Christian Ludwig

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Christian Ludwig
Rodinná hrobka Ludwigovcov na Cintoríne pri Kozej bráne v Bratislave. Je tu pochovaný i Ch. Ludwig
Rodinná hrobka Ludwigovcov na Cintoríne pri Kozej bráne v Bratislave. Je tu pochovaný i Ch. Ludwig
Narodenie26. marec 1901
Bratislava
Úmrtie9. február 1967 (65 rokov)
Linz, Rakúsko

Christian Ludwig (* 26. marec 1901, Bratislava[1] – † 9. február 1967, Linz) bol významný predstaviteľ slovenskej medzivojnovej architektúry. Ludwigove stavby, ktoré sa radia k vrcholným dielam funkcionalizmu na Slovensku, sú dôležitou súčasťou architektonického obrazu Bratislavy.

Životopisné dáta[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzal so starej evanjelickej rodiny, manželstvo rodičov však bolo zmiešané - matka Aurora bola katolíčka. Otec Christian Karl bol v tom čase obchodník s vínom (v matrike "borkereskedő").

Architektúru absolvoval v Mníchove roku 1925. Potom až do roku 1928 pôsobil v bratislavskom ateliéri Wimmer-Szonyi. Od roku 1928 pôsobil ako samostatný architekt v úzkej spolupráci s Augustínom Danielisom.

V roku 1945 aj s rodinou odišiel do Rakúska, kde sa usadil v Linzi. Tam si otvoril vlastnú projekčnú kanceláriu, kde pracoval na významných projektoch vodných diel či priemyselných areálov. Do rodného mesta sa už nevrátil.

Takmer štyridsať rokov po smrti (v roku 2004) boli jeho telesné ostatky prevezené do Bratislavy a uložené do rodinnej krypty (vedľa svojej manželky a rodičov) na Cintoríne pri Kozej bráne.

Charakteristika diela[upraviť | upraviť zdroj]

Dielo Christiana Ludwiga je príkladom osobitej interpretácie modernej architektúry; nikdy neopustil overené tradičné hodnoty. Architektúra v jeho chápaní a cítení nebola technickým, ale najmä umeleckým dielom. Zakotvenosť v tradícii sa vzťahovala najmä k tvorbe obytných domov, ktoré svojou kompaktnou hmotou so strmou sedlovou strechou, uzatvorenou dispozíciou a symbolikou stelesňovali romantické predstavy o útulnom domove okolo rodinného kozuba.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Dvadsiate a tridsiate roky sú jeho najvýznamnejším obdobím, keď v Bratislave navrhol desiatky obytných a obchodných domov.

Jeho dielo má však aj iné rozmery obchodný a obytný dom Rudolfa Manderlu (1935), ktorý stojí na Námestí SNP bol prvou výškovou budovou na Slovensku. Jej výstavbu inicioval bratislavský podnikateľ Rudolf Manderla po svojom návrate z USA. Konštrukčne je vežiak železobetónovým skeletom. Po piate poschodie je osemosový, vyššie (až po desiate poschodie) štvorosový. V prízemí dom vytvára moderný variant podpalubia a zakrivenú pasáž so vstupmi do menších prevádzok.

Na obchodnom dome Brouk a Babka - dnešný Dunaj (1936), Ludwig progresívne aplikoval železobetónový skelet s voľným pôdorysom a súvislým pásom presklenení. Objekt sa radí k špičkovým dielam funkcionalizmu na Slovensku ako aj k osobitnému vrcholu Ch. Ludwiga. Nachádza sa v kompaktnej zástavbe na námestí SNP v Bratislave, ktoré v tom čase prežívalo stavebnú konjuktúru.

Rovnako známou stavbou sa stal aj polyfunkčný objekt známy ako Café Regina (1937) na Hurbanovom námestí v Bratislave. Dom bol navrhnutý ako polyfunkčný s ordináciami lekárov, bytmi, kaviarňou a predajnými plochami. V období svojho vzniku dom zavŕšil výstavbu pásu novostavieb na obvode historického jadra mesta. Dnes tvorí spolu so susednými objektmi a protiľahlým Baťom, komplex modernej architektúry z polovice 20. storočia.

Rozľahlá budova v dolnej časti ulice, známa reliéfnymi portrétmi významných predstaviteľov evanjelickej cirkvi na priečelí (od sochára Alojza Rigeleho), vznikla podľa Ludwigovho projektu (v spoupráci s architektom Augustínom Danielisom) v rokoch 1931 - 1932.

Zhrnutie[upraviť | upraviť zdroj]

V dejinách architektúry na Slovensku je len málo osobností, ktoré dokázali tak obratne spojiť modernu s konzervativizmom ako Christian Ludwig. Snáď, preto, že nebol ortodoxným zástancom ani jednej z metód, ho historici sústavne prehliadali. Napriek tomu, že výrazne zmenil tvar Bratislavy, zostal stáť v tieni častejšie citovaných architektov s jednostranne modernistickou orientáciou.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Záznam o narodení a krste v matrike nemeckého evanjelického cirkevného zboru v Bratislave

Použitá literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • L. Foltyn, Slovenská architektúra a česká avantgarda 1948 - 1939, Vydavateľstvo spolku architektov na Slovensku, Bratislava, 2000
  • M. Dulla, H. Moravčíková, Architektúra Slovenska v XX. storočí, Slovart, Bratislava, 2002
  • V. Obuchová, Št. Holčík, Cintorín pri Kozej bráne, Albert Marenčin Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2006, ISBN 80-88912-89-X
  • http://www.stm-ke.sk/vystavy01/ChLudwig.htm