Celok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Disambig.svg O krajinnej (geomorfologickej) jednotke pozri celok (geomorfológia).

Celok je forma celostnosti a korelát časti; to, čo pozostáva z častí alebo je rozložiteľné na časti. Príkladom celku je súhrn, množina, trieda a pod.

Názory na celok[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa René Descarta je celok zložený z častí, medzi ktorými existujú neustále vzájomné väzby a súvislosti, kontinuita vzájomných vzťahov a súvislostí. Nové veci vznikajú ich neustálou integráciou a dezintegráciou. Keď sa niečo rozpadá, zároveň niečo vzniká ako výsledok integrácie jeho ostatných vlastností. Rozmanitosť vecí – častí celku nie je podľa Descarta (podobne ako podľa atomistov) výsledkom kvalitatívnych zmien. Ich kvalitatívnu rozmanitosť chápe ako výraz kvantitatívnej mnohotvárnosti. Preto napr. zviera chápal ako mechanický stroj. Descartovo chápanie celku ako jednoty, nekonečne deliteľného kontinua, sa stáva teoretickým východiskom jeho metafyziky (cf. substancia).

Podľa Parmenidesa je celok nehybné Jedno.

Pozitivizmus dokazuje, že celok nie je nič iné ako suma častí.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.