Dejiny Moskvy
Moskva prvotné hlavné mesto Ruska sa prvýkrát spomína v roku 1147, keď sem Juraj Dlhoruký pozval Sviatoslava Olegoviča[1]. Začiatky osídlenia tejto oblasti však siahajú pravdepodobne do 9. storočia, čo dokumentujú archeologické nálezy kruhových stavieb na mieste dnešného Kremľa a nájdenie arabských mincí z tohto storočia pri Chráme Krista Spasiteľa.
Vznik najstaršej usadlosti sa datuje do obdobia, kedy sa tu prvýkrát začalo obchodovať medzi severnými a južnými oblasťami východoeurópskej nížiny. Mesto ležalo na križovatke ciest smerujúcich z Pobaltia od riek Dvina a Nemunas a od Dnepra k bulharskej Volge a Donu. Priama cesta z Pobaltia k Volge viedla cez doliny riek Moskva a Kľazma. Práve tu - pri priesmyku rieky Moskva do Kľazmy - sa pri rieke Schodňa a Jauza založila prvá osada budúcej Moskvy. Prvotný zámer zakladateľa Moskvy bol založiť mesto pri rieke Schodňa, pretože sa tam nachádzali početné pamiatky pôvodného obyvateľstva - tzv. kurgany.
Keď v oblasti mesta Suzdaľ knieža Andrej I. Bogoľubskij zakladal kniežatstvo, Moskva už bola mestom (1156), ktoré malo silné drevené hradby. Jej obyvateľmi boli družiny kniežaťa, ktoré bránili mesto pred útokmi nepriateľov zo západu. Stala sa tak predmestím Vladimíra - hlavného mesta Rostovsko-suzdaľského kniežatstva. Mesto postupne bohatlo a získavalo väčší význam. Preto o 50 rokov od jeho založenia sa moskovské kniežatá snažili založiť v meste osobitné kniežatstvo.
Po smrti Jaroslava III. Vsevolodiča v roku 1246 si územia Moskovského veľkokniežatstva rozdeli jeho synovia. V Moskve vládol Michal Jaroslavič Chrabrý. Kto vládol v meste po jeho smrti v roku 1249, nie je známe. Pravdepodobne ostala v kompetencii veľkokniežaťa a v roku 1252prešla pod správu Alexandra Nevského.
Po roku 1327 začali v Moskve vládnuť iba kniežatá moskovského kniežatstva. Prvým z nich bol Ivana I. Kalita (1328 - 1340).
Chronológia
[upraviť | upraviť zdroj]- 1147 - Prvá písomná zmienka o Moskve v Ipatievskom letopise. Do tohto roku tu žili slovanské kmene. Do polovice 13. storočia bola obyčajným mestom Vladimírsko-suzdaľského kniežatstva.
- 1238 - Vpád Tatárov a vyplienenie Moskvy. V meste v tomto období existoval osobitný kniežací trón.
- 1260 - Centrum Moskovského veľkokniežatstva.
- 1260-1302 - rezidencia Daniila Alexandroviča.
- 1314 - Rezidencia moskovských veľkokoniežat. Začiatok stavby kamenného Kremľa.
- 1426 - Hlavné mesto Moskovského štátu.
- 1460 - Centrum Moskovskej Rusi.
- 1711 - Hlavné mesto bolo z Moskvy prenesené do Petrohradu.
- 1754 - Založenie Moskovskej štátnej univerzity.
- 1812 - V Moskve vypukla Vlastenecká vojna. Mesto bolo vypálené.
- 19. storočie - V meste sa objavila prvá električka.
- 1918 - Hlavné mesto Ruska.
- 1934 - Vznik moskovského metra.
- 1941-1945 - Počas Veľkej vlasteneckej vojny sa Moskva stala centrom bojov nemeckej armády.
Kniežatá vládnuce v Moskve
[upraviť | upraviť zdroj]Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Budova Ruskej štátnej knižnice postavená v neoklasicistickom štýle v centre Moskvy (90. roky 19. storočia).
-
Brána vedúca k Červenému námestiu (90. roky 19. storočia).
-
Puškinov pamätník z roku 1880.
-
Pamätník hrdinom Plevenu (90. roky 19. storočia).
-
Sucharevská veža zbúraná za socializmu.
-
Rieka Moskva v centre mesta (90. roky 19. storočia).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ „Príď ku mne, brat môj, do Moskvy!“ - Ipatievsky letopis 12. storočie.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Historické obrázky Moskvy
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Historická Moskva Archivované 2007-04-18 na Wayback Machine (po rusky)
- História Moskvy Archivované 2007-12-06 na Wayback Machine (po rusky)/(po anglicky)
- Vznik Moskvy (po rusky)
- Prechádzky po Moskve (po rusky)