Club de hockey Canadien

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Montreal Canadiens
(Canadiens de Montréal)
Konferencia Východná
Divízia Atlantická
Založený 4. december 1909
História Montreal Canadiens
1910 – súčasnosť
Štadión Bell Centre
Mesto Montreal, Quebec
Lokálne mediálne pobočky CJAD (800 AM)
RDS
CKAC (730 AM)
Farby klubu modrá, biela a červená
              
Vlastník USA Geoff Molson
Generálny manažér Kanada Marc Bergevin
Tréner Kanada Michel Therrien
Kapitán USA Max Pacioretty
Nižšie ligové pobočky St. John's IceCaps (AHL)
Brampton Beast (ECHL)
Víťaz Stanley Cupu 1915 – 16, 1923 – 24, 1929 – 30, 1930 – 31, 1943 – 44, 1945 – 46, 1952 – 53, 1955 – 56, 1956 – 57, 1957 – 58, 1958 – 59, 1959 – 60, 1964 – 65, 1965 – 66, 1967 – 68, 1968 – 69, 1970 – 71, 1972 – 73, 1975 – 76, 1976 – 77, 1977 – 78, 1978 – 79, 1985 – 86, 1992 – 93
Víťaz konferencie 1975 – 76, 1976 – 77, 1977 – 78, 1978 – 79, 1985 – 86, 1988 – 89, 1992 – 93
Víťaz divízie 1927 – 28, 1928 – 29, 1929 – 30, 1930 – 31, 1931 – 32, 1936 – 37, 1967 – 68, 1968 – 69, 1972 – 73, 1974 – 75, 1975 – 76, 1976 – 77, 1977 – 78, 1978 – 79, 1979 – 80, 1980 – 81, 1981 – 82, 1984 – 85, 1987 – 88, 1988 – 89, 1991 – 92, 2007 – 08, 2012 – 13, 2014 – 15

Le Club de Hockey Canadien, známejší pod neoficiálnymi názvami po angl. Montreal Canadiens a po fr. Canadiens de Montréal, je hokejový klub NHL sídliaci v kanadskom Montreale.

Klub hrá v Atlantickej divízii Východnej konferencie. Klub bol založený v roku 1909 a je súčasťou tzv. Original Six, pôvodnej šestice klubov NHL. Svoje domáce zápasy hrajú v Bell Centre. Klub dvadsaťštyrikrát vyhral pohár Stanley Cup, čo je najviac spomedzi klubov ktoré kedy hrali NHL.[1] Posledný Stanley Cup získali v sezóne 1992/1993 (ako zatiaľ posledný klub z Kanady).[2] V drese Montrealu nastupovali slávni legendárni hráči, po mnohých z nich sa udeľujú v súčasnosti prestížne trofeje. 40 bývalých hráčov Montrealu je v Sieni slávy NHL.[3]

Logo klubu označuje začiatočné písmená názvu "Club de Hockey Canadien" (názov používaný od roku 1917).

História[upraviť | upraviť zdroj]

Klub vznikol ešte pred začiatkom NHL, bol súčasťou predchodcu NHL, súťaže NHA. Montreal Canadiens bol založený v roku 1909 (ich predchodcom bol klub Haileybury Hockey Club). Zakladateľ ligy NHA Ambrose O'Brien bol presvedčený, že liga potrebuje popri Montreal Shamrocks a Montreal Wanderers aj ďalšieho rivala z Montrealu. Svoj prvý zápas odohrali Canadiens 5. januára 1910, trénerom bol Jack Laviolette.[4] Prvýkrát vyhrali Stanley Cup v sezóne 1915/1916, keď vyhrali nad Portlandom.

V roku 1924 získali Stanley Cup znova, dopomohla im k tomu nová útočná formácia, tvorená nováčikom Howiem Morenzom, Aurelom Joliatom a Billym Boucherom. Zdolali Calgary Tigers a Vancouver Maroons v zmiešanom formáte play-off.

Od sezóny 1926/1927 hrali Canadiens svoje domáce zápasy na štadióne Montreal Forum, presťahovali sa sem kvôli problémom s ľadom v Mount Royal Arena.

