Bratislavská zmluva

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Bratislavská zmluva alebo bratislavský mier bola dohoda medzi rímskonemeckým kráľom Maximiliánom I. Habsburským a novozvoleným uhorským kráľom Vladislavom II. Jagelovským uzavretá v Bratislave v roku 1491.[1]

Potvrdzovala staršie dohody (z roku 1462) medzi Maximiliánovým otcom cisárom Fridrichom III. Habsburským a uhorským kráľom Matejom Korvínom o nástupníctve na uhorskom tróne.[2]

Maximilián v snahe o získanie uhorskej koruny vyhnal po Korvínovej smrti uhorské posádky z Dolného Rakúska, vtrhol do Uhorska (dobyl veľkú časť územia po Stoličný Belehrad a Záhreb), no pre vzburu vojska bol donútený uzavrieť s novým panovníkom Vladislavom II. Jagelovským v Bratislave zmluvu, ktorou Vladislav II. priznal Habsburgovcom nárok na uhorský trón v prípade vymretia rodu Jagelovcov.

Zmluva, bola potvrdená v roku 1515 a stala sa základom habsburského panstva v Uhorsku v rokoch 1526 – 1918.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. CAMBEL, Samuel, ed. Dejiny Slovenska I : do roku 1526. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1986. s. 419.
  2. a b bratislavská zmluva. In: Encyklopédia Slovenska I A – D. 2., nezm. vyd. Bratislava: Veda, 1985. s. 249.