Preskočiť na obsah

Chrám Atény Niké

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 20:46, 11. máj 2014, ktorú vytvoril Vasiľ (diskusia | príspevky) (wikiodkazy)
Rekonštrukcia vzhľadu chrámu Atény Niké

Chrám Atény Niké je stavba starovekého chrámu na aténskej Akropole.

Vypínal sa na mieste juhozápadnej bašty mykénskych hradieb, z ktorých časť sa zachovala neďaleko Propylají. Miesto, na ktorom chrám stojí, malo od pradávna strategický význam a slúžilo ako pozorovateľňa a ochrana mesta pred prípadným útokom, najmä od mora. Na tomto mieste, zvanom tiež hrad (pyrgos), bola uctievaná bohyňa Niké. Existujú poznatky o obetnom oltári, zasvätenom bohyniam Niké a Hekate. Časom sa Niké, uctievaná na Akropole, stala v podobe prívlastku mena bohyne Atény bohyňou celých Atén. Xoanom, drevená plastika bohyne, znázorňujúca ju s granátovým jablkom v jednej a prilbou v druhej ruke, bola nazvaná Niké Apteros.

Stavba dnešného chrámu, stojaceho na mieste Peržanmi (r. 480 pred Kr.) zničenej svätyne prebiehala v rokoch 432 až 421 pred Kr. Na jeho návrhu sa podieľal, rovnako ako na návrhu Partenónu, Kallikratés. Tento chrám bol postavený ako štvorstĺpový iónsky amfiprostylos s dĺžkou 8,27 m a šírkou 5,44 m, pričom výška stĺpov bola 4,66 m. Medzi jeho hlavné charakteristiky patrí aj to, že nemá vstupnú sieň.

Reliéfny vlys na východnej strane predstavoval olympských bohov. Čestné miesto medzi Diom a Poseidónom zaujíma Aténa, obklopená Afroditou, Erotom a bohyňami Demeter a Korou. Na ostatných troch stranách vlysu sú vyobrazené boje Grékov s Peržanmi, Amazoniek a Gigantov, ale i boje medzi gréckymi kmeňmi navzájom. Reliéfy zo severnej a západnej strany sa nachádzajú v Britskom múzeu v Londýne, pričom na chráme sú umiestnené ich kópie. R. 1687 Turci chrám zničili a materiál použili na stavbu opevnenia. Našťastie hlavné stavebné články boli nájdené a chrám bol z nich r. 1835 rekonštruovaný. Kvôli statickým problémom musela byť stavba r. 1940 opäť rozobraná a postavená znova.

Koncom 5. stor. pred Kr. bola na troch vonkajších stranách bastiónu (severná, západná a južná) postavená jeden m vysoká mramorová balustráda, vyzdobená v spodnej časti veľkolepými reliéfmi. Pravdepodobne sú dielom sochára Kallimacha, Feidiovho žiaka. Tie sa dnes nachádzajú v akropolskom múzeu.

Zdroje

  • E. Bernardini, Odhalené tajomstvá starých civilizácií, Príroda, Bratislava, 2007
  • B. Novotný a kol., Encyklopédia archeológie, Obzor, Bratislava, 1986

Iné projekty

Externé odkazy

O rekonštrukcii chrámu