Zobrazenie zdroja stránky Býk (súhvezdie)

{{Infobox Súhvezdie|
názov = Býk |
latinský názov = Taurus |
skratka = Tau |
genitív = Tauri |
symboly = býk |
RA = 4 |
dec= 15 |
plocha = 797 |
poradie podľa plochy = 17 |
počet hviezd = 3 |
hviezda = [[Aldebaran]] (α Tau) |
magnitúda = 0,9 |
meteoritický roj =
* [[Tauridy]]
* [[Beta Tauridy]]|
susedné súhvezdia =
* [[Povozník (súhvezdie)|Povozník]] 
* [[Perzeus (súhvezdie)|Perzeus]] 
* [[Baran (súhvezdie)|Baran]]
* [[Veľryba (súhvezdie)|Veľryba]]
* [[Eridanus (súhvezdie)|Eridanus]] 
* [[Orión (súhvezdie)|Orión]] 
* [[Blíženci (súhvezdie)|Blíženci]] |
latmax = 90 |
latmin = 65 |
mesiac = Január |
poznámky=}}
[[Súbor:Taurus Hevelius.jpg|right|thumb|Býk na starej [[hviezdna mapa|hviezdnej mape]] od [[Johannes Hevelius|Johanna Hevelia]]]]

'''Býk''' (Taurus) (♉) je jedno zo [[zvieratník]]ových [[súhvezdie|súhvezdí]], ktorým prechádza [[Slnko]] od [[13. máj]]a do 20. [[jún]]a. Predstavuje hlavu býka, jednu z podôb [[Zeus|Dia]] z gréckej mytológie. Je po ňom pomenované [[Býk (znamenie)|znamenie Býk]].

Je to výrazné súhvezdie zimnej oblohy medzi súhvezdiami [[Baran (súhvezdie)|Baran]] na západe a [[Blíženci (súhvezdie)|Blíženci]] na východe. Na severe sa nachádza [[Perzeus (súhvezdie)|Perzeus]] a [[Povozník (súhvezdie)|Povozník]], na juhozápade [[Orión (súhvezdie)|Orión]] a na juhovýchode [[Eridanus (súhvezdie)|Eridanus]] a [[Veľryba (súhvezdie)|Veľryba]].

Súhvezdie Býk je viditeľné u nás na večernej oblohe od októbra do apríla. Vrcholí o polnoci koncom novembra vo výške asi 60° nad južným obzorom. Je to typické zimné súhvezdie, ktoré vidieť na predĺženej spojnici [[Kasiopeja (súhvezdie)|Kasiopeje]] s Perzeom. Na oblohe zaberá 0,243 sr. Obsahuje 90 hviezd [[zdanlivá hviezdna veľkosť|zdanlivej jasnosti]] do 6<sup>m</sup>; najjasnejšia [[hviezda]] má meno [[Aldebaran]]. V Býkovi sú [[Hyády (hviezdokopa)|Hyády]] a [[Plejády (hviezdokopa)|Plejády]], najjasnejšie [[Otvorená hviezdokopa|otvorené hviezdokopy]] celej oblohy. Roku [[1801]] v ňom [[Giuseppe Piazzi|G. Piazzi]] objavil prvú planétku [[1 Ceres]]. Býk je známy aj [[Krabia hmlovina|Krabou hmlovinou]], jasným [[pozostatok supernovy|pozostatkom po supernove]]. [[LP 357-186]] je jednou z najmenších hviezd s priemerom {{km|1700|m}} a s priemernou hustotou 200 t. cm-3. Radiant meteorického roja [[Severné Tauridy|Tauríd]] leží južne od [[Plejády (hviezdokopa)|Plejád]].

