Centrálna stanica Plovdiv
| Centralna gara Plovdiv | |
 budova železničnej stanice | |
| Všeobecné informácie | |
|---|---|
| Štát |  Bulharsko |
| Mesto | Plovdiv |
| Prevádzkovateľ | BDŽ |
| Dátum otvorenia | 1873 |
| Bývalý názov | Stancijata |
| Prevádzkové informácie | |
| Železničné trate | |
| 1, 8 | |
| Poloha | |
| 42°08′04″S 24°44′29″V / 42,134363°S 24,741403°VSúradnice: 42°08′04″S 24°44′29″V / 42,134363°S 24,741403°V | |
  Poloha stanice v rámci Bulharska
| |
Centrálna stanica Plovdiv (bulh. Централна гара Пловдив – Centralna gara Plovdiv) je hlavná železničná stanica v meste Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][3][4][5][6]
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Budova je známa aj pod názvom Centrálna železničná stanica Plovdiv (bulh. Централна ЖП гара Пловдив – Centralna ŽP gara Plovdiv).[4] V počiatkoch bola budova železničnej stanice známa len pod názvom Stancijata (bulh. Станцията, doslova Stanica).[1][2]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Budova sa nachádza v centrálnej časti mesta Plovdiv na ulici „Christo Botev“ (bulh. булевар „Христо Ботев“ – bulevar „Christo Botev“).[4]
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá budova[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá budova železničnej stanice v Plovdive sa nachádzala približne 100 metrov východne od súčasnej budovy stanice.[1][6] Budova sa vtedy nachádzala približne 2 kilometre od centra mesta, zhruba po 20 rokoch od výstavby sa však mesto rozšírilo natoľko, že sa stanica už nachádzala v jeho centrálnej časti.[5][6] Výstavba prebiehala od roku 1870[2] a budova bola oficiálne otvorená 6. júna 1873 spolu s oficiálnym otvorením trate po trase Carihrad – Belovo.[1][6][2]
Súčasná budova[upraviť | upraviť zdroj]
Výstavba súčasnej budovy sa začala v roku 1905.[1][6] Projekt budovy vyhotovil[1][6][2][3] florentský[3][6] architekt Mariano Pernigoni.[3][1][6][2] Výstavba bola dokončená v roku 1908 a budova bola otvorená 30. novembra toho istého roku.[6][2] Postavená je v novobarokovom slohu.[6]
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Na slávnostnom otvorení stanice spoločne s traťou po trase Carihrad – Belovo v roku 1873 sa zúčastnilo veľké množstvo významných osobností, medzi inými aj veľký vezír Osmanskej ríše Mechmed Ruždi Šarvani-Zade, alebo vtedajší minister spravodlivosti Midchad paša.[1] Prvým náčelníkom budovy bol Francúz Henri Batiste.[1] V predvečer aprílového povstania bola v budove stanice vybraná malá miestnosť pre potreby revolučného výboru vodcov povstania, ktorí do Plovdivu pricestovali vlakom. Jednalo sa najmä o P. Volova, Z. Stojanova a G. Ikonomova.[1] Na začiatku 20. storočia sa začala plánovať výstavba novej budovy, ktorá sa začala v roku 1905 a skončila v roku 1908.[1][6] V roku 1908 ešte pred dokončením navštívil rozostavanú budovu vtedajší bulharský cár Ferdinand I., ktorý mesto navštívil pri príležitosti s vyhlásením nezávislosti Bulharska. Pri tejto príležitosti bola jedná z miestností v budove stanice pomenovaná ako „Cárska čakáreň“ (bulh. Царската чакалня – Carskata čakalňa). V roku 1920 budovu stanice navštívil bulharský spisovateľ Ivan Vazov, ktorý Plovdiv navštívil pri príležitosti 50. rokov jeho tvorivej činnosti. Po tejto návšteve, dostala ulica, ktorá spájala stanicu s centrom mesta nový názov a to ulica „Ivan Vazov“, pričom do tej doby sa ulici hovorilo „Stacionna“ (bulh. Станционна – Staničná). Sám Ivan Vazov sa stal pri tejto príležitosti čestným občanom Plovdivu. 30. augusta 1984 sa stanica stala miestom teroristického útoku. V čakárni stanice došlo k výbuchu bomby, ktorá bola ukrytá v koši na odpadky a v dôsledku tohto činu prišla o život 50–ročná žena z Kărdžali a ďalších 42 ľudí bolo ranených. Okrem toho výbuch poškodil strechu budovy a niektoré steny čakárne. Udalosť pripomína skromný pomník.[6] V roku 2015 sa začala reštaurácia budovy pod vedením architekta Ľubomira Petrova, ktorá bola dokončená v roku 2018, kedy budova získala aj prestížne ocenenie „Stavba roku“.[6][4]
Trate[upraviť | upraviť zdroj]
Na stanici sa nachádzalo na začiatku celkovo 11 koľají z toho 6 dopravných a 5 slepých,[1] dnes sa na mieste nachádza 17 koľají, z toho 11 dopravných a 5 slepých.[6]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
detail z hlavnej severnej fasády budovy -
hlavná severná fasáda budovy -
celkový pohľad na areál centralnej železničnej stanice -
južná fasáda budovy pro pohľade z nástupísk -
z interiéru budovy -
pôvodná budova stanice na fotografii z roku 1880 -
súčasná budova na pohľadnici z roku 1916 -
pohľad na budovu stanice zo severovýchodu -
nástupiská
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f g h i j k l TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 559. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g RAJČEVSKI, Georgi, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 368. (po bulharsky)
- ↑ a b c d KALINKOVA, Penka. Poznatijat nepoznat Plovdiv. Plovdiv : Obština Plovdiv – Rakursi OOD. 2018. 272 s. ISBN 9789548852845. S. 193 – 194. (po bulharsky)
- ↑ a b c d buildingoftheyear.bg
- ↑ a b trafficnews.bg
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n https://trafficnews.bg
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Centrálna stanica Plovdiv