Éra od roku 1932 do roku 1967: Koniec Morenza a Original Six[upraviť | upraviť zdroj]

Hviezdy Canadiens (Morenz a Joliat) zhasli na začiatku 30. rokov, v sezóne 1935/1936 dosiahli najhorší výsledok a skončili na poslednom mieste. Dobrý výsledok sa podaril Canadiens v nasledujúcej sezóne 1936/1937, ale prišiel šok v podobe smrti Morenza vo veku 34 rokov.

Tím z roku 1942

Nasledovali ďalšie nevýrazné sezóny bez výraznejších úspechov, v sezóne 1939/1940 dosiahli Canadiens iba 10 víťazstiev, čo je najmenej počas celej histórie klubu. V roku 1940 sa stal novým trénerom klubu Dick Irvin. V sezóne 1943/1944 získali Canadiens Stanley Cup, slávna bola útočná formácia Maurice Richard, Toe Blake a Elmer Lach, pričom v základnej časti sezóny Canadiens prehrali iba 5 zápasov. Maurice Richard prepisoval históriu NHL, keď sa mu ako prvému hráčovi podarilo streliť v roku 1945 50 gólov (v 50 zápasoch). Napriek sile Canadiens prehrali vo semifinále play-off v tejto sezóne s Torontom. V sezóne 1945/1946 opäť získali Stanley Cup, keď zdolali vo finále play-off Boston Bruins 4 : 1 na zápasy.

V roku 1957 kúpili klub bratia Molsonovci, vlastníci pivovaru Molson. 50. roky boli najslávnejšiou etapou Canadiens.[5] Od roku 1951 až do roku 1960 sa každý rok prebojovali do finále play-off, pričom šesťkrát boli úspešní. Novým trénerom po Irvinovi sa stal v roku 1955 Toe Blake a klub bol doplnený o viacero výborných hráčov, akými boli Jean Beliveau, Bernie Geoffrion, či brankár Jacques Plante. Spolu s Mauricom Richardom a jeho mladším bratom Henrim patrili k najlepším klubom tej doby.

Éra od roku 1967 do roku 1986: Expanzia NHL[upraviť | upraviť zdroj]

Ku koncu 60. rokov sa v USA nachádzalo viacero klubov, ktoré boli schopné konkurovať špičkovým klubom vo vtedajšej NHL. V roku 1967 bolo do NHL pribratých šesť klubov (Philadelphia, St. Louis, Minnesota, Los Angeles, Oakland a Pittsburgh) a vytvorili svoju vlastnú divíziu. Nastal koniec slávnej éry NHL nazývanej Original Six (Pôvodná šestka).

V sezóne 1966/1967 sa Torontu podarilo prerušiť víťazné roky Montrealu, keď Maple Leafs zdolali Canadiens 4 : 2 na zápasy. Nasledujúce dve sezóny však boli Canadiens opäť úspešný.

V roku 1970 sa Montrealu ani Torontu nepodarilo dostať do play-off, bolo to prvýkrát v histórii, čo v play-off chýbali kanadské mužstvá. Tento rok sa zo Stanley Cup tešil Boston Bruins, keď jeho súper St. Louis Blues skončilo tretíkrát po sebe vo finále bez vyhratého zápasu.

V nasledujúcej sezóne 1970/1971 sa Montrealu podarilo zdolať favorizovaný Boston na čele s Philom Espositom a Bobbym Orrom v prvom kole play-off. Veľkou mierou sa o to zaslúžil brankár Canadiens Ken Dryden. Canadiens pokračovali až do finále, kde si poradili s dominantným klubom západnej divízie Chicago Blackhawks.

Canadiens sa tešili zo zisku Stanley Cupu štyrikrát po sebe v rokoch 19761979. Klub vtedy trénoval Scotty Bowman.

Väčšina slávnych hráčov Canadiens skončila s aktívnou činnosťou v 80. rokoch (okrem Lafluera, Robinsona, či Gaineyho). Canadiens sa podarilo získať švédskeho útočníka Matsa Näslunda, Guya Carbonneaua, a mladého obrancu Chrisa Cheliosa. Táto kombinácia spolu s brankárskym hrdinom Patrickom Royom doviedla Canadiens k zisku Stanley Cupu.