== Mytológia ==
Podľa gréckej povesti bol Býk, podobne ako [[Labuť (súhvezdie)|Labuť]], jedným z mnohých podôb najvyššieho boha [[Zeus|Dia]] (Jupitera). Zeus chcel uniesť [[Európa (mytológia)|Európu]], dcéru fenického kráľa (podľa iných zdrojov sidónskeho kráľa [[Agénor (otec Európy)|Agénora]]). Aby ju oklamal (alebo aby ho jeho manželka [[Héra (bohyňa)|Héra]] nevidela), premenil sa na snehobieleho býka (v inej verzii zlatého) a zamiešal sa do kráľovských stád. Európa si mladého krotkého býka čoskoro obľúbila. Jedného dňa na neho vysadla, aby sa na ňom trochu povozila. Býk však opustil stádo, rozbehol sa k [[more|moru]], skočil do vĺn a rýchlo začal plávať smerom na západ. Užasnutá Európa za nejaký čas uvidela v diaľke pred sebou novú pevninu, ostrov [[Kréta|Krétu]], kde ju býk zaniesol. Na Kréte potom Európa Diovi porodila troch synov: [[Minós|Minoa]], [[Sarpédón (syn Európy)|Sarpédóna]] a [[Rhadamanthys|Rhadamantya]]. Jej meno neupadlo do zabudnutia, dostala ho nová pevnina [[Európa]].

Podľa inej verzie tohto mýtu sa Zeus sám nepremenil na býka, ale poslal býka, aby Európu uniesol. Po splnení úlohy sa potom býk dlho potuloval po Kréte, kde sa po čase do neho zaľúbila manželka krétskeho kráľa Minoa [[Pasifaé]]. Z tohto zväzku vzišiel [[Minótauros|Minotaurus]], obluda s býčou hlavou a telom človeka, ktorého sa Minos zbavil zatvorením do [[Minov labyrint|labyrintu]]. Pasifaé dostala trest smrti a trestu neunikol ani býk – [[Poseidón (boh)|Poseidón]] ho potrestal tak, že musel naďalej blúdiť po Kréte a chrliť oheň. [[Herakles (mytológia)|Herkules]] neskôr tohto býka chytil a dopravil do [[Argos (mesto na Peloponéze)|Argu]], ale býk potom začal pustošiť Grécko. Napokon sa hrdinovi [[Théseus|Téseovi]] podarilo premôcť ho pri [[Maratón (mesto)|Maratóne]].

Na oblohe je Býk zobrazený, ako pláva v mori. Preto je vraj viditeľná len jeho hlava s veľkými rohmi a plece. Zvyšok tela je ponorený do vĺn.

V nálezoch z najstarších vykopávok bývalo súhvezdie Býk zobrazované ako prvé súhvezdie [[zvieratník]]a, ktorým sa začína [[rok]]. Aj [[Kelti]] uctievali vstup [[Slnko|Slnka]] do tohto súhvezdia, poznali ho aj dávni [[Chaldejci]] a [[Egypťania (starovek)|Egypťania]]. Pred štyrmi až piatimi tisíckami rokov totiž jar skutočne začínala v dňoch, keď Slnko prechádzalo týmto súhvezdím, pretože sa v ňom nachádzal [[jarný bod]]. Odvtedy sa jarný bod presunul cez [[Baran (súhvezdie)|Barana]] do [[Ryby (súhvezdie)|Rýb]], kde je dodnes.

== Hviezdy ==
Najjasnejšou hviezdou je alfa [[Aldebaran]], ktorá je so svojou jasnosťou 0,87 magnitúdy štrnástou najjasnejšou hviezdou na oblohe. V obrazci tvorí jedno oko býka. Už voľným okom sa dá pozorovať jeho nápadná [[oranžová]] farba, pretože hviezda je [[oranžový obor|oranžovým obrom]]. Aldebaran je jednou z hviezd [[asterizmus|asterizmu]] [[Zimný šesťuholník]].

Beta Tauri sa nazýva [[El Nath]]. Kedysi patrila do [[Povozník (súhvezdie)|súhvezdia Povozníka]] ako gama Aurigae. Epsilon Tauri sa nazýva [[Ain]], „oko“. Je to jedna z Hyád a v obrazci Býka tvorí jeho druhé, menej jasné oko. Jasnejšie oko je Aldebaran.

