Centrálny vojenský klub

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 00:41, 22. august 2017, ktorú vytvoril Gitanes232 (diskusia | príspevky) (pridaná Kategória:Architektúra z 1907 pomocou použitia HotCat)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 42°41′43″S 23°19′47″V / 42,69528°S 23,32972°V / 42.69528; 23.32972
Centrálny vojenský klub
(Централен военен клуб)
multifunkčná budova
Vojensky klub.jpg
Centrálny vojenský klub z ulice „bulevár Cára Osloboditeľa“
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Sofia
Okres Sofia
Obec Sofia
Súradnice 42°41′43″S 23°19′47″V / 42,69528°S 23,32972°V / 42.69528; 23.32972
Autor Václav Kolář
Štýl neorenesancia
Vznik 1895 – 1907
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Stav zachovalý
Využitie koncertná sieň, sídlo vojenskej knižnice a iné
Bulgaria location map.svg
RedHut.svg
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Centrálny vojenský klub (bulh. Централен военен клубCentralen voenen klub) je multifunkčná budova nachádzajúca sa na ulici „bulevár Cára Osloboditeľa“ v centre mesta Sofia v Sofijskej oblasti v západnom Bulharsku.

História a charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Základný kameň budovy navrhnutej architektom českého pôvodu Václavom Kolářom (v Bulharsku známy aj ako Antonin Kolar, alebo Antonin Vaclav Kolar) v neorenesančnom štýle bol položený v roku 1895 a budova bola dokončená v roku 1907 pod vedením bulharského architekta Nikolu Lazarova. Samotná budova je typickým predstaviteľom bulharskej architektúry po oslobodení Bulharska, má tri poschodia a rozloženie miestností je typické pre európske klubové budovy stavané ku koncu 19. storočia.

V budove sídlili po oslobodení prvé bulharské divadelné spolky a miestne ateliéry využívalo množstvo umelcov. V budove sa nachádza množstvo salónov, koncertná sieň, výstavné siene, kaviareň a je tiež sídlom Ústrednej vojenskej knižnice s viac ako 120 000 titulmi. Má štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]