Zobrazenie zdroja stránky Dionýz Ignác Stanetti

{{Infobox Osobnosť
 | Meno               =Dionýz Ignác Stanetti
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        =[[Sochárstvo|sochár]]
 | Portrét            =
 | Veľkosť portrétu   = <!-- štandardná veľkosť 230px -->
 | Popis portrétu     =
 | Dátum narodenia    = [[2. marec]] [[1710]]
 | Miesto narodenia   =[[Dolní Benešov]]
 | Dátum úmrtia       =máj [[1767]]
 | Miesto úmrtia      =[[Kremnica]]
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     =[[Habsburská monarchia]]
 | Národnosť          =
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Známa vďaka        = 
 | Alma mater         = 
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       =
 | Rodičia            =Ján Pavol Staneti, Zuzana (rod. Cigfirstová)
 | Príbuzní           =
 | Súrodenci          =Anton, František
 | Manžel             = 
 | Manželka           =Terézia (rod. Gürtlerová)
 | Partner            = 
 | Partnerka          = 
 | Deti               = 5 detí
 | Podpis             = <!-- presný názov súboru na Commons -->
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

[[Obrázok:Kremnica - The Plague Column.jpg|right|thumb|238px|Morový [[Morový stĺp (Kremnica)|Trojičný stĺp]] v [[Kremnica|Kremnici]] z rokov 1765 - 1772 je Stanetiho posledným dielom]]
'''Dionýz Ignác Stanetti'''<ref name=":0">{{Citácia knihy
|titul=[[Slovenský biografický slovník: od roku 833 do roku 1990]]
|vydavateľ=[[Matica slovenská]]
|miesto=Martin
|rok=1992
|isbn=80-7090-216-7
|strany=61
|kapitola zborník=STANETTI, Dionýz Ignác
|počet strán=592
|zväzok=V. R{{--}}Š}}</ref>  (iné mená pozri nižšie; * [[2. marec]] [[1710]], [[Dolní Benešov]]<ref>[http://vademecum.archives.cz/vademecum/permalink?xid=be884f2a-f13c-102f-8255-0050568c0263&scan=44 záznam o krste v matrike] farnosti Dolní Benešov</ref>{{--}}† máj [[1767]], [[Kremnica]]) bol významný [[Sliezsko|sliezsky]] [[barok]]ový sochár, činný na území stredného [[Slovensko|Slovenska]].

