Domáca (žena v domácnosti)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Britská žena v domácnosti počas domácich prác, 1941

Domáca[1] alebo žena v domácnosti je žena, ktorá sa stará o domácnosť a nie je zamestnaná, teda žena pracujúca v domácnosti.[2] Ženu v domácnosti obvykle charakterizuje celodenná starostlivosť o domácnosť, o deti a skutočnosť, že nemá vlastný príjem, teda je úplne závislá na manželovom príjme.[3] Tento pojem sa používa napr. v matričných záznamoch, na označenie povolania pri zbere demografických dát, v sociologických štúdiách týkajúcich sa ekonomickej aktivity a pod.

V tradičnej deľbe práce na Slovensku žena podľa možností a potreby pomáhala mužovi pri zabezpečovaní pravidelnej výrobnej sféry, no primárne sa starala o domácnosť a deti.[4] Pozícia žien v domácnosti v sociálnej stratifikácii bola odvodzovaná od pozície partnera.[3]

V období po druhej svetovej vojne v súvislosti s tým, že rodina graduálne prestala byť výrobnou jednotkou, postupne došlo k deľbe práce v domácnosti na princípe vzájomnej zastupiteľnosti, pričom muži v mestách, ako aj na vidieku sa „stále častejšie zapájajú do domácich prác a výchovných aktivít, ktoré sa predtým považovali za výlučne ženské“.[4] V tomto období došlo v Česko-Slovensku k významným procesom pozmeňujúcim pôvodnú sociálnu diferenciáciu žien. Ženy dosahovali vyššie vzdelanie, začali dynamicky prenikať do povolaní vyžadujúcich stredné či vyššie vzdelanie, pričom štátna sociálna a rodinná politika do istej miery chránila sociálnu a pracovnú pozíciu ženy, ktorá otehotnela a stala sa matkou. Počet žien v domácnosti postupne ubúdal a aj po roku 1989 sa drží nízko.[3] Sociologička Marie Čermáková poukazuje na to, že v súčasnej spoločnosti je žena v domácnosti sociálnym anachronizmom. Na vzorke populácie českých žien z roku 1995 uvádza, že ženy, ktoré ostávajú v domácnosti a mimo pracovný trh tak nečinia zo snahy o návrat k „prvorepublikovému“ modelu vydanej ženy či podobne, ale pretože si z rôznych sociálnych alebo zdravotných dôvodov nemôžu dovoliť pracovať mimo domov (napr. pre starostlivosť o zdravotne postihnuté deti, chorých či nesebestačných rodičov, príbuzných, pre vlastný zdravotný stav a pod.).[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. domáca. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 5. dopl. a uprav. vyd. Martin : Matica slovenská, 2020. 960 s. ISBN 978-80-8128-261-4. S. 135.
  2. domáca. In: BUZÁSSYOVÁ, Klára; JAROŠOVÁ, Alexandra. Slovník súčasného slovenského jazyka. Bratislava : Veda, 2006. 1134 s. [Cit. 2021-03-03]. ISBN 80-224-0932-4. Zväzok A – G.
  3. a b c d ČERMÁKOVÁ, Marie. Postavení žen na trhu práce. Sociologický časopis, 1997, roč. 33, čís. 3, s. 398-399. Dostupné online [cit. 2021-03-04].
  4. a b PETER, Salner. deľba práce. In: Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom. Elektronická encyklopédia. Bratislava : Koordinačné centrum tradičnej ľudovej kultúry; Ústav etnológie SAV, 2008. [Cit. 2021-03-04].

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Švecová, S.: Príbuzenské vzťahy v Čičmanoch a postavenie ženy v rodine. In: Slovenský národopis, 1967, roč. 15, s. 321-374.