Dočasná írska republikánska armáda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Dočasná írska republikánska armáda
Účasť na Problémoch

ProvisionalIRAGalbally.jpg

Členovia PIRA v meste Galbally
Existencia 1969 - 2005 (prímerie od 1997)
Vznik ako Írska republikánska armáda (1922-1969)
Operačné 
územie
Severné Írsko, Anglicko, Írsko
Ideológie írsky republikanizmus
Veliteľ Armádna rada IRA
Veľkosť 10 000
Oponenti Britská armáda
RUC
Ulsterskí lojalisti

Dočasná írska republikánska armáda alebo Dočasná IRA (angl. Provisional Irish Republican Army; skr. PIRA alebo Provos) bola írska republikánska polovojenská organizácia, ktorá sa pokúšala o odtrhnutie Severného Írska od Spojeného kráľovstva a vytvoriť republiku, ktorá by zahŕňala celý Írsky ostrov. Išlo o najväčšiu a najaktívnejšiu republikánsku skupinu počas Problémov. Sama seba videla ako nástupcu pôvodnej IRA a sama seba nazývala jednoducho Írska republikánska armáda alebo Óglaigh na hÉireann v írčine. PIRA je označovaná ako protiprávna teroristická organizácia v Spojenom kráľovstve a ako nezákonná organizácia v Írsku.

Dočasná IRA sa objavila v decembri 1969 po rozkole v republikánskom hnutí. Problémy začali rok predtým keď sa katolícka nenásilná kampaň občianskych práv stretla s násilím od ulsterských lojalistov a polície. To vyvrcholilo v auguste 1969 veľkými nepokojmi a nasadením britských jednotiek do Severného Írska. IRA sa spočiatku zamerala na obranu, ale v roku 1971 prešla do ofenzívy. Hlavným cieľom PIRA bolo prinútiť Britov vyjednať odstúpenie Severného Írska. Používala partizánsky postup proti britskej armáde a Kráľovskej ulsterskej polícií vo vidieckych aj mestských oblastiach. Tiež vykonávala bombovú kampaň v Severnom Írsku a Anglicku proti politickým a ekonomickým cieľom. PIRA vyhlásila konečné prímerie v júli 1997 keď Sinn Féin bola prijatá do mierových rozhovorov v Severnom Írsku. Prímerie je podporované Veľkopiatkovou dohodou z roku 1998. V roku 2005 bola PIRA pod medzinárodným dohľadom odzbrojená.

Začiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V auguste 1969 začali konfrontácie medzi katolíckymi obyvateľmi štvrte Bogside a políciou vyvolané pochodom skupiny Apprentice Boys ktoré viedli k veľkým komunitným nepokojom tzv. Bitka o Bogside. Boli to tri dni trvajúce boje medzi vzbúrencami ktorí hádzali kamene a zápalné bomby a políciou ktorá zamorila oblasť slzným plynom.

Protesty a nepokoje organizované Severoírskym združeným pre občianske práva na podporu obyvateľov Bogside začali aj inde ako odveta proti protestantom. Následné vypaľovanie, škody na majetku a zastrašovanie donútilo 1505 katolíckych rodín opustiť svoje domovy v Belfaste. Táto udalosť sa stala známa ako severoírske nepokoje v auguste 1969. Viac ako 200 katolíckych domov bolo zničených alebo potrebovalo väčšie opravy. Množstvo ľudí bolo zabitých na oboch stranách, niektorí silami práva a poriadku. Írska republikánska armáda bola zle vyzbrojená a neschopná primerane brániť katolícku komunitu čo bolo považované za ich tradičnú úlohu od 20-tych rokov.

Republikánski veteráni boli kritický k Dublinskému vedeniu IRA ktorá sa z politických dôvodov odmietla pripraviť na agresívnu akciu v dostatočnom predstihu pred násilím. 24. augusta Joe Cahill, Seamus Twomey, Dáithí Ó Conaill, Billy McKee a niekoľko ďalších budúcich lídrov sa zišli v Belfaste aby odstránili miestne velenie a priviedli tamojšiu organizáciu späť k tradičnému militantnému republikanizmu. Aj keď veliteľ Billy MacMillen zostal vo velení, bolo mu povedané, že to tak bude iba po dobu troch mesiacov a následne nemal akékoľvek spojenie s dublinským velením.