== Mená ==
* V slovenskej odbornej literatúre sa možno stretnúť aj s inými formami mena: '''Dionýz Ignác Staneti''',<ref name=":0" /> '''Dionýz Ignác Staneidi''', '''Dionýz Ignác Steinetti'''/'''Steineti''' alebo '''Dionýz Ignác Stanetius'''<ref >Barbara Balážová,  In:Staneti (Stanetti, Stanetius, Steinetti, Staneidi), Dionýz Ignác In: {{Citácia elektronického dokumentu
|editori=Barbara Balážová, Bibiana Pomfyová
|titul=Arslexicon
|url=https://www.arslexicon.sk/?registre&objekt=staneti-stanetti-stanetius-steinetti-staneidi-dionyz-ignac
|vydavateľ=www.arslexicon.sk
|dátum prístupu=2023-02-12}}</ref><ref name=":0" /> či '''Dionýz Stanetti'''.<ref>{{Citácia knihy
|priezvisko=Bureš
|meno=Jaroslav
|priezvisko2=Wagner
|meno2=Vladimír
|titul=Zo starších výtvarných dejín Slovenska
|editori=[[Marian Váross|Marian Váross]]
|vydanie=1
|vydavateľ=[[Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]]
|miesto=Bratislava
|rok=1965
|strany=112}}</ref> Prípadne staršie: '''Dionys Ignác'''/'''Ignaz Stanetti'''/'''Steinette'''<ref name=":3">{{Citácia knihy
|priezvisko=Matunák
|meno=Michal
|titul=Z dejín slobodného a hlavného banského mesta Kremnice
|vydavateľ=Slobodné a hlavné banské mesto Kremnica
|miesto=Kremnica
|rok=1928
|strany=239, 249
|odkaz na autora=Michal Matunák}}</ref><ref>{{Citácia knihy
|titul=Piaristi v Prievidzi 1666{{--}}1996: história a súčasnosť
|editori=Pavol Kollár
|vydanie=1
|vydavateľ=Kolégium piaristov
|miesto=Prievidza
|rok=1996
|isbn=80-967613-6-6
|strany=22}}</ref> alebo '''Dionys Stanetti/Steinette'''.<ref>{{Citácia knihy
|titul=Československá vlastivěda
|vydavateľ=Sfinx
|miesto=Praha
|rok=1935
|strany=172
|zväzok=VIII. Umění
|jazyk=cs}}</ref><ref name=":3" /> V niektorých prípadoch sa možno stretnúť s latinským tvarom: '''Dionysius Ignatius Stanetti'''<ref name=":2">Dionýz Ignác Stanetti In: {{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Web umenia
|url=https://www.webumenia.sk/autor/9857
|vydavateľ=[[SNG]]
|dátum prístupu=2023-02-12}}</ref> alebo '''Dionysius Stanetti'''<ref>{{Citácia knihy
|priezvisko=Števík
|meno=Vojtech
|titul=Obec svetových prvenstiev: Štiavnické Bane, Slovenská Baňa
|vydavateľ=Vydavateľstvo Litera
|miesto=Bratislava
|rok=1995
|isbn=80-967118-5-7
|strany=62
|priezvisko2=Števíková
|meno2=L̓udmila}}</ref> či '''Dionysio Stanetti'''.<ref name=":2" />
* {{VJZ|lat|''Dionysius Ignatius Stanetti''}}, ''Dionysius Stanetti''<ref name=":1">{{Citácia knihy
|priezvisko=Vollmer
|meno=Hans
|titul=Allgemeines Lexikon der Bildenden Künstler von der Antike bis zur Gegenwart
|vydavateľ=E. A. Seemann
|miesto=Leipzig
|rok=1937
|strany=183
|kapitola zborník=Stanetti, DIONYSIUS
|autor zborník=K. Lyka
|zväzok=31. Siemering{{--}}Stephens
|typ zväzku=Band.
|jazyk=deu}}</ref>
* {{VJZ|deu|''Dionysius Stanetti''}},<ref name=":1" /> ''Dionysio Stanetti''<ref>{{Citácia knihy
|titul=Deutscher Biographischer Index
|vydanie=3
|vydavateľ=De Gruyter Saur
|editori=Victor Herrero Mediavilla 
|miesto=München
|rok=2004
|isbn=3-598-34176-8
|strany=5605
|kapitola zborník=Stanetti, Dionysio
|jazyk=deu}}</ref>
* {{VJZ|hun|''Stanetti Dionysius''}},<ref>
{{Citácia knihy
|priezvisko=Kapossy
|meno=János
|titul=Barokk müvészetünk olasz kapcsolatainak kérdéséhez
|vydavateľ=Franklin-Társulat Nyomdája
|miesto=Budapest
|rok=1926
|strany=255
|jazyk=hun}}</ref> ''Stanetti Dionisio''<ref>{{Citácia knihy
|priezvisko=Kosáry
|meno=Domokos G
|titul=Művelődés a XVIII. századi Magyarországon
|vydanie=3
|vydavateľ=Akadémiai Kiadó
|miesto=Budapest
|rok=1980
|isbn=963-05-1717-5
|strany=241
|edícia=Minerva zsebkönyvek
|jazyk=hun}}</ref>

== Život ==
Biografické dáta z jeho mladosti sú neúplné. Vzhľadom na jeho meno sa mu pôvodne prisudzoval [[Taliansko|taliansky]] pôvod a jeho dielo sa spájalo s dielom jeho menovca, viedenského dvorského sochára Johanna Stanettiho (1663{{--}}1725). Na základe umeleckohistorického bádania sa vie, že sa narodil v [[Dolní Benešov|Dolnom Benešove]] neďaleko [[Opava|Opavy]] ako jeden z troch synov kapitána Jána Pavla Stanetiho, hospodárskeho správcu miestneho panstva, a Zuzany, rodenej Cigfirstovej (jeho bratia Anton a František tiež boli sochármi). Umelecké vzdelanie nadobudol pravdepodobne v [[Rakúsko|Rakúsku]] a Sliezsku.

