Chľabanský ostrov
| Chľabanský ostrov | |
| Ostrov Helemba, Helemba-sziget | |
| ostrov | |
 | |
| Štát |  Maďarsko
|
|---|---|
| Mesto | Ostrihom |
| Rieka | Dunaj |
| Súradnice | 47°49′13″S 18°47′51″V / 47,820178°S 18,79755°V |
| Najvyšší bod | |
| - výška | 104 m n. m. |
| Najnižší bod | hladina Dunaja |
| - výška | 103 m n. m. |
| Dĺžka | 1,54 km |
| Šírka | 0,170 km |
| Rozloha | 0,2077 km² (21 ha) |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Chľabanský ostrov (maď. Helemba-sziget) je zalesnený ostrov na ostrihomskom úseku Dunaja s rozlohou 20,767 ha.
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Ostrov sa nachádza oproti obci Chľaba, zhruba medzi riečnym kilometrom 1713 a 1711. Tiahne sa v smere východ-západ, jeho dĺžka je asi 1,6 kilometra a šírka sa pohybuje od 100 do 200 metrov. Asi tri kilometre nad ostrovom sa Hron vlieva do Dunaja, ktorý svojimi sedimentmi vybudoval útesové ostrovy. Najväčší z nich je Chľabanský. Vďaka svojim špeciálnym geologickým vlastnostiam nie je väčšina ostrova ponorená ani pri vysokej hladine vody. (Aj keď sa koryto Dunaja okolo mesta v priebehu storočí veľmi zmenilo.)
História[upraviť | upraviť zdroj]
Ostrov je veľmi bohatý na archeologické náleziská. Počas vykopávok sa našli praveké vidiecke domy, stredoveké pamiatky, kostolík z čias Arpádovcov, okolitý cintorín, základy arcibiskupského sídla a stopy po okolitom sade (pravdepodobne broskyne). Prvá zmienka o ostrove pochádza z roku 1234. Kamenný arcibiskupský dom bol jedinou budovou na ostrove, ktorá prežila tatársky vpád. Daňový súpis z roku 1570 ho spomína ako „lúku ostrova Kis Érsek veľkému ostrovu a dedine Helemba“.[1] Ostrov navštívili aj uhorský králi, a tak tu v roku 1270 Štefan V. vydal jeden zo svojich výnosov. 5. októbra 1570 tu predstavitelia Habsburskej ríše a Osmanskej ríše pokračovali v mierových rokovaniach, ktoré však zlyhali pre nedostatok vzájomných ústupkov. Po rozpade Rakúsko-Uhorska pripadol Maďarsku, Komárňansko-ostrihomskej župe.[2]
Fauna, flóra[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa tu jediná volavčia kolónia na Dunajskej zákrute. Na lokalite vo veľkom hniezdia volavky popolavé a kormorány. V určitých rokoch tu hniezdia sokol sťahovavý a rybárik riečny.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Balogh Albin: Esztergom Árpád-kori helyrajzáról in Esztergom Évlapjai 1930, Esztergom, 1930, 34. old.
- ↑ Navrátenie ostrova pri obci Chľaba Ostrihomu | Turisticko-informačná stránka Štúrova [online]. sturovo.com, [cit. 2023-11-01]. Dostupné online. Archivované 2023-11-01 z originálu.