés'', {{v jazyku|lat|''Butes''}}) je v grécka m...“)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)

Boutes (iné názvy: Bútes, Bútés, starogr. Βούτης – Boutes/iný prepis Bútés, lat. Butes) je v gréckej mytológii syn Teleóna z Atén[1][2] a jeho manželky Zeuxippy, dcéry riečneho boha Éridana.[3]

Boutes sa pripojil k výprave Argonautov, ktorí sa vypravili pre zlaté rúno do ďalekej Kolchidy.[2] Počas dlhej cesty prežili mnoho dobrodružstiev, medzi nimi dlhý pobyt na ostrove Lémnos, kde ženy vedené kráľovnou Hypsipylou zavraždili svojich mužov a potom s radosťou privítali Argonautov.[4] Po ďalšej plavbe oslobodili Finea od Harpyjí a podarilo sa im preplávať aj medzi zrážajúcimi sa skalami Symplegád, ktoré strážili vstup do Bosporu.[4] V Kolchide sa im napokon pomocou kúziel Médeie podarilo získať zlaté rúno.[4]

Na spiatočnej ceste šťastlivo preplávali medzi Skyllou a Charybdou a následne ich počas plavby začal lákať do záhuby spev Sirén, ktoré sa snažil prevýšiť svojim hlasom Orfeus, aby Argonautov zachránil.[5] Nakoniec sa z celej posádky iba Boutes nechal zlákať ich spevom a skočil do mora.[6]

Podľa niektorých antických autorov ho však zachránila bohyňa Afrodita a preniesla ho do sicílskeho Lilybaióna, kde sa usadil.[6][7] Boutes sa potom stal kráľom a Afrodita mu porodila syna Eryka.[8]

Referencie a bibliografia

  1. Apollónios Rodský, Argonautica, 1,95-96.
  2. a b Apollodoros, Bibliotheca, 1,9,16.
  3. Hyginus, Fabulae 14.
  4. a b c Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 327.
  5. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. ISBN 66-048-80 Chybné ISBN. S. 69.
  6. a b Apollodoros, Bibliotheca, 1,9,25.
  7. Apollónios Rodský, Argonautica, 4,885-921.
  8. Diodoros, Bibliotheca historia, 4,23,2.