Prvý hodnoverný údaj o jeho pôsobení na Slovensku pochádza z roku 1741 v súvislosti s prácami v [[piaristi]]ckom [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Prievidza)|Kostole Najsvätejšej Trojice]] v [[Prievidza|Prievidzi]], počas ktorých nadviazal dlhoročnú plodnú spoluprácu s [[Viedeň|viedenským]] maliarom, usadeným v neďalekej [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]], [[Anton Schmidt|Antonom Schmidtom]]. V roku 1745 sa definitívne usadil v [[Kremnica|Kremnici]], kde sa aj v tom istom roku oženil (s manželkou Terezou, rod. Gürtlerovou, mal päť detí). Získal mestské občianstvo a časom tu založil sochársku dielňu.

== Dielo ==
Stanetiho dielni sú pripisované sochy v kostoloch a kaplnkách unikátnej  [[Kalvária (Banská Štiavnica)|Kalvárie v Banskej Štiavnici]], realizovanej v rokoch 1745{{--}}1751. Stanetiho dielom sú ďalej kamenné sochy v nikách na priečelí a bočnej fasáde kostola ako aj drevené sochy impozantného hlavného oltára z roku 1753 s figurálnou skupinou [[Panna Mária|Panny Márie]] medzi anjelmi, unášanej k Najsvätejšej Trojici na nebesiach. V rokoch 1761{{--}}1767 sa podieľal na výzdobe interiéru dnes už zaniknutého Kostola Blahoslavenej Panny Márie v Kremnici (kostol bol v roku 1880 pre poruchy statiky zbúraný). Z kostola sa zachovali zvyšky oltárnej výzdoby: dvadsaťšesť drevených pozlátených sôch anjelov a svätcov je dnes umiestnených v [[Múzeum mincí a medailí|Múzeu mincí a medailí]].

K Stanetiho vrcholným dielam patrí sochárska výzdoba dvoch unikátnych pamiatok na strednom Slovensku – [[Morový stĺp (Banská Štiavnica)|Trojičného stĺpu]] v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] a [[Morový stĺp (Kremnica)|Trojičného stĺpu]] v [[Kremnica|Kremnici]].

V rokoch 1755{{--}}1762 postavili na dnešnom Námestí svätej Trojice v Banskej Štiavnici stĺp na pamiatku morovej epidémie v roku 1710. Jeho trojbokú baldachýnovú architektúru podľa návrhu kremnického staviteľa Ignáca Petra Götza, so sochou [[Panna Mária Immaculata|Immaculaty]] v strede, patrónov a súsoším Najsvätejšej Trojice na vrchole, realizoval Dionýz Staneti v spolupráci s kamenárskym majstrom Karolom Holzknechtom (predlohou k stvárneniu tohto stĺpa sa stal morový stĺp v meste [[Krems an der Donau]]).

Na výzvu mestského magistrátu v Kremnici predložil v roku 1765 rozpočet na zhotovenie monumentálneho morového stĺpu, ktorým mesto plánovalo dotvoriť hlavné mestské námestie (od roku 1710 tu stál menší stĺp na pamiatku morovej epidémie, ktorý bol však prevezený do neďalekej [[Horná Ves (okres Žiar nad Hronom)|Hornej Vsi]]). Mestská rada prizvala k spolupráci so Stanetim skúseného rakúskeho sochára Martina Vögerleho († 1770) (Vögerl je o. i. autorom mariánskeho súsošia pred vstupom do [[Nitriansky hrad|Nitrianskeho hradu]] z roku 1750 a mariánskeho stĺpu v [[Dolné Rakúsko|dolnorakúskom]] [[Hainburg an der Donau|Hainburgu]], považovaného za najkrajší [[rokoko]]vý stĺp v tejto spolkovej krajine). Súčasne Staneti mestskej rade predložil výtvarný návrh stĺpa, ktorého vzorom mu bol [[Viedeň|viedenský]] morový stĺp [[Pestsäule (Viedeň)|Pestsäule]] postavený v roku 1679 na dnešnej ulici Graben. Dokončenia diela sa však ani Staneti ani Vögerl nedožili.