Éra od roku 1986 – Moderná NHL[upraviť | upraviť zdroj]

V sezóne 1985/1986 získali hráči Canadiens Stanley Cup, keď vo finále zdolali Calgary Flames. Potom nasledovalo šesť sezón bez väčšieho úspechu, ale zmena prišla v sezóne 1992/1993. Canadiens sa prebojovali do finále play-off, kde nastúpili proti Los Angeles Kings. V prvom zápase prehrali 4 : 1. Väčšina fanúšikov predpokladala, že Los Angeles na čele s Waynom Grezkym privedie toto finále do úspešného konca. Canadiens ale v ďalších zápasoch zabojovali a diváci boli svedkami predĺžení. V nich rozhodli hráči Canadiens, obranca Eric Desjardins a dvakrát John LeClair. Piaty zápas sa hral v Montreale a Canadiens vyhrali 4 : 1 a tešili sa zo svojho zatiaľ posledného Stanley Cupu.

V roku 1995 sa Canadiens nedostali do play-off prvýkrát za posledných 25 rokov, v decembri toho roku Canadiens prehrali doma zahanbujúco s Detroitom 1 : 11. Krátko po zápase klub vymenil brankára Patricka Roya do Colorada Avalanche.[4]

Interiér Bell Centre

11. marca 1996 odohrali Canadiens svoj posledný zápas na štadióne Montreal Forum (na ňom hrali Canadiens svoje domáce zápasy od roku 1926). V tomto zápase Canadiens vyhrali nad Dallas Stars 4 : 1 a víťazný gól strelil ruský útočník Andrej Kovalenko. Novým štadiónom sa stalo Molson Centre (premenované na Bell Centre v roku 2003).[6]

Canadiens chýbali v play-off v troch po sebe nasledujúcich sezón od 1999 do roku 2001. V tej dobe sa dokonca uvažovalo o presune klubu do amerického mesta. Americký investor nakoniec sľúbil, že klub zostane v Montreale.

Na jeseň 2001 sa ukázalo, že nemôže rátať so Saku Koivom, ktorý bol súčasťou klubu už od roku 1995 a ktorému bola diagnostikovaná rakovina a jeho ďalšie účinkovanie bolo otázne. Našťastie sa uzdravil a vrátil sa už nasledujúcu sezónu a získal Bill Masterton Memorial Trophy. V roku 2002 sa prebojovali do play-off, aj vďaka prekvapujúcim silným výkonom brankára Josého Theodora. Prebojovali sa do druhého kola, kde podľahli Caroline Hurricanes.

Posledné sezóny[upraviť | upraviť zdroj]

13. januára 2006 sa vedenie rozhodlo dať výpoveď trénerovi Claudovi Julienovi. Nahradil ho Bob Gainey, generálny manažér klubu. Neskôr počas tejto sezóny sa rozhodlo o výmene na poste brankára, José Theodore, ktorý odohral viacero nevydarených zápasov prestúpil do Colorada a namiesto neho angažovali švajčiara Davida Aebischera.[7] V sezóne 2005/2006 skončili Canadiens na treťom mieste v Severovýchodnej divízii Východnej konferencie. Vo Východnej konferencii sa umiestnili na 7. mieste z 15. mužstiev a postúpili do play-off. Tu sa v prvom kole stretli s Carolinou Hurricanes, aj napriek vedeniu 2 : 0 na zápasy[8] nakoniec sériu prehrali 2 : 4 a nepostúpili.[9]

Montreal získal v sezóne 2006/2007 v základnej časti 90 bodov, najproduktívnejším hráčom bol kapitán Saku Koivu. Ku koncu sezóny 2006/2007 sa Canadiens ocitli na hrane postupu do play-off. V posledných zápasoch bojovali o miesto v play-off s Torontom a NY Islanders. Do zostavy sa vrátil brankár Cristobal Huet, ktorý dostal príležitosť na rozhodujúci posledný zápas sezóny proti Torontu. Montreal tento napínavý zápas prehral nakoniec 5 : 6 a nepostúpil do play-off.[10]

