Dom Tristana Tzaru

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Dom Tristana Tzaru

Dom Tristana Tzaru je dom, ktorý bol postavený v roku 1925. Nachádza sa v štvrti Montmartre, Paríž.

Tristan Tzara ponúkol Adolfovi Loosovi zákazku rodinného domu s ateliérom v roku 1925. Loos ponuku prijal, bola to možnosť etablovať sa v Paríži ako architekt. Dom so samostatným vchodom do bytu sa nachádza v 18. parížskom okrese. Poloha a zadané požiadavky boli pre Loosa výzvou aj z dôvodu, že stavba bola posudzovaná parížskou avantgardou.

Koncept[upraviť | upraviť zdroj]

Dom stojí na svahovitom malom pozemku. To umožnilo Adolfovi Loosovi uskutočniť predstavu o Raumplane, priestorovom pláne, podľa ktorého pracoval s rôznymi výškami priestorov, ich odlišnosťami a posunutiami. Navonok strohá hmota kocky neprezrádza rôznorodé bytové možnosti.

Lokalitný program[upraviť | upraviť zdroj]

Dom má pôdorysné rozmery v šírke 10,6 metra a v hĺbke 17,6 metra. Čelná fasáda je orientovaná do ulice. Päťpodlažná symetrická fasáda je symetricky rozdelená na dve časti. Spodná časť je kamenná, vrchná časť je omietnutá. Veľké dvojpodlažné odsadenie pôsobí nezvyčajne, až monumentálne. Skulptulárny charakter dodávajú domu veľké plochy stien s pomerne malými oknami do ulice. Záhradná fasáda je asymetrická. Pôsobí dojmom troch podlaží s veľkými okennými otvormi. Dvor je zastrešený. Prekvapujúce sú inscenované koláže materiálov a sekvencie miestností, balkónov a terás, symetrických a asymetrických stavieb do priestoru. Obytná časť domu majiteľov začína v treťom podlaží a prestiera sa cez celú hĺbku domu. Hlavné podlažie je charakteristické rozdielnymi výškovými úrovňami. Nachádza sa tu veľký a malý salón, jedáleň a pracovňa. Steny vďaka stĺpom a pilastrom zvláštny tektonický charakter.

Interiér[upraviť | upraviť zdroj]

Interiérová úprava spočíva v obložení stĺpov a podpier, materiálom sú dosky z preglejky pričom upevňovacie skrutky ostávajú nezakryté. Steny a stropy sú farebné.

Interiéry boli zariadené antickým talianskym a starofrancúzskym nábytkom. Doplnky tvorili zbierka afrického umenia a surrealistické obrazy. Kombinácia, v zmysle Bauhausu, je pociťovaná ako rušivá. Loos však vytvoril pozadie pre užívateľa, ktoré dáva priestor flexibilite a otvorenosti. Umožňuje osvojenie sa a zabývanie sa.

Referencie a literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ungersová, L.: O architektech, životy, díla, teorie Slovart, Bratislava 2004.
  • Lahti, L.: Adolf Loos TASHEN, Germany 2003.

Súradnice: 48°53′17″S 2°20′09″V / 48,888056°S 2,335806°V / 48.888056; 2.335806

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]