Bratislavská zmluva

Bratislavská zmluva alebo bratislavský mier bola dohoda medzi rímskonemckým kráľom Maximiliánom I. Habsburským a novozvoleným uhorským kráľom Vladislavom II. Jagelovským uzavretá v Bratislave v roku 1491.

Potvrdzovala staršie dohody (z roku 1462) medzi Maximiliánovým otcom cisárom Fridrichom III. Habsburským a uhorským kráľom Matejom Korvínom o nástupníctve na uhorskom tróne.

Maximilián v snahe o získanie uhorskej koruny vyhnal po Korvínovej smrti uhorské posádky z Dolného Rakúska, vtrhol do Uhorska (dobyl veľkú časť územia po Stoličný Belehrad a Záhreb), no pre vzburu vojska bol donútený uzavrieť s novým panovníkom Vladislavom II. Jagellonským v Bratislave zmluvu, ktorou Vladislav II. priznal Habsburgovcom nárok na uhorský trón v prípade vymretia rodu Jagellovcov.

Zmluva, ktorej platnosť bola potvrdená v roku 1515, sa stala základom habsburského panstva v Uhorsku v rokoch 1526 – 1918.