V sezóne 2007/2008 získal Montreal v základnej časti 104 bodov, vďaka čomu bol prvý vo Východnej konferencií. V prvom kole play-off zdolal Boston Bruins 4 : 3 na zápasy, ale v druhom kole prehral s Philadelphiou 1 : 4 na zápasy. 29. decembra 2008 sa Canadiens výhrou 5 : 2 nad Floridou stali prvým klubom NHL, ktorý dosiahol métu 3000 víťazstiev v základnej časti NHL.[11]

Searchtool.svg Pozri aj: Káder Montreal Canadiens v sezóne 2005/06 a Káder Montreal Canadiens v sezóne 2006/07

Symboly klubu[upraviť | upraviť zdroj]

Klubové farby červená, modrá a biela sa používajú od roku 1914. Tradičné farby sú tiež farbami franko-kanadskej kultúry. Logo klubu, ktoré patrí k najstarším a najrozpoznávanejším športovým logám a ktoré pozostáva z písmen 'C' a 'H' sa používa od roku 1917.

Domáci dres klubu je prevažne červenej farby a obsahuje štyri modré a biele pruhy. Dres používaný pre zápasy vonku pozostáva prevažne bielej farby a obsahuje jeden červený a jeden modrý pruh na páse a hrubý červený pruh na ramenách. Tento dizajn je používaný s menšími obmenami od roku 1914 a dres bývajú označované ako 'La sainte flanelle'.

Od sezóny 2004/2005 má klub svojho maskota, je ním Youppi, ktorý býval maskotom bejzbalového klubu Montreal Expos.

Súčasný káder[upraviť | upraviť zdroj]

Stav k 3. októbru 2015 [12]

Brankári
Číslo Hráč Chytá Získaný Miesto narodenia
31 Kanada Carey Price Ľ 2005 Anahim Lake, Britská Kolumbia, Kanada
35 Kanada Dustin Tokarski Ľ 2013 Watson, Saskatchewan, Kanada
Obrancovia
Číslo Hráč Strieľa Získaný Miesto narodenia
28 Kanada Nathan Beaulieu Ľ 2011 Strathroy, Ontário, Kanada
74 Rusko Alexei Emelin Ľ 2004 Togliatti, Rusko
77 USA Tom Gilbert P 2014 Bloomington, Minnesota, USA
79 Rusko Andrej Markov - A Ľ 1998 Voskresensk, Rusko
6 USA Greg Pateryn Ľ 2008 Sterling Heights, Michigan, USA
26 USA Jeff Petry P 2015 Ann Arbor, Michigan, USA
76 Kanada P. K. Subban - A P 2007 Toronto, Ontário, Kanada
Útočníci
Číslo Hráč Strieľa Pozícia Získaný Miesto narodenia
25 Švédsko Jacob De La Rose Ľ ĽK 2013 Arvika, Švédsko
51 Kanada David Desharnais Ľ C 2008 Quebec, Quebec, Kanada
81 Dánsko Lars Eller Ľ C 2010 Rødovre, Dánsko
32 USA Brian Flynn P C 2015 Lynnfield, Massachusetts, USA
27 USA Alex Galchenyuk Ľ C 2012 Milwaukee, Wisconsin, USA
11 Kanada Brendan Gallagher - A P PK 2010 Edmonton, Alberta, Kanada
8 Kanada Zack Kassian P PK 2015 Windsor, Ontário, Kanada
17 Kanada Torrey Mitchell P C 2015 Greenfield Park, Quebec, Kanada
67 USA Max Pacioretty - C Ľ ĽK 2007 New Canaan, Connecticut, USA
14 Česko Tomáš Plekanec - A Ľ C 2001 Kladno, Česko
13 Rusko Alexandr Siomin P PK 2015 Krasnojarsk, Rusko
21 Kanada Devante Smith-Pelly P PK 2015 Scarborough, Ontário, Kanada
20 Kanada Christian Thomas P ĽK 2013 Toronto, Ontário, Kanada
22 Kanada Dale Weise P PK 2014 Winnipeg, Manitoba, Kanada