[[Obrázok:Banska Štiavnica, Central Square.jpg|thumb|238px|Námestie svätej Trojice v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] s [[Morový stĺp (Banská Štiavnica)|morovým stĺpom]] z r. 1755 - 1762]]O mimoriadnej umeleckej plodnosti Dionýza Ignáca Stanetiho svedčí okrem toho množstvo ďalších prác nezanedbateľnej umeleckej hodnoty: oltár v Kostole svätého Michala Archanjela v [[Sebechleby|Sebechleboch]] z roku 1754, v tom istom roku sa zúčastnil na výtvarnom dotvorení interiéru kláštorného kostola [[Hieronymitáni|hieronymitánov]] v [[Štiavnické Bane|Štiavnických Baniach]], v roku 1756 vytvoril sochy pre oltár sv. Kríža  v [[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Banská Štiavnica)|Kostole Nanebovzatia Panny Márie]] v Banskej Štiavnici, socha [[Florián z Lorchu|sv. Floriána]] vo Svätom Kríži (dnešný [[Žiar nad Hronom]]) z roku 1759, sochárske diela v kostoloch v [[Nitrianske Pravno|Nitrianskom Pravne]], [[Nová Baňa|Novej Bani]], [[Hodruša-Hámre|Hodruši-Hámroch]] a i. Prisudzujú sa mu tiež diela v [[Kaštieľ vo Svätom Antone|kaštieli]] vo [[Svätý Anton (obec)|Svätom Antone]] a na kalvárii v [[Hliník nad Hronom|Hliníku nad Hronom]].

Dodnes obdivované a uznávané dielo Dionýza Ignáca Stanetiho, vychádzajúce z viedenskej sochárskej školy, no oveľa vyššie hodnotené, našlo svojich pokračovateľov. Okolo Stanetiho a Vögerleho sa utvoril široký okruh spolupracovníkov, z ktorých najznámejšími umelcami známymi podľa mena boli Anton Mayer a Jozef Jenitzer.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy
|priezvisko=Bartošová
|meno=Zuzana
|odkaz na autora=Zuzana Bartošová
|titul=Umenie na Slovensku: stručné dejiny obrazov
|spoluautori=et al.
|vydanie=1
|vydavateľ=Slovart
|miesto=Bratislava
|rok=2007
|isbn=978-80-8085-435-5
|počet strán=256}}
* {{Citácia periodika
|priezvisko=Čelková
|meno=Mária
|titul=Dionýz Ignác Stanetti: výstavba morového Trojičného stĺpa v Banskej Štiavnici
|periodikum=Pamiatky a múzeá: revue pre kultúrne dedičstvo
|vydavateľ=[[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]], [[Slovenské národné múzeum]]
|miesto=Bratislava
|ročník=43
|číslo=5{{--}}6
|strany=25{{--}}29
|issn=1335-4353
|priezvisko2=Čelko
|meno2=Mikuláš
|dátum=1994
|dátum prístupu=17.2.2023}}
* {{Citácia knihy
|priezvisko=Šmatlák
|meno=Stanislav
|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák
|titul=[[Slovensko (encyklopédia Vydavateľstva Obzor)|Slovensko]]
|spoluautori=et al.
|vydanie=1
|vydavateľ=[[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
|miesto=Bratislava
|rok=1979
|počet strán=992
|zväzok=4. Kultúra. 1. časť}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Staneti, Dionýz Ignác}}

[[Kategória:Narodenia v 1710]]
[[Kategória:Úmrtia v 1767]]
[[Kategória:Kremnica]]
[[Kategória:Banská Štiavnica]]
[[Kategória:Barokoví sochári]]