Bratislavské oppidum
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Bratislavské oppidum bolo keltské (veľmi pravdepodobne bójske) oppidum na dnešnom hradnom vrchu a (najmä) na východ od neho v Bratislave v neskorej laténskej dobe (presnejšie koniec 2. storočie pred Kr. – cca 44 pred Kr.). Veľmi pravdepodobne bolo hlavným mestom bójskeho kvázištátu na strednom Podunajsku, ktorý konkuroval susednému Norickému kráľovstvu v dnešnom Rakúsku.
Vývoj
Na území Bratislavy historici[chýba zdroj] predpokladajú takýto vývoj: Oppidum vzniklo s druhou vlnou príchodu Bojov, t. j. asi po 113 pred Kr. Po roku 58 pred Kr. (kedy sa Bojovia podľa prameňov pokúšali dobyť centrum Norického kráľovstva) bolo oslabené, či dokonca obsadené norickými vojskami, čo spôsobilo, že bratislavskí Bojovia v rokoch 55 – 44 pred Kr. podľahli Dákom na čele s kráľom Burebistom, ktorí bratislavské oppidum zničili. Po jeho zániku sa stala centrom hospodárskych a politických udalostí opevnená osada na Devínskom vrchu, ktorá bola po celé 1. storočie pred Kr. husto osídlená a mala podobne ako oppidum neagrárny charakter.
Poloha a charakteristika
Oppidum ako všetky keltské oppidá pripomínalo svojou štruktúrou a neagrárnym charakterom stredoveké mestá a bolo politickým, administratívnym a hospodárskym centrom bójskeho kmeňového zväzu.
Rozkladalo sa zhruba na území medzi Palisádami, Svoradovou ulicou, Hurbanovým námestím, Námestím SNP, Panskou a Laurinskou ulicou a južným svahom bratislavského Hradného vrchu. Skladalo sa z vnútorného opevneného areálu – vlastného oppida (cca 20 hektárovej akropoly na západ od Ventúrskej ulice) a štvrtí výrobného charakteru (cca 31,71 ha podhradia na východ od Ventúrskej ulice a na sever od akropoly).
Súčasný model štruktúry bratislavského oppida spolu s oblasťou Námestia Slobody je vystavený na základe archeologických informácií z 80 nálezísk evidovaných do roku 1989. K opevneniu sa viažu priekopy z Rudnayovho námestia a murovaný objekt na Kapitulskej ulici. V podhradí sa našli polozemné konštrukcie (Ventúrska, Sedlárska, Panská, Hurbanovo nám., Partizánska), nadzemná konštrukcia (zrejme hospodársky objekt s 10 ľudskými kostrami pod južným svahom hradného vrchu), zásobné jamy, železiarske pece, dielenské objekty a štvrť s častými hrnčiarskymi pecami (medzi Sedlárskou a Michalskou ulicou a Primaciálnym námestím). Hrnčiarske pece zo špecializovanej osady na Námestí Slobody mali inú štruktúru ako tie v podhradí. Nálezy keramiky sú tiež početné.
Mincovňa
Častý výskyt keltských mincí v meste (desať masových nálezov) viedol bádateľov k domnienke, že sa v bratislavskom oppide nachádzala mincovňa. Táto sa potvrdila nálezom minciarskeho náčinia na Panskej ulici č. 19 – 21. K minciam patria zlaté mušľovité statéry s legendou BIATEC a BIAT, strieborné tetradrachmy BIATEC, NONNOS, DEVIL, BVSV, TITTO, COISA, IANTVMARVS a s mnohými inými legendami a malé strieborné mince simmerinského typu. V priestore bratislavského oppida sa evidujú cudzie razby: norické razby typov Eis, Magadalensburg a veľkú západonorickú razbu a legednou ADNAMATI, a i. Spomenuté cudzie razby pochádzajú väčšinou z hromadného nálezu na hradnom vrchu. Podľa bežných názorov[chýba zdroj] sa celková činnosť keltskej bratislavskej mincovne odohrala v rokoch 70 – 58 pred Kr.