Tradiční republikáni vytvorili "Dočasnú" armádnu radu v decembri 1969 čo sa v Knockvicar House v meste Boyle v grófstve Roscommon konal zjazd IRA. Boli prijaté dve hlavné otázky stretnutia: "národná oslobodzovacia stratégia" a návrh na ukončenie abstentionizmu a uznať írske britské a severoírske parlamenty. Zatiaľ čo národná oslobodzovacia stratégia bola prijatá jednohlasne, návrh na abstentiotizmus bol prijatý iba hlasmi 28:12. Oponenti tejto zmeny argumentovali silne proti ukončeniu a keď hlasovanie prebehlo Seán Mac Stíofáin, prítomný ako riaditeľ spravodajskej služby IRA, oznámil, že si už nemyslí že vedenie IRA reprezentuje republikánske ciele. Tí ktorí odmietli, Mac Stíofáin a Ruairí Ó Brádaigh sa odmietli účastniť volieb do výkonného výboru IRA.

Zatiaľ čo ostatní získavali podporu po celom Írsku, Mac Stíofáin bol kľúčovou osobnosťou vykonával prepojenie s IRA v Belfaste ktorú viedli Billy McKee a Joe Cahill, ktorí odmietol ktorý odmietal prijímať rozkazy z Dublinského vedenia IRA od septembra 1969 ktorý zlyhali v obrane katolíckych oblastiach v auguste počas nepokojov. Prvý "Dočasný" armádny výbor bol zložený zo Seána Mac Stíofáina, Ruairího Ó Brádaigha, Paddyho Mulcahyho, Seana Traceyho, Lea Martina, a Joeho Cahilla vo svojom prvom verejnom vyhlásení 28. decembra 1969 uviedol:

"Prehlasujeme našu oddanosť 32 grófstvám Írskej republiky, vyhlásenej na Veľkú noc v roku 1916 zradenú prvým Dáil Ěireann v roku 1919, zvrhnutou zbraňami v roku 1922."

Strana Sinn Féin sa rozdelila v rovnakom duchu 11. januára 1970, kedy tretina delegátov vyšla z Ard Fheis (najvyššie velenie) na protest proti snahe straníckeho vedenia presadiť ukončenie abstentionizmu. Dočasná IRA začala byť podozrievaná z politickej aktivity skôr ako z ozbrojeného boja.

Existujú tvrdenia, že Dočasná IRA dostala zbrane a finančné prostriedky od strany Fianna Fáil ktorá viedla írsku vládu v roku 1969. Toto vyústilo k súdnemu procesu na armádnom súde ktorý obvinil dvoch bývalých vládnych ministrov. Zhruba 100 000 libier bolo darovaných írskou vládou na "Obranné výbory" v katolíckych oblastiach a podľa historika Richarda Englisha "teraz niet pochýb o tom že nejaké peniaze išli od dublinskej vlády Dočasnej IRA.

Provos zachovali princípy IRA spred roku 1969. Zvažovali, že by britskú nadvládu v Severnom Írsku a vládu Írska považovali za nelegitímne a trvali by na tom, že Armádny výbor IRA je jediná platná vláda Írskej republiky ktorá zahŕňa celý Írsky ostrov.

Dočasná IRA zdedila väčšinu existujúcej organizácie IRA na severe v roku 1971 a viac militantných členov IRA vo zvyšku Írska. Navyše regrutovali veľa mladých nacionalistov zo severu ktorý neboli zapojený do aktivít IRA už predtým, ale boli radikalizovaní komunitným násilím ktoré vypuklo v auguste 1969. Títo ľudia boli známy v republikánskom žargóne ako "sixty niners" čo znamenalo že nastúpili až po roku 1969. Dočasná IRA prijala vtáka Fénixa ako symbol znovuzrodenia írskeho republikanizmu v roku 1969. Jedným z ich spoločných sloganov je "z popola vystúpiť na Provos".

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Martin Dillon, 25 Years of Terror – the IRA's War against the British
  • Richard English, Armed Struggle – A History of the IRA, MacMillan, London 2003, ISBN 1-4050-0108-9
  • Peter Taylor, Provos – the IRA and Sinn Féin
  • Ed Moloney, A Secret History of the IRA, Penguin, London 2002,
  • Eamonn Mallie and Patrick Bishop, The Provisional IRA, Corgi, London 1988. ISBN 0-552-13337-X
  • Toby Harnden, Bandit Country – The IRA and South Armagh, Hodder & Stoughton, London 1999, ISBN 0-340-71736-X
  • Brendan O'Brien, The Long War – The IRA and Sinn Féin. O'Brien Press, Dublin 1995, ISBN 0-86278-359-3
  • Tim Pat Coogan, The Troubles

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Provisional Irish Republican Army na anglickej Wikipédii.