Deň vďakyvzdania

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prvé vďakyvzdanie, Jean Leon Gerome Ferris (1863–1930)

Deň vďakyvzdania je tradičný severoamerický sviatok, ktorý patrí do obdobia dožiniek.

Pozadie[upraviť | upraviť zdroj]

Korene sviatku sú v 17. storočí. V roku 1621 si po prvý raz sadla za stôl skupinka pútnikov a ďakovala za to, že prežila prvý ťažký rok v Novom svete. Na začiatku tradície bolo 101 pútnikov, ktorí sa iba rok predtým doplavili z Anglicka na lodi Mayflower do Ameriky. Na druhej strane Atlantiku hľadali slobodu pre svoje protestantské, puritánske poňatie náboženstva. Napriek tomu je to v súčasnosti jediný spoločný sviatok všetkých Američanov bez ohľadu na vierovyznanie.

Tradícia vznikla náhodne. Keď sa loď Mayflower blížila k severovýchodným brehom Ameriky, more bolo mimoriadne búrlivé. Hrozilo, že loď napokon nedokáže v rozbúrených vlnách pristáť. Búrka ju odniesla ďaleko od miesta, ktoré si pútnici pôvodne vyhliadli.

Pútnici sa pustili do budovania prvej osady, ktorú dokázali veľmi rýchlo vybudovať. Ťažká a dlhá zima však spôsobila, že polovica osadníkov sa nedožila jari. Ostatných zachránili Indiáni z neďalekej dediny, ktorí priniesli jedlo a kožušiny. Na jar prišiel k Angličanom Indián Squanto z kmeňa Wampanoag. Daroval im semená kukurice a poradil, ako ich zasiať. Na jeseň ich prekvapila bohatá úroda. Rýchlo sa naučili obchodovať s kožušinami a nájsť kvalitné drevo na stavbu lodí. Nasledujúci rok tak mohli príchod do Nového sveta osláviť veľkou hostinou, na ktorú pozvali aj Indiánov. Im, ale v prvom rade Bohu, ďakovali za prežitie. Oslavy spojené s modlitbami trvali až tri dni. Hostina bola pod holým nebom, pretože William Bradford, prvý guvernér kolónie Plymouth, pozval až 90 Indiánov. Také množstvo ľudí by sa do jeho dreveného domu nezmestilo.

Tradícia vďakyvzdania sa udržiavala, ale dlho nemala charakter národného sviatku. Stalo sa tak až v roku 1789, keď prezident George Washington vyhlásil posledný novembrový deň každého roku za Národný deň vďakyvzdania. Spoločne s ním sa oslavovala aj ústava Spojených štátov.

Tretí americký prezident Thomas Jefferson, ktorý bol známy nielen bystrým mozgom, ale aj nečakanými rozhodnutiami, si tento sviatok neobľúbil. Pre veľké hodovanie ho prirovnával ku kráľovským praktikám, ktoré podľa jeho názoru v Amerike nemali miesto.

V roku 1863 poetka Sarah Josepha Hala, autorka povestnej poémy Mary mala malé jahňa, presvedčila Abrahama Lincolna, aby vyhlásil Deň vďakyvzdania za národný sviatok. Navrhla posledný novembrový štvrtok, aby sa nadviazalo na Washingtonovo rozhodnutie. Od roku 1941 sa tento najväčší americký sviatok oslavuje vo štvrtý novembrový štvrtok.