Chromatická aberácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Chromatická aberácia (výrez z rohu fotografie).

Chromatická aberácia[1][2][3] (iné názvy: chromatická chyba[2][4], farebná aberácia[1], chromatizmus[5], farebná chyba[3][2][5][4], nevhodne [bohemizmy]: farebná vada, chromatická vada) je druh optickej chyby. Je to chyba šošovky (aj zložitejšej optickej sústavy šošoviek, napríklad objektívu), ktorá vzniká tým, že s meniacou sa vlnovou dĺžkou (a teda aj farbou) svetla sa mení index lomu v priezračnej látke a teda aj ohnisková vzdialenosť šošovky. Šošovka teda láme svetlo každej farby inak (dlhovlnné žiarenie, teda červené, najmenej, krátkovlnné, teda fialové, najviac), čo sa na snímke prejaví ako farebné lemovanie ostrých prechodov medzi svetlom a tieňom.

Chromatická aberácia.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Iba pri osvetlení optickej sústavy (objektívu) monochromatickým svetlom možno predpokladať, že indexy lomu na priehľadných súčastiach optickej sústavy majú konštantnú hodnotu. Pri prestupe obyčajného svetla cez priehľadné látky vzrastá index lomu so skracujúcou sa vlnovou dĺžkou, preto napr. obyčajná spojka má väčšiu optickú mohutnosť pre modré ako pre červené lúče. Rovnobežný zväzok bieleho svetla dopadajúci na objektív sa v ňom láme a súčasne rozkladá ako na hranole. Najviac sa lámu fialové lúče a tvoria ohnisko najbližšie za šošovkou, najmenej sa lámu červené lúče a vytvárajú ohnisko ďalej od šošovky. Medzi obidvoma ohniskami je veľa ohnísk ostatných spektrálnych farieb podľa vzrastajúcej vlnovej dĺžky. Obraz zdroja bieleho svetla je neostrý a na okraji sfarbený. Chromatická aberácia nedovoľuje použiť podstatnejšie zväčšenia.

Odstraňovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Všeobecne sa dá povedať, že vhodnou kombináciou dvoch k sebe nepriliehajúcich šošoviek, a to aj z rovnakého optického materiálu, možno zostaviť takú optickú sústavu, pri ktorej je pre dve zvolené vlnové dĺžky (zvyčajne pre červenú a modrú farbu) celková efektívna ohnisková vzdialenosť rovnaká; v takom prípade hovoríme o achromatickej sústave (objektívu). Šošovka s kompenzovanou chromatickou aberáciou sa teda volá achromatická (achromát).

Achromatická dvojica.

Spravidla sa chromatická aberácia odstraňuje kombinovaním spojky a rozptylky vyrobených zo skiel rôznych druhov, ktoré majú rozličné relatívne disperzie. Dosahuje sa to napr. kombináciou spojky z korunového skla a rozptylky z flintového skla, kým optická mohutnosť sústavy zostáva kladná.

Pretože moderné zoomové objektívy obsahujú veľké množstvo šošoviek, je pri nich chromatická aberácia (obzvlášť na okrajoch snímky) výrazným problémom. Na jej kompenzáciu sa preto do objektívov pridávajú špeciálne prvky:

  • šošovky z fluoridu vápenatého – fluorid vápenatý je minerál s veľmi nízkym rozptylom, pri ktorom sa chromatická aberácia prejavuje menej
  • difrakčné elementy – obsahujú difrakčnú mriežku, ktorá má chromatickú aberáciu presne opačnú než bežné šošovky, takže ich problém kompenzuje.

Pri zrkadlových objektívoch sa chromatická aberácia nevyskytuje.


Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Nemecko-slovenský technický slovník A-L. Bratislava: Alfa. 1993, S. 6
  2. a b c chyby optického zobrazenia. In: Encyclopaedia Beliana 6, S. 606
  3. a b optická chyba. In: Encyklopédia astronómie
  4. a b [1]
  5. a b chromatizmus. In: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov 2000, S. 520
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku chromatická aberace na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
  • pozri zdroj uvedený v článku optická chyba

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]