Hviezda éta, [[Alcyone]], je súčasťou pravdepodobne najznámejšej hviezdokopy na oblohe. Táto hviezdokopa sa nazýva Plejády. [[Lambda Tauri]], Hyadum I, je zákrytová [[premenná hviezda]] typu [[Algol]]. Jej magnitúda kolíše v intervale 3,3 až 3,8 s periódou 3,95 dňa. Pokles jasnosti sa dá postrehnúť aj voľným okom. [[Tau Tauri]] je dvojhviezda vhodná aj pre [[poľný ďalekohľad]]. Hlavná hviezda s jasnosťou 4,3 mag má v odstupe 63“ sprievodcu 7,2 mag. Dvojhviezdou je aj [[fí Tauri]], ktorej zložky majú jasnosť 5,1 a 8,7 magnitúd. Sú od seba vzdialené 52,1“ a aj v tomto prípade nám na ich pozorovanie postačí dobrý poľný ďalekohľad.

[[T Tauri]] je známa premenná hviezda, podľa ktorej dostala pomenovanie celá skupina premenných hviezd. Je to veľmi mladá hviezda [[spektrálny typ|spektrálneho typu]] G5e. V [[Hertzsprungov-Russellov diagram|HR-diagrame]] sa nachádza nad [[hlavná postupnosť|hlavnou postupnosťou]], pretože ešte nedozrela na „dospelú hviezdu“. T Tauri predstavuje konečnú fázu [[Protohviezda|protohviezdy]], kde dochádza k nerovnovážnemu stavu medzi produkovanou a vyžarovanou energiou. Takéto hviezdy sú nestabilné, rýchlo a nepravidelne menia svoju jasnosť. Podobnou mladou hviezdou je [[RY Tauri]], ktorá sa nachádza na okraji zárodočného [[medzihviezdna hmota|molekulárneho mračna]] vzdialeného asi 450 svetelných rokov. Podvojná sústava [[XZ Tauri]] emituje horúcu bublinu rozpínajúceho sa [[plyn]]u. Dvojhviezdu tvoria veľmi mladé hviezdy, ktoré sú od seba vzdialené asi ako Slnko a [[Pluto]].

== Objekty ==
=== Hyády ===
{{hlavný článok|Hyády (hviezdokopa)}}
Aldebaran leží na ľavom vrchole akéhosi veľkého ležatého V, ktoré okrem neho tvorí ešte niekoľko oveľa slabších hviezd. Táto skupina hviezd je [[otvorená hviezdokopa]] Hyády, do ktorej sa Aldebaran len premieta. Fyzicky k nej nepatrí, pretože je k nám asi o 100 [[svetelný rok|ly]] bližšie ako hviezdy Hyád. Hyády sú našou najbližšou otvorenou hviezdokopou so vzdialenosťou okolo 134 – 150 ly. S celkovou magnitúdou 0,5 (0,8) sú zároveň najjasnejšou hviezdokopou na [[obloha|oblohe]]. Je to dosť stará otvorená hviezdokopa s vekom 500 miliónov rokov až 1,1 miliardy rokov. Je v nej preto veľa [[červený obor|červených obrov]]. Mnohé [[dvojhviezda|dvojhviezdy]] v nej sú ľahko pozorovateľné.

=== Plejády ===
[[File:Pleiades large.jpg|náhľad|[[Plejády (hviezdokopa)|Plejády]]]]
{{hlavný článok|Plejády (hviezdokopa)}}
Plejády sú najjasnejším objektom [[Messierov katalóg|Messierovho katalógu]] a patria medzi najjasnejšie a najznámejšie otvorené hviezdokopy na oblohe. Voľným okom možno vidieť 6 – 7, prípadne až do 12 hviezd. Skutočný počet je niekoľko stoviek, možno aj viac než 1000 hviezd. V minulosti boli samostatným súhvezdím a viaže sa k nim samostatná legenda. Podľa [[grécka mytológia|gréckej báje]] boli Plejády sedem sestier: [[Maia (dcéra Atlanta)|Maia]], [[Meropé (dcéra Atlanta)|Meropé]], [[Élektra (dcéra Atlanta)|Élektra]], [[Taygeté (dcéra Atlanta)|Taygeté]], [[Alkyoné (dcéra Atlanta)|Alkyoné]], [[Kelaino (dcéra Atlanta)|Kelaino]] (Celaeno) a [[Asteropé (dcéra Atlanta)|Asteropé]] (Steropé). Najjasnejšie hviezdy hviezdokopy preto nesú ich mená a tiež mená ich rodičov - [[Atlas (hviezda)|Atlas]] a [[Pleione (hviezda)|Pleione]]. Priemer celej hviezdokopy je asi 20 svetelných rokov. Uhlový priemer hviezdokopy na oblohe je 3°, vzdialenosť okolo 380 ly. Sú obklopené [[reflexná hmlovina|reflexnou hmlovinou]], ktorú možno zachytiť na [[fotografia|fotografických]] snímkach s dlhou expozíciou.

