Cordillera Volcánica (Nikaragua)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Cordillera Volcánica (doslova Sopečná Kordillera) je názov významného horstva prechádzajúceho zo severozápadu na juhovýchod Nikaraguy a potom pod názvom Cordillera Volcánica Central (doslova Centrálna Sopečná Kordillera) severnou a strednou časťou Kostariky.

Najvyšší bod dosahuje v strednej Kostarike sopkou Irazú (3 432 m n. m.). Nižšie sú sopky Turrialba (3 328 m n. m.), Miravalles (2 028 m n. m.), Barva (2 906 m n. m.) a Poás (2 704 m n. m.). V Nikarague je pohorie od pohoria Cordillera Centroamericana oddelené širokou tektonickou depresiou, v ktorej sa nachádzajú viaceré jazerá, najmä Nikaragua a Managua.

V Nikarague sú najvyššie sopky tohto pohoria Mogotón (2 107 m n. m.) a okrem iných aj El Viejo (1 745 m n. m.) a Momotombo (1 297 m n. m.). Z hlavného pohoria odbočuje niekoľko vedľajších hrebeňov, najmä Cordillera de los Maribios (kam patria sopky San Cristóbal (1 745 m n. m.), Telica (1 060 m n. m.) a Momotombito (850 m n. m.) a sopečné ostrovy na jazere Nikaragua so sopkami Concepción (1 610 m n. m.), Maderas (1 394 m n. m.) na ostrove Ometepe alebo Mombacho (1 345 m n. m.) na ostrove Zapatera. Členitá vetva je aj na severovýchode Nikaraguy, medzi mestami Esteli a Jinotega.

Celá oblasť sa vyznačuje zvýšenou sopečnou činnosťou. Svahy pohoria sú pokryté rôznymi druhmi rastlinstva v závislosti od nadmorskej výšky. V najvyšších oblastiach sa vyskytujú ihličnany a lesy duba Quercus stellata. Pod nimi sú tropické dažďové a hmlové lesy, dnes však už výrazne poznačené činnosťou človeka a pestovaním plodín ako banány, kukurica, cukrová trstina, bavlna, káva a pod.