Dočasná írska republikánska armáda
| Dočasná írska republikánska armáda | |
|---|---|
| Účasť na Problémoch | |
 | |
| Existencia | 1969 - 2005 (prímerie od 1997) |
| Vznik ako | Írska republikánska armáda (1922-1969) |
| Operačné územie |
Severné Írsko, Anglicko, Írsko |
| Ideológie | írsky republikanizmus |
| Veliteľ | Armádna rada IRA |
| Veľkosť | 10 000 |
| Oponenti | Britská armáda RUC Ulsterskí lojalisti |
Dočasná írska republikánska armáda alebo Dočasná IRA (angl. Provisional Irish Republican Army; skr. PIRA alebo Provos) bola írska republikánska polovojenská organizácia, ktorá sa pokúšala o odtrhnutie Severného Írska od Spojeného kráľovstva a vytvorenie republiky, ktorá by zahŕňala celý Írsky ostrov. Išlo o najväčšiu a najaktívnejšiu republikánsku skupinu počas Problémov. Sama seba videla ako nástupcu pôvodnej IRA a sama seba nazývala jednoducho Írska republikánska armáda alebo Óglaigh na hÉireann v írčine. PIRA je označovaná ako protiprávna teroristická organizácia v Spojenom kráľovstve a ako nezákonná organizácia v Írsku.
Dočasná IRA sa objavila v decembri 1969 po rozkole v republikánskom hnutí. Problémy začali rok predtým keď sa katolícka nenásilná kampaň občianskych práv stretla s násilím od ulsterských lojalistov a polície. To vyvrcholilo v auguste 1969 veľkými nepokojmi a nasadením britských jednotiek do Severného Írska. IRA sa spočiatku zamerala na obranu, ale v roku 1971 prešla do ofenzívy. Hlavným cieľom PIRA bolo prinútiť Britov vyjednať odstúpenie Severného Írska. Používala partizánsky postup proti britskej armáde a Kráľovskej ulsterskej polícií vo vidieckych aj mestských oblastiach. Tiež vykonávala bombovú kampaň v Severnom Írsku a Anglicku proti politickým a ekonomickým cieľom. PIRA vyhlásila konečné prímerie v júli 1997 keď Sinn Féin bola prijatá do mierových rozhovorov v Severnom Írsku. Prímerie je podporované Veľkopiatkovou dohodou z roku 1998. V roku 2005 bola PIRA pod medzinárodným dohľadom odzbrojená.
Začiatky
[upraviť | upraviť zdroj]V auguste 1969 začali konfrontácie medzi katolíckymi obyvateľmi štvrte Bogside a políciou, vyvolané pochodom skupiny Apprentice Boys, ktoré viedli k veľkým komunitným nepokojom tzv. Bitka o Bogside. Boli to tri dni trvajúce boje medzi vzbúrencami, ktorí hádzali kamene a zápalné bomby a políciou ktorá zamorila oblasť slzným plynom.
Protesty a nepokoje, organizované Severoírskym združením pre občianske práva na podporu obyvateľov Bogside, začali aj inde ako odveta proti protestantom. Následné vypaľovanie, škody na majetku a zastrašovanie donútilo 1505 katolíckych rodín opustiť svoje domovy v Belfaste. Táto udalosť sa stala známa ako severoírske nepokoje v auguste 1969. Viac ako 200 katolíckych domov bolo zničených alebo potrebovalo väčšie opravy. Množstvo ľudí bolo zabitých na oboch stranách, niektorí silami práva a poriadku. Írska republikánska armáda bola zle vyzbrojená a neschopná primerane brániť katolícku komunitu čo bolo považované za ich tradičnú úlohu od 20-tych rokov.
Republikánski veteráni boli kritickí k dublinskému vedeniu IRA, ktorá sa z politických dôvodov odmietla pripraviť na agresívnu akciu v dostatočnom predstihu pred násilím. 24. augusta Joe Cahill, Seamus Twomey, Dáithí Ó Conaill, Billy McKee a niekoľko ďalších budúcich lídrov sa zišli v Belfaste, aby odstránili miestne velenie a priviedli tamojšiu organizáciu späť k tradičnému militantnému republikanizmu. Aj keď veliteľ Billy MacMillen zostal vo velení, bolo mu povedané, že to tak bude iba po dobu troch mesiacov a následne nemal akékoľvek spojenie s dublinským velením.
