Dieselgate

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Budova firmy Volkswagen vo Wolfsburgu

Emisný škandál automobilky Volkswagen, nazývaný aj Dieselgate, vypukol v septembri 2015 po tom, čo americká Agentúra pre životné prostredie (US EPA) zverejnila informáciu o tom, že nemecká automobilka Volkswagen vybavila svoje automobily s dieselovými motormi TDI softvérom, ktorý rozpoznával, že motor pracuje v režime zodpovedajúcim požiadavkám laboratórnych testov výfukových plynov a zmenou nastavenia motora dočasne znižoval množstvo vznikajúcich oxidov dusíka (NOx), aby jej vozidlá splnili zákonný limit.

V novembri 2015 následne nemeckí prokurátori začali vyšetrovať podozrenie z daňových únikov spojených s emisným škandálom automobilky. Vyšetrovanie sa týkalo nesprávnych údajov o emisiách oxidu uhličitého, ktoré sú dôležitým kritériom pri výpočte dane u motorových vozidiel.

Vo februári 2016 bolo oznámené, že Volkswagen nezverejní svoje hospodárske výsledky za minulý rok v marci, ako sa plánovalo, a to v dôsledku nevyriešených otázok týkajúcich sa emisného škandálu. V druhej polovici apríla 2016 mala firma zverejniť výsledky svojho interného vyšetrovania škandálu.

Volkswagen kvôli inštalácii podvodného softvéru čelil žalobám v niekoľkých krajinách. V marci 2017 oficiálne priznal vinu vo veci falšovania emisných testov. V rámci dohody o urovnaní škandálu mal zaplatiť 4,3 miliardy dolárov a vykonať rozsiahle reformy.

V júli 2017 americká vláda obvinila Giovanni Pamia, bývalého manažéra Audi, že nariadil zamestnancom vytvoriť softvér umožňujúci falšovanie emisných testov. Ukázalo sa však, že aj ostatní výrobcovia podvádzali.

Ilustrácia vytvorená po zistení škandálu

Chronológia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 18. september 2015 americká Agentúra pre ochranu životného prostredia (US EPA) zverejnila informáciu, že nemecký výrobca automobilov Volkswagen Group porušil americký zákon o ochrane ovzdušia tým, že preplňované dieselové motory TDI vybavil softvérom, ktorý falšoval výsledky testov emisií oxidov dusíka, a niekoľko stoviek tisíc automobilov z rokov 2009 až 2015. Išlo o vozidlá Volkswagen Jetta, Jetta SportWagen, Volkswagen Beetle, Audi A3, Volkswagen Golf a Volkswagen Passat.
  • 22. september sa prezident americkej pobočky Volkswagenu Michael Horn za správanie firmy verejnosti ospravedlnil. Firma uviedla, že tento chybný motor obsahuje 11 miliónov áut značky Volkswagen. Akcie spoločnosti sa po tomto oznámení strmo prepadli.
  • 23. septembra po rokovaní predsedníctva dozornej rady rezignoval šéf koncernu Martin Winterkorn, hoci ešte deň predtým rezignáciu odmietal. Akcie firmy za niekoľko dní klesli o celú tretinu.
  • 24. septembra nemecký minister dopravy Alexander Dobrindt uviedol, že automobilka manipulovala s emisnými meraniami u naftových vozidiel nielen v USA, ale aj v Európe.
  • 21. októbra automobilka Volkswagen oznámila, že zastavila kvôli emisnému škandálu predaj nových vozidiel s typom motora typu EA 189, ktorý umožňuje manipuláciu emisných testov.
  • 2. novembra americký Úrad pre ochranu životného prostredia oznámil, že rozšíril vyšetrovanie koncernu Volkswagen tiež na automobily z modelových rokov 2014 až 2016 so šesťvalcovými naftovými motormi s objemom tri litre. Malo sa týkať asi 10-tisíc vozidiel Volkswagen Touareg z modelového roku 2014, Porsche Cayenne z modelového roku 2015 a Audi A6 Quattro, Audi A7 Quattro, Audi A8 a Audi Q5 z modelového roku 2016.
  • 4. novembra Volkswagen pozastavil na americkom a kanadskom trhu predaj modelov VW a Audi so šesťvalcovými naftovými motormi s objemom troch litrov, na ktoré EPA rozšírila vyšetrovanie kvôli nezrovnalostiam s emisiami oxidov dusíka.
  • 6. novembra automobilka Volkswagen priznala, že jej luxusné naftové automobily predávané v Európe sú vybavené rovnakým softvérom, ktorý bol podľa amerických úradov využívaný na falšovanie emisných testov v USA. Ide o sedem modelov značiek VW, Audi a Porsche z modelových rokov 2014 až 2016.
  • 9. novembra medzinárodná ratingová agentúra Fitch Ratings znížila hodnotenie úverovej spoľahlivosti skupiny Volkswagen a varovala pred jeho ďalším zhoršením. Podobný krok podnikla aj agentúra Moody's Investors Service.
  • 4. januára 2016 americké Federálne ministerstvo spravodlivosti podalo na Volkswagen civilnú žalobu pre porušovanie zákona o ochrane ovzdušia kvôli podvodom pri meraní emisií oxidov dusíka. Žalobu ministerstvo podalo na súde v Detroite a potom sa malo jej prejednávanie presunúť do severnej Kalifornie.
  • 5. januára cena akcií Volkswagenu na nemeckej burze v reakcii na žalobu amerického ministerstva spravodlivosti prepadla o viac ako štyri percentá.
  • 28. januára v Nemecku prvé vozidlá zamierili do servisov na opravu softvéru falšujúceho výsledky merania emisií. Ako prvé boli zvolávané modely Passat a Amarok.
  • Vo februári 2018 nemecká prokuratúra prehľadala sídlo firmy Audi v súvislosti s vyšetrovaním manipulácií s emisnými testami naftových motorov týkajúcich sa asi 210 tisíc vozidiel.

