Cigánske melódie (Dvořák)

Cigánske melódie, Op. 55 je piesňová zbierka českého skladateľa Antonína Dvořáka na texty rovnomennej básnickej zbierky Adolfa Heyduka.

Charakteristika

Po rade drobných cyklických klavírnych skladieb, sa skladateľ obracia k tvorbe piesňovej a v roku 1880 vydáva zbierku Cigánske melódie, opus 55. Pre texty k novým piesňam siahol tentokrát skladateľ k dielu Adolfa Heyduka z roku 1859, ktoré bolo v tej dobe značne populárne. Dvořák si vybral zo zbierky sedem piesní:

1. Má píseň zas mi láskou zní
2. Aj! Kterak trojhranec můj prerozkošně zvoní
3. A les je tichý kolem kol
4. Když mne stará matka zpívala
5. Struna naladěná, hochu toč se v kole
6. Široké rukávy a široké gatě
7. Dejte klec jestřábu ze zlata ryzého

Skladateľ ich komponoval na nemecké preklady, ktoré z českého originálu prebásnil sám Heyduk. Dôsledne dbal na deklamačnú zhodu českého a nemeckého znenia, takže hudobná deklamácia Cigánskych melódií je takmer dokonalá. Usporiadanie piesní je výsledkom Dvořákovho citu pre vyváženú formu; tak sa zachovalo striedanie vážneho aj radostného nadšenia, melanchólia s iróniou alebo vtipom. Piesne vyznávajú celkovo slobodu a voľnosť, ako hlavný živel cigánskeho žitia. S prihliadnutím k predchádzajúcej piesňovej tvorbe, možno označiť najväčší pokrok práve v Cigánskych melódiách a to vo vzájomnom usmernení spevnej línie a sprievodu. Prvá pieseň nie je tak presne deklamačne nadnášaná nad melódiu klavíru ako ostatné, avšak využíva charakteristické nástrojové prvky slovenskej hudby (hlavne charakter cimbalu). Táto pieseň je síce strofická, ale jej výraz sa mení v jednotlivých slohách v súlade s náladou. Jednotlivé piesne sú vybudované a priradené k sebe so zmyslom pre kontrast v náladách a pre účinné vyhrotenie celku.
Heydukovými veršami vstupuje do Dvořákových textov piesní nová lyrická individualita, ostro sa líšiaca od Hálkovho a Pflegerovho lyrizmu. Plačlivý lyrizmus milostných veršov nahradil rýdzi, hlboký cit. A. Heyduk poskytol Dvořákovi verše veľkej umeleckej hodnoty a básnickej dikcie. Tento vplyv možno pozorovať na každej z Cigánskych melódií. Sú to pravé lyrické skvosty Dvořákovej tvorby.

Peripetie

Cigánske melódie vznikali v dobe, keď vydavateľ Simrock vydával Dvořákove vokálne skladby iba s nemeckým textom. To bolo zrejme dôvodom, prečo komponoval novú zbierku priamo na nemecké preklady. Prvé vydanie piesní sa v lete 1880 objavilo iba s nemeckým textom, čo spôsobilo rozruch v Čechách, takže nasledovalo ďalší rok vydanie s českým textom (a anglickým) s prísľubom vydania nasledujúcich zbierok s pôvodným textom. České znenie textov však bolo v niektorých slovách pozmenené. Rukopis piesní zakúpil Simrock spolu s Valčíkmi op. 54 a Sonátou pre husle a klavír F dur op. 57 za 2800 mariek.

Cigánske melódie venoval Dvořák viedenskému tenoristovi Gustávovi Waltherovi, ktorý prejavil o jeho piesne záujem a so záľubou ich predvádzal. Cigánske melódie spieval prvýkrát na svojom samostatnom koncerte vo Viedni 4. februára 1881.

Hudba

Pokiaľ ide o hudobné znenie, treba upozorniť na dve odchýlky, ktoré Dvořák urobil na želanie speváčky Amálie Joachimovej. Prvá pieseň mala totiž u Heyduka iba dve slohy, prvú a tretiu, ako ich pôvodne Dvořák zhudobnil. V tretej piesni bolo navrhnuté čiastočné posunutie dvoch vetných častí, pri nezmenenej línii spevu. Aj tomuto návrhu, ktorý dal Keller, Dvořák vyhovel, pričom pre prvú pieseň nanovo na zvláštnom liste pripísal takty 22. až 30.

Klavírny sprievod je základom každej piesne, je rozmanitý, od pokojného vážneho sprievodu piesne tretej, až k cigánskemu čardášu piatej piesne. Je to klavírny sprievod využívajúci bohaté technické možnosti nástroja, v prípade potreby vyludzujúci mnohonásobný mohutný zvuk. Inokedy zasa zvoní tichými šestnástinami ako v piesni druhej. V prvej piesni zasa zádumčivo znie smutným nápevom pusty, ale rozbúri sa pri vykreslení búrky, časť „běžící plání“.

Azda k najkrajším a najslávnejším piesňam na svete patrí pieseň číslo štyri „Když mně stará matka“. Jej básnický obsah je veľmi sugestívny a vo zvýšenej miere upozorňuje na momenty ľudské a sociálne. Pieseň má elegický charakter. Začína štylizáciou pohybu kolísky, úvod slúži zároveň k príprave nastupujúcej piesňovej témy. Téma pozostáva z dvoch štvortaktí, z ktorých druhé odpovedá prvému o diatonický stupeň nižšie. Oproti týmto ôsmym taktom stoja ešte dva štvortaktové celky. Dotvárajú celý tematický oblúk, ktorý sa v piesni dvakrát zopakuje a končí sa dohrou. Dohra je zhodná s medzihrou oddeľujúcou tematické oblúky. Rytmickou zvláštnosťou je sprievod v šesť-osminovom takte, proti ktorému je vystavaný sólový spev v dvojštvrťovom takte.

Spevná línia piesní je bohatá, rozmanitá, vkusná a vhodne sa spája s klavírnym sprievodom v prekrásny celok. Aj keď sa v tomto cykle spieva o láske a cigánskych túžbach, rovnako ako básnik Heyduk vo svojich veršoch, tak aj Dvořák, ktorý ich zhudobnil, cigánsky motív pojal len ako masku. V citoch a náladách jednotlivých piesní ospevoval vlastné city a nálady, bolesti i radostné nádeje. Najmä však dôveru v konečnú národnú slobodu, za ktorú v tej dobe počas rakúskeho útlaku bojoval český národ.