Commedia dell'arte

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Commedia dell’Arte)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Talianska skupina potulných hercov na obraze Antoina Watteau.

Commedia dell’arte (CDA) je druh ľudového, profesionálneho divadla v Taliansku. Presný dátum vzniku nie je známy, ale k jej rozšíreniu došlo v polovici 16. storočia a existovala až do 18. storočia. Hrala sa v miestnom nárečí a preto bola široko zrozumiteľná a aktuálna. Základom je improvizácia (text nebol vopred daný, existuje len kostra príbehu, na základe ktorej sa improvizuje) a pevné herecké typy (herec hral celý život tú istú postavu, ktorá mala svoj kostým, masku a charakter). Každý herec musel byť výborný tanečník, akrobat a rozprávač. Herci používali obľúbené repliky a hojne inscenovali dramatické akcie. Pre úspech tohto divadla bola najpodstatnejšia súhra kolektívu, ktorá vychádzala zo sebadisciplíny hercov.

Commedia dell'arte sa síce neujala ako reprezentačný typ divadla, ale mala vplyv na Goldoniho a Molièra, ktorí priviedli improvizáciu do písaných textov a ďalej využili aj typovosť postáv (ich postavy mali jednu základnú vlastnosť, okolo ktorej sa točí všetko ostatné).

Súbory kočovali po celej Európe, najväčší ohlas mala commedia dell´arte vo Francúzsku.

Postavy[upraviť | upraviť zdroj]

Nebolo dôležité prostredie, v ktorom sa hralo, dôležité boli postavy a kostýmy. Išlo o komédiu ľudských typov, ktoré boli stále a nemenné. Napr. sluhovia (zanni) – Brighella a Arlecchino – vytvárali zápletku a posúvali príbeh dopredu; starci (vecchi) – Dottore (karikatúra lekára alebo právnika, učenca z Bologne) a Pantalone (kupec) sa stali obeťami posmeškov a žartov. Ďalšími postavami boli Capitano – chvastúnsky vojak, ktorý mal vždy úspech u žien; smutný a melancholický Pierrot, Harlekýn, slúžka Kolombina, právnik Dottore, Kapitán, kupliarka Ruffiana a zamilovaní s rôznymi menami a ďalšie.

Zánik[upraviť | upraviť zdroj]

V 18. storočí postupne zanikalo. Negatívom Commedia dell'arte sa stala postupná repetitívnosť, prestala vychádzať z potrieb spoločnosti a nakoniec ju nahradili iné formy umenia. Jej dedičstvo dnes žije v cirkuse, pantomíme, balete a avantgardných divadlách.