Vplyvy[upraviť | upraviť zdroj]

Česko[upraviť | upraviť zdroj]

Škoda Auto namontovala dieselové motory EA 189 so sporným softvérom do zhruba 1,1 milióna vozidiel značky Škoda. V roku 2015 vytvorila rezervu vo výške 3,2 miliardy korún na budúce servisné prehliadky spojené s aktualizáciou softvéru a ďalšie náklady. V septembri 2017 oznámila Škoda Auto zámer ponúkať chystané modernizované verzie vozidiel Fabia a Rapid iba so zážihovými motormi.

Španielsko[upraviť | upraviť zdroj]

Španielsky minister priemyslu, energetiky a cestovného ruchu José Manuel Soria uviedol, že vláda bude po automobilke Seat požadovať vrátenie časti dotácií, ktoré firma získala z programu na podporu vozidiel šetrnejších k životnému prostrediu. V októbri 2015 španielsky Národný súd začal vyšetrovanie Volkswagenu v reakcii na vyhlásenie verejného žalobcu, že sa firma mohla dopustiť podvodu pri získavaní dotácií a trestných činov súvisiacich so životným prostredím. Súd požadoval, aby pred neho najneskôr 10. novembra predstúpili zástupcovia podniku.

USA[upraviť | upraviť zdroj]

Hroziaca pokuta[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa US EPA hrozila automobilke pokuta za porušovanie zákona o ovzduší až 37-tisíc dolárov za každé vozidlo vybavené zariadením na falšovanie emisných testov, čo dohromady mohlo byť aj viac ako 18 miliárd dolárov.

Žaloby[upraviť | upraviť zdroj]

Na firmu Volkswagen bolo v USA podaných množstvo hromadných žalôb, podľa nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung bol medzi žalobcami aj jeden z predajcov vozidiel Volkswagen.

Texas[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatkom októbra štát Texas podal žalobu na americkú divíziu koncernu, v ktorej ho vinil z porušenia zákonov o ochrane spotrebiteľa a noriem o čistote ovzdušia.

New Jersey[upraviť | upraviť zdroj]

Vo februári 2016 zažaloval automobilku Volkswagen aj jej divízie Audi a Porsche štát New Jersey, pričom generálny prokurátor vinil automobilku z klamania spotrebiteľov a z porušovania zákonov o čistote ovzdušia.

Vyšetrovanie dodávateľskej firmy Bosch[upraviť | upraviť zdroj]

V novembri 2015 bola publikovaná informácia, že vyšetrovatelia amerického ministerstva spravodlivosti skúmajú rolu firmy Bosch, ktorý je dodávateľom dôležitých súčiastok koncernu Volkswagen, pri falšovaní emisných testov, či firma o manipulácii s testami vedela alebo či sa na nich podieľala. Už v septembri však nemecký denník Bild am Sonntag uviedol s odvolaním sa na interné vyšetrovanie Volkswagenu, že automobilka v roku 2007 dostala list od dodávateľskej firmy Bosch, v ktorom upozorňovala, že softvér dodaný automobilke nie je určený pre bežnú prevádzku automobilov a varovala pred možným nezákonným využívaním tohto softvéru.