=== Ďalšie otvorené hviezdokopy ===
Okrem už spomínaných dvoch najjasnejších hviezdokôp sa tu nachádza aj niekoľko ďalších otvorených hviezdokôp. [[NGC 1746]] dosahuje jasnosť 6 magnitúd, a má asi 60 hviezd. [[NGC 1647]] je o niečo slabšia a obsahuje asi 30 hviezd. Obe hviezdokopy sa nachádzajú v približne zhodnej vzdialenosti okolo 3 500 svetelných rokov a obidve ležia na spojnici hviezd El Nath a Aldebaran. NGC 1746 leží severovýchodnejšie, bližšie k El Nathu a NGC 1647 juhozápadnejšie, bližšie k Aldebaranu. Pomerne jasné sú aj hviezdokopy [[NGC 1807]] a [[NGC 1817]].
[[Súbor:Chandra-crab.jpg|left|thumb|[[Krabí pulzar]]]]
=== Krabia hmlovina ===
{{hlavný článok|Krabia hmlovina|}}
Krabia hmlovina alebo M1 je prvý objekt Messierovho katalógu a jediný [[pozostatok supernovy|zvyšok po supernove]], ktorý [[Charles Messier]] zaznamenal. V centre hmloviny sa nachádza [[pulzar]] nazývaný [[Krabí pulzar]], ktorý sa otočí okolo svojej osi asi 30-krát za sekundu. Supernova, z ktorej hmlovina aj pulzar vznikli, bola pozorovaná v roku [[1054]]. V [[Čína|Číne]] počas panovania [[dynastia Sung|dynastie Sung]] a [[Japonsko|Japonsku]] sa o nej zachovalo celkove 8 záznamov. Vzdialenosť hmloviny od nás je asi 6 300 svetelných rokov a jej jasnosť je 8 až 9 magnitúd. Ďalší zvyšok po supernove, aj keď oveľa slabší a oveľa väčšiu plochu zaberajúci ako Krabia hmlovina, je [[Simeis 147]].

V tomto súhvezdí urobil [[Hubblov vesmírny ďalekohľad]] prvý pohľad na objekt, ktorý je pravdepodobne [[extrasolárna planéta|extrasolárnou planétou]]. Jej označenie je [[TMR-1C]] a obieha okolo dvojhviezdy.

Dvojica [[interagujúce galaxie|interagujúcich galaxií]] [[NGC 1409]] a [[NGC 1410]] sa nachádza sa samotnom okraji súhvezdia, tesne na hranici s [[Eridanus (súhvezdie)|Eridanom]]. Ich jasnosť však dosahuje len 15. magnitúdu.

== Poloha ==
Býk patrí medzi tie ľahšie objaviteľné zvieratníkové súhvezdia a ako jedna z mála súhvezdí sa aspoň čiastočne podobá na to, podľa čoho bolo pomenované. Jeho hlava s výrazným červeným okom a dlhými rohmi je na oblohe nápadný obrazec. Aldebaran je zároveň jeden z členov asterizmu [[Zimný šesťuholník]] alebo Zimné G a je jednou z dvoch hviezd tohto obrazca, ktoré sú nápadne oranžové. Tou druhou je [[Betelgeuze]]. Výrazný obrazec Býka sa nachádza medzi ešte výraznejším obrazcom Orióna a neprehliadnuteľnými Plejádami. Patrí medzi zimné súhvezdia.

== Zdroje ==
* {{Zdroj Encyklopédia astronómie}}
* {{Súhvezdia od Andromedy po Žirafu|401{{--}}410|Býk}}

{{Zvieratník}}
{{Súhvezdia}}
{{Ptolemaiove súhvezdia}}

{{DEFAULTSORT:Býk}}
[[Kategória:Súhvezdie Býk| ]]
[[Kategória:Súhvezdia Zvieratníka]]
[[Kategória:Súhvezdia]]