Sezóny a rekordy[upraviť | upraviť zdroj]

Výsledky[upraviť | upraviť zdroj]

Toto je čiastočný zoznam výsledkov Canadiens v posledných 5 sezónach. Pre kompletný zoznam sezón pozri Sezóny Montrealu Canadiens

Vysvetlivky: Z = Zápasy, V = Výhry, P = Prehry, PvP = Prehry v predĺžení, B = Body, NG = Nastrieľané góly, IG = Inkasované góly, TM = Trestné minúty

Sezóna Z V P PvP B NG IG TM Koniec Play-off
2010/2011 82 44 30 8 216 209 96 2., Severovýchodná Prehra v štvrťfinále konferencie 3-4 (Boston Bruins)
2011/2012 82 31 35 16 212 226 78 5., Severovýchodná Tím sa nekvalifikoval do play-off
2012/2013 1 48 29 14 5 149 126 63 1., Severovýchodná Prehra v štvrťfinále konferencie 1-4 (Ottawa Senators)
2013/2014 82 46 28 8 215 204 100 3., Atlantická Prehra vo finále konferencie 2-4 (New York Rangers)
2014/2015 82 50 22 10 221 189 110 1., Atlantická Prehra v druhom kole 2-4 (Tampa Bay Lightning)
1 Sezóna bola skrátená kvôli lockoutu.

Individuálne rekordy[upraviť | upraviť zdroj]

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Lídri kanadského bodovania[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámka: B/Z = body za zápas, V (min)/Z vylúčenia v minútach za zápas

Pozícia Meno Z G A B V (min) B/Z V (min)/Z
1 Guy Lafleur (PK) 961 518 728 1246 381 1,30 0,40
2 Jean Béliveau (C) 1125 507 712 1219 1029 1,08 0,91
3 Henri Richard (C) 1256 358 688 1046 928 0,83 0,74
4 Maurice Richard (PK) 978 544 421 965 1285 0,99 1,31
5 Larry Robinson (O) 1202 197 686 883 706 0,73 0,59
6 Yvan Cournoyer (PK) 968 428 435 863 255 0,89 0,26
7 Jacques Lemaire (C) 853 366 469 835 217 0,98 0,25
8 Steve Shutt (ĽK) 871 408 368 776 400 0,89 0,46
9 Bernie Geoffrion (PK) 766 371 388 759 636 0,99 0,83
10 Saku Koivu (C) 792 191 450 641 623 0,80 0,00

Sezóna[upraviť | upraviť zdroj]

Vodcovia klubu v histórii[upraviť | upraviť zdroj]

Kapitáni[upraviť | upraviť zdroj]

Tréneri[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Stanley Cup Champions and Finalists [online]. NHL.com. Dostupné online.
  2. The Complete List of Stanley Cup Champions. About.com: (2007).
  3. Montreal Canadiens Franchise History [online]. . Dostupné online.
  4. a b Montreal Canadiens [online]. Sportsecyclopedia.com. Dostupné online.
  5. Montreal Canadiens [online]. The Canadian Encyclopedia. Dostupné online.
  6. Molson Centre renamed Bell Centre [online]. CBC Sports, [cit. 2007-02-14]. Dostupné online.
  7. Theodore a Aebischer – smutný osud brankárskych hviezd [online]. Šport.sk, 2007. Dostupné online.
  8. Canadiens Shock Hurricanes In Double-OT [online]. NBC11.com, 2006. Dostupné online.
  9. 2) Carolina Hurricanes vs. (7) Montreal Canadiens 2005-06 play-off [online]. TSN.ca, 2006. Dostupné online.
  10. Islanders Secure Playoff Berth [online]. Washington post, 8. apríl 2007. Dostupné online.
  11. Lapierre nets final three to lift Canadiens to 3,000th victory [online]. CBS Sports, 29. december 2008. Dostupné online.
  12. Team Roster [1]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]