Chrám Krista Pantokratora (Nesebar)
| Chrám Krista Pantokratora | |
| bývalý pravoslávny chrám | |
 celkový pohľad na chrám Krista Pantokratora zo severu
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Burgas |
| Okres | Nesebar |
| Mesto | Nesebar |
| Náboženstvo | Kresťanstvo |
| - pravoslávne kresťanstvo | Bulharská pravoslávna cirkev |
| Súradnice | 42°39′31″S 27°44′00″V / 42,65875°S 27,733278°V |
| Dĺžka | 16 m |
| Šírka | 6,9 m |
| Ďalšie údaje | |
| - počet lodí | 1 |
| - počet veží | 1 |
| - počet kupol | 1 |
| Štýl | neskorobyzantský |
| Výstavba | 13. – 14. storočie |
  Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
| Wikimedia Commons: Church of Christ Pantocrator, Nesebar | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Chrám Krista Pantokratora (bulh. Църква „Христос Пантократор” – Cărkva „Hristos Pantokrator“), známy aj ako Chrám Ježiša Krista Pantokratora (bulh. Църква „Исус Христос Пантократор” – Cărkva „Isus Hristos Pantokrator“) je bývalý pravoslávny chrám z obdobia stredoveku nachádzajúci sa v centrálnej časti historického centra mesta Nesebar v Burgaskej oblasti v juhovýchodnom Bulharsku. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky a je súčasťou Architektonicko-historickej rezervácie Nesebar.[1][2][3][4][5][6][7][8][9][10][11][12]
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Výraz Pantokrator pochádza z gréčtiny a po preložení má význam všemohúci, či všemocný. Názov kostola by sa dal preto doslovne preložiť ako Chrám Krista Všemohúceho.[3][4]
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Budova sa nachádza v centrálnej časti starého Nesebaru na ulici Mitropolska.[3][7][10][12] Kostol je jeden z najlepšie zachovalých stredovekých chrámov v Nesebare a je typickým predstaviteľom cirkevnej architektúry z tohto obdobia.[2][3][4][5][7][8][10][12]
Chrám Krista Pantokratora má štvoruholníkový pôdorys s dĺžkou 16 metrov a šírou 6,9 metra.[3][4][5][7][10][12] Materiál použitý na výstavbu bol kameň a tehly.[5]
Budova má dva vchody a to na južnej a západnej strane.[1][3][4][7][10][12] Východná fasáda budovy je zakončená tromi malými mnohostennými apsidami s bohatým reliéfom.[3][4][7][10][12] V strede naosu sa nachádzali štyri (nezachované) stĺpy, ktoré podopierali kupolu chrámu.[3][4][7][10][12] Nad predsieňou v západnej časti budovy sa nachádzala veža zvonice štvoruholníkového pôdorysu.[3][4][7][10][12] Do veže sa stúpalo po kamennom schodisku, ktoré sa nachádza v stene medzi naosom a predsieňou.[3][4][7][10][12]
Výzdoba exteriéru chrámu je bohatá.[2][5][6][7][9][10] Zvonku sa po celej dĺžke fasády budovy nachádzajú vysoké, dvojité konkávne arkády.[3][4][5][7][10][12] Nad arkádami sa nachádza charakteristická výzdoba tvorená reliéfmi v tvare krúžkov a štvorlístkov.[2][3][4][7][10][12] Nad apsidami na východnej fasáde chrámu výzdobu tvorí rad svastík, ktoré sú ešte pozostatkom slnečného kultu.[2][3][7][10][12]
Tambur (podstavec) kupole je bohato zdobený, osemhranný s ôsmimi arkádovitými oknami.[2][3][4][6][7][10][12] Podobné predĺžené okná sa nachádzajú aj na južnej a severnej fasáde chrámu.[3][4][7][10][12]
Predsieň chrámu je malá.[3][4][10][12] Pod dlážkou sa v predsieni nachádza stredoveké pohrebisko.[3][4][10][12]
Vnútorná časť chrámu bola v minulosti celá vyzdobená freskami, dochovali sa z nich však len fragmenty.[3][5][6][7][9][10][12]
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Chrám Krista Pantokratora bol postavený v období stredoveku v priebehu 13. - 14. storočia,[1][2][3][4][5][6][7][8][9][10][12] počas vlády cára Ivana Alexandra[1] v neskorobyzantskom slohu.[5][7]
Budova bola v 21. storočí zreštaurovaná a patrí k najvýznamnejším pamiatkam Nesebaru.[3][4][8][11]
Dnes sa v budove nachádza stála múzejná expozícia pod názvom Nesebar a záliv na starých mapách (od 4. do 19. storočia) (bulh. Несебър и заливът в стари карти (от IV до XIX век) – Nesebăr i zalivăt v stari karti (ot IV do XIX vek)). V rámci expozície je vystavených 80 starých máp, pochádzajúcich zo 4. - 19. storočia, na ktorých je zobrazená čiernomorská časť juhovýchodnej Európy s dôrazom na Nesebar a okolie. Mapy sú v rôznych kartografických śtýloch - medzi inými sa tu nachádzajú mapy cestné, morské, historické, alebo obchodné.[4][11]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Detail vrchnej časti severnej fasády -
Pohľad na prednú západnú fasádu chrámu -
Detailný pohľad na zvyšky zvonice chrámu -
Detailný pohľad na kupolu chrámu -
Celkový pohľad na chrám Krista Pantokratora z juhu -
Detail z vonkajšej výzdoby chrámu -
Detailný pohľad na severnú fasádu
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d KĂNČEV, Kănčo; BONEV, Bončo. България. Stará Zagora : Domino EOOD. 312 s. ISBN 9789546511706. S. 66. (bulharsky)
- ↑ a b c d e f g NIKOLOVA, Rumjana; GENOV, Nikolaj. България - позната и непозната. 2016. Sofia : Knigomania EOOD. 312 s. ISBN 9786191951130. S.135. (bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t opoznai.bg
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r ancient-nessebar.com
- ↑ a b c d e f g h i guide-bulgaria.com
- ↑ a b c d e bg-guide.org
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r iskampochivka.bg [online]. [Cit. 2019-07-17]. Dostupné online. Archivované 2019-07-17 z originálu.
- ↑ a b c d nationalgeographic.bg
- ↑ a b c d pravoslavieto.com
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s rezervaciq.com
- ↑ a b c nessebarinfo.com
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r svetimesta.com