Spojené kráľovstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V októbri 2015 v reakcii na škandál predaja vozidiel koncernu v Británie poklesli, a to konkrétne predaj vozidiel značiek Volkswagen o 9,8 %, Škoda o 3 % a Seat o 32,2 %.

Reakcia[upraviť | upraviť zdroj]

Česko[upraviť | upraviť zdroj]

Minister dopravy Dan Ťok uviedol, že v Česku bolo predaných asi 148 tisíc automobilov koncernu Volkswagen vybavených motormi, ktoré umožňujú falšovanie emisných testov, 101 tisíc z nich sú vozidlá značky Škoda, 38 tisíc Volkswagenov, 7 tisíc vozidiel Audi a 1800 Seat. Ministerstvo dopravy zadalo emisné testy vozidiel Škoda s dieselovými motormi plniacimi súčasnú normu Euro 6 a vozidlá s podvodným softvérom plniacim Euro 5. Meranie vykoná Tüv Süd v Roztokách pri Prahe na základe zmluvy s ministerstvom. Celkom má ísť o 3 až 4 vozidlá. V Česku tiež vznikla iniciatíva Safe Diesel, ktorá chystá žalobu na Škodu a Volkswagen. Zatiaľ bezúspešne. Firma Safe Diesel zažalovala v tejto kauze aj ministerstvo dopravy.

Európska investičná banka[upraviť | upraviť zdroj]

Šéf Európskej investičnej banky Werner Hoyer v januári 2016 uviedol, že v dôsledku emisného škandálu pozastavila banka poskytovanie úverov koncernu Volkswagen a dodal, že EIB skúma, či Volkswagen peniaze zo skorších pôžičiek nepoužil v súvislosti s falšovaním údajov o emisiách.

Európsky parlament[upraviť | upraviť zdroj]

Poslanci Európskeho parlamentu schválili 17. decembra 2015 vytvorenie vyšetrovacieho výboru, ktorý sa mal zaoberať možnými pochybeniami zo strany Európskej komisie a národných dozorných orgánov. Mal fungovať jeden rok a informovať majiteľov automobilov o tom, ako táto situácia mohla vzniknúť. Členkami boli aj české europoslankyne Olga Sehnalová, Katarína Konečná a Dita Charanzová.

Európsky úrad pre boj proti podvodom[upraviť | upraviť zdroj]

Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) začal vyšetrovanie, či automobilka nezískala neoprávnene úvery od Európskej investičnej banky (EIB) a či peniaze určené na vývoj a výskum nepoužila na iné účely. EIB od roku 1990 poskytla Volkswagenu výhodné pôžičky v objeme 4,6 miliardy eur a firma ich mala využiť okrem iného na financovanie vývoja motorov šetrných k životnému prostrediu.

Francúzsko[upraviť | upraviť zdroj]

Parížska prokuratúra vyšetrovala podozrenie z podvodu s priťažujúcimi okolnosťami a bolo podaných aj niekoľko žalôb. Podľa francúzskej divízie firmy sa tu škandál dotýkal asi milióna automobilov značiek Volkswagen, Audi, Škoda a SEAT . 16. októbra 2015 francúzske úrady prehľadali ústredie francúzskej pobočky firmy Volkswagen v rámci vyšetrovania manipulácií s emisiami.

Taliansko[upraviť | upraviť zdroj]

Taliansky protimonopolný úrad začal začiatkom októbra vyšetrovanie pre možné nepoctivé obchodné praktiky Volkswagenu. Automobilka oznámila, že do servisov zvolá autá so zariadením umožňujúcim podvádzať pri testoch emisií, ktorých v Taliansku predala asi 650-tisíc.

Južná Kórea[upraviť | upraviť zdroj]

Juhokórejská vláda oznámila, že prekontroluje emisie vozidiel VW a Audi s naftovým motorom. Kontrola sa týkala 4 až 5 tisíc vozidiel značiek Volkswagen Jetta, Volkswagen Golf a Audi A3 vyrobených v rokoch 2014 a 2015.

