Buleutérion

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Buleutérion alebo bouleutérion (starogr. βουλευτήριον – bouleutérion) bola starogrécka radnica, najčastejšie umiestnená v bezprostrednej blízkosti agory.[1][2]

Rada starogréckeho mesta (bulé) sa zvyčajne schádzala v buleutériu (v budove pre zasadanie rady). Buleutérion bola najčastejšie jednoduchá obdĺžniková (i štvorcová) budova. Mala jednu sieň či sálu, kde prebiehali diskusie rady, s radmi sedadiel rozmiestnenými pozdĺž troch stien. Vo väčších budovách sa vo vnútri zrejme nachádzali tiež stĺpy, ktoré podopierali strechu. Staršie budovy boli pravdepodobne jednoduché, bez zvláštnych architektonických prvkov, a mali drevené sedadlá. Po druhom perzskom vpáde do Grécka (480 pred Kr.) sa v Aténach nový bouleutérion začal stavať na konci 5. stor. pred Kr.[3] Postavili ho na južnej strane agory[4] pre radu s 500 členmi (pôvodne bola štyristočlenná[5]), po 50 osôb zvolených v desiatich fýlach (démoch).[6] Miestnosť mala zo začiatku drevené sedadlá, ktoré neskôr vymenili za mramorové, umiestnené do polkruhu a možno už na konci 4. stor. pred Kr. k nej pribudla i predsieň.[1]

Niekoľko objavených buleutérionov z konca 3. a 2. storočia pred Kr. malo tiež predsiene. Buleutérion v Miléte z 2. stor. pred Kr. bol krajšie umelecky vyzdobený a mal viac ako 1200 miest na sedenie. Bola to veľká obdĺžniková sála s predsieňou. Z jednej strany boli rady sedadiel usporiadané do polkruhu a za nimi boli v dvoch rohoch schodiská. Strechu podopierali stĺpy či drevené koly.[1]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 225-226.
  2. PhDr. Mária Ivanová-Šalingová a Ing. Zuzana Mníková. Slovník cudzích slov. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1983. 67-001-83. S. 155.
  3. M. J. Vermaseren. Graecia atque Insulae. Leiden : BRILL, 1982. ISBN 978-90-0429-520-9. S. 3.
  4. Klasické Atény. Bratislava : Tatran, 1970. 61-057-70. S. 15.
  5. Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 200.
  6. Martino Menghi. Encyklopédia starovekého Grécka. Bratislava : Perfekt, 2003. ISBN 80-8046-328-X. S. 65.