Tradiční republikáni vytvorili "Dočasnú" armádnu radu v decembri 1969 čo sa v Knockvicar House v meste Boyle v grófstve Roscommon konal zjazd IRA. Boli prijaté dve hlavné otázky stretnutia: "národná oslobodzovacia stratégia" a návrh na ukončenie abstentionizmu a uznanie írskych, britských a severoírskych parlamentov. Zatiaľ čo národná oslobodzovacia stratégia bola prijatá jednohlasne, návrh na abstentiotizmus bol prijatý iba hlasmi 28:12. Oponenti tejto zmeny argumentovali silne proti ukončeniu a keď hlasovanie prebehlo, Seán Mac Stíofáin, prítomný ako riaditeľ spravodajskej služby IRA, oznámil, že si už nemyslí, že vedenie IRA reprezentuje republikánske ciele. Tí ktorí odmietli, Mac Stíofáin a Ruairí Ó Brádaigh, sa odmietli účastniť volieb do výkonného výboru IRA.
Zatiaľ čo ostatní získavali podporu po celom Írsku, Mac Stíofáin bol kľúčovou osobnosťou, vykonával prepojenie s IRA v Belfaste, ktorú viedli Billy McKee a Joe Cahill, ktorý odmietal prijímať rozkazy z Dublinského vedenia IRA od septembra 1969 ktorí zlyhali v obrane katolíckych oblastiach v auguste počas nepokojov. Prvý "Dočasný" armádny výbor, zložený zo Seána Mac Stíofáina, Ruairího Ó Brádaigha, Paddyho Mulcahyho, Seana Traceyho, Lea Martina a Joeho Cahilla, vo svojom prvom verejnom vyhlásení 28. decembra 1969 uviedol:
"Prehlasujeme našu oddanosť 32 grófstvám Írskej republiky, vyhlásenej na Veľkú noc v roku 1916, zradenej prvým Dáil Ěireann v roku 1919, zvrhnutej zbraňami v roku 1922."
Strana Sinn Féin sa rozdelila v rovnakom duchu 11. januára 1970, kedy tretina delegátov vyšla z Ard Fheis (najvyššie velenie) na protest proti snahe straníckeho vedenia presadiť ukončenie abstentionizmu. Dočasná IRA začala byť podozrievaná z politickej aktivity skôr ako z ozbrojeného boja.
Existujú tvrdenia, že Dočasná IRA dostala zbrane a finančné prostriedky od strany Fianna Fáil ktorá viedla írsku vládu v roku 1969. Toto vyústilo k súdnemu procesu na armádnom súde, ktorý obvinil dvoch bývalých vládnych ministrov. Zhruba 100 000 libier bolo darovaných írskou vládou na "Obranné výbory" v katolíckych oblastiach a podľa historika Richarda Englisha "teraz niet pochýb o tom, že nejaké peniaze išli od dublinskej vlády Dočasnej IRA.
Provos zachovali princípy IRA spred roku 1969. Zvažovali, že by britskú nadvládu v Severnom Írsku a vládu Írska považovali za nelegitímne a trvali by na tom, že Armádny výbor IRA je jediná platná vláda Írskej republiky, ktorá zahŕňa celý Írsky ostrov.
Dočasná IRA zdedila väčšinu existujúcej organizácie IRA na severe v roku 1971 a viac militantných členov IRA vo zvyšku Írska. Navyše regrutovali veľa mladých nacionalistov zo severu, ktorí neboli zapojení do aktivít IRA už predtým, ale boli radikalizovaní komunitným násilím, ktoré vypuklo v auguste 1969. Títo ľudia boli známi v republikánskom žargóne ako "sixty niners", čo znamenalo, že nastúpili až po roku 1969. Dočasná IRA prijala vtáka Fénixa ako symbol znovuzrodenia írskeho republikanizmu v roku 1969. Jedným z ich spoločných sloganov je "z popola vystúpiť na Provos".
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- Martin Dillon, 25 Years of Terror – the IRA's War against the British
- Richard English, Armed Struggle – A History of the IRA, MacMillan, London 2003, ISBN 1-4050-0108-9
- Peter Taylor, Provos – the IRA and Sinn Féin
- Ed Moloney, A Secret History of the IRA, Penguin, London 2002,
- Eamonn Mallie and Patrick Bishop, The Provisional IRA, Corgi, London 1988. ISBN 0-552-13337-X
- Toby Harnden, Bandit Country – The IRA and South Armagh, Hodder & Stoughton, London 1999, ISBN 0-340-71736-X
- Brendan O'Brien, The Long War – The IRA and Sinn Féin. O'Brien Press, Dublin 1995, ISBN 0-86278-359-3
- Tim Pat Coogan, The Troubles
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Provisional Irish Republican Army na anglickej Wikipédii.