Daippos zo Sikyónu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tzv. „Apoxyomenos“, rímska kópia z 1. stor. zhotovená podľa gréckeho bronzového originálu od Lysippa (niektorí znalci v soche videli skôr dielo jeho syna Daippa[1]), Vatikánske múzeá

Daippos (starogr. Δάιππος) bol grécky sochár v 3. stor. pred Kr.[2][3]

Sochár Daippos, syn a žiak Lysippa zo Sikyónu,[4] pôsobil podľa Plínia v období 121. olympiády, t. j. na začiatku 3. stor. pred Kr. [5] Pausanias zaznamenal, že bol autorom dvoch sôch olympijských víťazov pochádzajúcich z Élidy umiestnených v Olympii, a to Kallóna, víťaza v boxe chlapcov (v roku 304 pred Kr.[6]),[7] a Nikandra, dvojnásobného víťaza v behu na dve stadiá (v rokoch 304 a 300 pred Kr.[6]).[8][9]

Plínius uvádza jeho dielo, známe pod gréckym menom Perixyomenos, ktoré pravdepodobne predstavovalo športovca so škrabadlom (zvaným strigilis).[10] Toto dielo zrejme preto nazvali týmto termínom, aby ho odlíšili od Lysippovho Apoxyomena, sochy mladého bežca, odstráňujúceho si olej a prach z ramien malým bronzovým škrabadlom (apoxyomenos je ten, kto sa zoškrabuje;[11] perixyomenos [od slova περιξύω - perixyó] ten, kto sa škrabe okolo, t. j. „muž, ktorý si čistí celé telo.“ [12]).[13] Už zo samotného výberu témy, je možné poznať, že Daippos vo svojej tvorbe kráčal v šľapajách svojho otca. Nemecký klasický filológ Carl Robert vyslovil hypotézu, že Perixyomenos, o ktorom píše Plínius, bola zrejme niektorá z dvoch sôch športovcov, ktorú Pausanias videl v Olympii.[3]

V dvoch pasážach (Nat. hist., 34, 51 a 66 [4][5]) je Daippos u Plínia uvedený ako Laippus, zatiaľ čo v tretej pasáži (Nat. hist. 34, 87 [10]) už ako Daippus. Nejde tu o dvoch umelcov, je to jednoducho chyba v prepise pri preklade z gréckeho zdroja do latinčiny (začiatočné grécke písmená Δ a Λ sa podobajú).[14]

Niektorí znalci sa domnievajú, že socha Apoxyomena (od sochára Lysippa), známa z mramorovej kópie v Museo Pio-Clementino vo Vatikáne (nájdená v roku 1849 v Trastevere[15] ), by mohla byť kópiou sochy Perixyomena od Daippa, Lysippovho syna.[16][17][1]

V roku 1989 nemeckí archeológovia počas vykopávok v Olympii našli severne od Prytaneionu podstavec (inv. 1147) patriaci soche (inak neznámemu) Autolykovi z Élidy, ktorú zhotovil Daippos zo Sikyónu. Nápis (SEG 40, 387; 53, 429) datujú približne do roku 300 pred Kr. (alebo do prvého desaťročia 3. stor. pred Kr.) [18][19]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b Guy Dickins. Hellenistic Sculpture. Oxford : Clarendon Press, 1920. S. 37.
  2. ↑ Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 268.
  3. ↑ a b Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Daippos [1]
  4. ↑ a b Plínius, Naturalis Historia, 34, 66. [2]
  5. ↑ a b Plínius, Naturalis Historia, 34, 51. [3]
  6. ↑ a b Ioanna Kralli. The Hellenistic Peloponnese. Bristol : ISD LLC, 2017. ISBN 978-19-1058-965-6. S. 407.
  7. ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 454.
  8. ↑ Luigi Moretti; Maria Elisa Garcia Barraco; Ilaria Soda. Luigi Moretti e il catalogo degli Olympionikai : testimonianze epigrafiche, letterarie, papirologiche e numismatiche sui vincitori degli agoni olimpici panellenici (Ellade e Magna Grecia: 776 a.C. - 393 d.C). Roma : Arbor sapientiae, 2014. ISBN 978-88-97805-32-8. S. 100.
  9. ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 464.
  10. ↑ a b Plínius, Naturalis Historia, 34, 87. [4]
  11. ↑ Franklin Plotinus Johnson. Lysippos. Florence : Greenwood Press, 1968. ISBN 978-08-3710-119-4. S. 74.
  12. ↑ Maurizio Michelucci. Apoxyomenos: The Athlete of Croatia. Florence : Giunti, 2006. ISBN 978-88-0905-134-8. S. 31.
  13. ↑ José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 150.
  14. ↑ William Smith. Dictionary of Greek and Roman Biograph and Mythology. Nordersted : BoD – Books on Demand, 2022. ISBN 978-33-7512-520-2. S. 929.
  15. ↑ Steven Rutlidge. The Death of Christ. London : Pen and Sword History, 2022. ISBN 978-13-9908-880-0. S. 13.
  16. ↑ Les methodes archeologiques.-t.2.Les lois de l'art.-t.3.Les rythmes artistiques. Geneva : Waldemar Deonna, 1912. S. 400.
  17. ↑ Franklin Plotinus Johnson. Lysippos. Florence : Greenwood Press, 1968. ISBN 978-08-3710-119-4. S. 90.
  18. ↑ Judith M. Barringer. Olympia: A Cultural History. Princeton : Princeton University Press, 2021. ISBN 978-06-9121-047-6. S. 172.
  19. ↑ A. Chaniotis, Professor of Greek History and Epigraphy T Corsten, T. Corsten, R. S. Stroud, R A Tybout, M B Richardson, E Sverkos. Volume LIII - 1 (2003). Leiden : BRILL, 2008. ISBN 978-90-0416-537-3. S. 141.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Daippos_zo_Sikyónu&oldid=7536874“