Preskočiť na obsah

Demokratická pokroková strana

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Logo strany DPP

Demokratická pokroková strana (DPP) (čín. 民主进步党; pchin-jin: Mínjhǔ Jìnbùdǎng; angl. Democratic Progressive Party) je liberálna politická strana na Taiwane. Bola založená 28. septembra 1986 politickými, sociálnymi a ľudskoprávnymi aktivistami a obhajcami politických väzňov. Strana vznikla s cieľom stať sa dôstojným partnerom Kuomintangu (KMT) na Taiwane. V deň vzniku mala strana 2 500 členov. Programové témy strany sú ľudské práva, vyhlásenie formálnej nezávislosti krajiny a ekológia. V súčasnosti spolu so stranou Kuomintang patria medzi dve najsilnejšie strany na Taiwane.[1]

Cchaj Jing-wen – predsedkyňa DPP a prezidentka Taiwanu

Predseda:

  • Cchaj Jing-wen (čín.: 蔡英文; pchin-jin: Cài Yīngwén) (prezidentka Taiwanu) – členkou DPP sa stala v roku 2004

Generálny tajomník:

Predseda Legislatívy Yuan (vedúci predstavenstva): (Yuan Legislatíva je jednokomorový zákonodarný zbor na Taiwane)

2000 – 2008

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2000, DPP obsadila predsedníctvo, a na Taiwane po prvýkrát došlo k politickému prechodu. Od roku 2000 do roku 2008, DPP naďalej pokračovala v presadzovaní slobody prejavu, rodovej rovnosti, sociálnej a transformačnej spravodlivosti, súdnej nestrannosti, práv poľnohospodárov a robotníkov, a budúcej realizácie taiwanskej demokracie. Zároveň počas ôsmych rokov vládnutia, DPP ako mladá strana získala nie len obrovské skúsenosti, ale naučila sa novým veciam.

2014 – 2016

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2014, DPP vyhrala voľby „nine-in-one“ (najväčšie regionálne voľby v demokratickej histórii na Taiwane). DPP obsadila 13 miest a okresov z 22, vrátane 4 zo 6 miestnych samospráv. Tieto voľby boli pre DPP najúspešnejšie od začiatku založenia strany. V súčasnosti viac ako 70% taiwanskej populácie patrí pod správu DPP.

2016 – 2017

[upraviť | upraviť zdroj]

V januári 2016, strana pod vedením predsedkyne Cchaj Jing-wen, získala 68 zo 113 kresiel v Yuan Legislatíve (jednokomorový zákonodarný zbor). Na Taiwane to bol prvýkrát, kedy došlo k politickému prechodu zákonodarného zboru. Cchaj Jing-wen v tom čase zástupkyňa DPP vo voľbách, a jej spolupracovník Chen Chien-jen, získali 6,98 miliónov hlasov (56,1% z celkového počtu). Pre Cchaj Jing-wen to teda znamenalo, že sa stane prvou prezidentkou na Taiwane.

V roku 2016, DPP oslavovala 30. výročie od založenia strany. DPP naďalej prehlbuje taiwanskú demokraciu a chráni demokratické inštitúcie pre taiwanských obyvateľov. Čo sa týka medzinárodných vzťahov, strana naďalej presadzuje a posilňuje zásady demokracie, obhajuje ľudské práva a udržuje dobré spojenecké vzťahy s ostatnými demokratickými krajinami po celom svete.[2][3]

DPP v regionálnych voľbách 2018 prehrala, a prezidentka Cchaj Jing-wen zároveň odstúpila z postu predsedkyne strany. Okrem toho, strana prišla o miesto starostu v meste Kao-siung, kde vládla 20 rokov. Kuomintang (KMT) porazil DPP taktiež v meste Taichung, zatiaľ čo v hlavnom meste Tchaj-pej ostal vládnuť nezávislý starosta. Ďalšie regionálne voľby boli naplánované na rok 2020.[4]

Po porážke v roku 2018, bola Cchaj Jing-wen znovu zvolená za prezidentku Taiwanu 11. januára 2020. Získala viac ako 8 miliónov hlasov, čím porazila jej najväčšieho konkurenta Chan Kchuo-jü, zo strany Kuomintangu (KMT) takmer o 3 milióny hlasov. James Soong získal menej ako 600 000 hlasov.[5]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Democratic Progressive Party | political party, Taiwan [online]. Encyclopedia Britannica, [cit. 2020-05-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. a b Democratic Progressive Party of Taiwan : CALD | Council of Asian Liberals and Democrats [online]. cald.org, [cit. 2020-05-30]. Dostupné online.
  3. NEWS, Taiwan. Taiwan’s Democratic Progressive Party p... [online]. Taiwan News, [cit. 2020-05-30]. Dostupné online.
  4. COPPER, John F.. What's Next for Taiwan's Political Party Structure? [online]. The News Lens International Edition, 2018-01-05, [cit. 2020-05-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. Taiwan elections 2020 [online]. South China Morning Post, [cit. 2020-05-30]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]