V novembri Južná Kórea vymerala firme Volkswagen pokutu 14,1 miliardy wonov (10 575 000 eur) za manipuláciu s emisnými testami a nariadila zvolať na úpravu 125 522 vozidiel, ktoré falšovanie údajov o emisiách umožňovali. Juhokórejské ministerstvo životného prostredia oznámilo, že bude skúmať ďalších asi 30-tisíc automobilov koncernu, u ktorých zatiaľ nemalo dôkazy o podvádzaní s emisiami.

V januári 2016 juhokórejské ministerstvo životného prostredia oznámilo, že chce zažalovať šéfa juhokórejských aktivít Volkswagenu Johannesa Thammera, pretože plán firmy na zvolanie a úpravu automobilov, ktoré falšujú emisie, nezodpovedá zákonným požiadavkám.

Nemecko[upraviť | upraviť zdroj]

Minister hospodárstva nemeckej spolkovej krajiny Dolné Sasko a člen dozornej rady Volkswagenu Olaf Lies uviedol, že pracovníci Volkswagenu stojaci za falšovaním údajov o emisiách postupovali zločinne a musia prijať osobnú zodpovednosť. Nemecká prokuratúra začala vyšetrovanie pre podozrenie z podvodu pri predaji vozidiel, ktoré falšovali údaje o emisiách. Podľa agentúry AP nemecké súdy môžu za podvod vymerať až desaťročný trest odňatia slobody.

Nemecký úrad pre dohľad nad automobilovým trhom v polovici októbra 2015 nariadil povinnú opravu všetkých 2,4 milióna škandálom dotknutých vozidiel s naftovým motorom. Väčšie technické úpravy malo vyžadovať 540-tisíc vozidiel.

Mimovládna ekologická organizácia Deutsche Umwelthilfe začiatkom novembra 2015 uviedla, že kvôli nezrovnalostiam v údajoch o emisiách oxidu uhličitého zrejme Nemecko v roku 2015 príde na daniach o 1,8 miliardy eur. Vyššie emisie totiž naznačujú vyššiu spotrebu paliva, na základe ktorej sa v Nemecku vypočítava výška dane z vlastníctva automobilu.

Nemecký úrad pre motorové vozidlá 11. novembra 2015 oznámil, že testuje cez 50 rôznych automobilov viac ako 20 značiek pre možné manipulácie s emisiami naftových motorov. Úrad uviedol, že na výber testovaných modelov využil „overené informácie tretích strán o podozrivých emisiách škodlivín“.

V júni 2017 nemecká prokuratúra vymerala koncernu pokutu vo výške miliardy eur. Firma pokutu prijala a priznala sa tak k svojej zodpovednosti.

Testy emisií v reálnej prevádzke však ukázali, že autá limity spĺňajú. Preto takzvané Diesellüge (naftové klamanie), kedy sa napríklad zakázal vjazd dieselových áut do centier miest, sa ukázalo ako prehnaná reakcia.

Nórsko[upraviť | upraviť zdroj]

Finančná sekcia nórskej polície vyšetrovala, či bol spáchaný v Nórsku zločin a či mal podvod Volkswagenu nejaký vplyv na modely áut dovezených do Nórska.

Švédsko[upraviť | upraviť zdroj]

Švédske prokuratúry v januári 2016 uviedlo, že začalo predbežné vyšetrovanie manipulácie s emisiami automobilky Volkswagen, pričom sa zameralo na podozrenie zo závažného podvodu az podávania nepravdivých údajov.

Švajčiarsko[upraviť | upraviť zdroj]

Švajčiarske úrady dočasne zastavili predaj niektorých áut koncernu Volskwagen s motormi v kategórii Euro 5. Podľa švajčiarskeho cestného úradu sa opatrenie malo týkať asi 180-tisíc vozidiel.

Interné vyšetrovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Automobilový koncern Volkswagen si najal poradenskú spoločnosť Deloitte a americkú právnickú firmu Jones Day, aby vykonali interné vyšetrovanie inštalácie podvodného softvéru, ktorý menil pri naftových autách nastavenia motora tak, aby vozidlo počas testovania vykazovalo nižšie emisie. Podľa nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung firma sľúbila zamestnancom, že ich neprepustí, ak poskytnú informácie o okolnostiach podvodov pri meraní emisií.

V januári 2016 rovnaký denník informoval, že podľa interného vyšetrovania už v novembri 2006 väčšia skupina pracovníkov z oddelenia vývoja motorov rokovala o použití softvéru na manipuláciu testov emisií.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dieselgate

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]