Druhý triumvirát (Argentína)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Druhý triumvirát (špa. Segundo Triunvirato) je označenie pre výkonnú vládu Spojených provincii La Platy, ktorá bola vytvorená 8. októbra 1812. Fungoval do 31. januára 1814. Išlo o kolektívny orgán zložený z troch členov. Druhý triumvirát nahradil v roku 1812 tzv. prvý triumvirát.

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý triumvirát sa vyznačoval nerozhodnosťou a umiernenosťou v otázke faktického vyhlásenia nezávislosti na Španielsku. Ale časom sa stávalo čoraz reálnejším, že zosadený španielsky kráľ Ferdinand VII. by sa skutočne mohol vrátiť na španielsky trón. Nerozhodnosť prvého triumvirátu potvrdilo tiež jeho rozhodnutie, ktorým nariadil generálovi Manuelovi Belgranovi, aby so svojou severnou armádou ustúpil zo severu v prípade veľkého útoku zo strany rojalistov z Peru až do mesta Córdoba. Týmto rozhodnutím bolo prenechané prakticky bez boja veľké územie na severe okolo mesta Salta rojalistom. Tieto rozhodnutia prinútili časť armádnych dôstojníkov, aby začali konať. Títo si hovorili vlastenci či patrioti a viedli ich José de San Martín a Carlos María de Alvear. Patrioti založili tajné spoločenstvo Lóža Lautaro (Logia Lautaro), ktoré začalo riadiť činnosť viacerých obyvateľov Buenos Aires, ktorí boli presvedčení o potrebe zmeny vo vládnutí[1].

24. a 25. septembra 1812 dosiahol generál Manuel Belgrano víťazstvo nad armádou rojalistov v bitke pri Tucamáne. Súčasne v rovnakom čase začali členovia triumvirátu reálne uvažovať o vymenovaní nových členov triumvirátu, čo by posilnilo pozíciu Bernardina Rivadaviu, keďže tento by nových členov vďaka svojmu vplyvu de facto ovládal. Ako reakcia na túto snahu vypuklo povstanie. 8. októbra 1812 zhromaždili plukovníci José de San Martín a Francisco Ortiz de Ocampo im verné vojenské oddiely. Tieto sa presunuli na hlavné námestie v Buenos Aires a prinútili prítomné zhromaždenie zmeniť vládu. Nasledovalo vymenovanie novej vlády, ktorú tvorili Nicolás Rodríguez Peña, Antonio Álvarez Jonte a Juan José Paso. Tým vznikol druhý triumvirát. Aby vznik novej vlády nebol považovaný za vojenský prevrat, nebol ani jeden vybraný člen súčasťou vojska, ktoré prinútilo pôvodnú vládu odstúpiť[2].

Vláda[upraviť | upraviť zdroj]

Členovia nového triumvirátu boli povinní pred prísahou prisľúbiť, že zvolajú čo najskôr ústavodarné zhromaždenie (kde budú zastúpené všetky provincie) a následne vyhlásia nezávislosť a ústavu. Jedným z prvých rozhodnutí druhého triumvirátu bolo nariadenie zatknutia Bernardina Rivadaviu. Tento bol súčasne prinútený opustiť Buenos Aires. Odísť z hlavného mesta museli následne aj ďalší stúpenci prvého triumvirátu. Už 4. decembra 1812 bola vymenovaná komisia, ktorá mala vytvoriť novú ústavu. 31. januára 1813 došlo v Buenos Aires k založeniu nového ústavodarného zhromaždenia, ktoré sa stalo známe ako zhromaždenie roku 13 (Asamblea del Año XIII). Aby sa posilnilo postavenie Spojených provincii na západe, došlo k vytvoreniu novej intendencie Cuyo, ktorá zahŕňala územie súčasných provincii Mendoza, San Juan a San Luis. V decembri 1813 došlo k vytvoreniu prvej námornej flotily, ktorá bola určená na presadenie záujmov Spojených provincii na mori, predovšetkým však na boj so Španielmi o prevahu v ústí Río de la Plata, kde v roku 1814 skutočne flotila Spojených provincii Španielov porazila, čo prispelo k pádu Montevidea[3].

Ale aj v rámci druhého triumvirátu existovali veľké názorové rozdiely. To viedlo k niekoľkým zmenám v obsadení, ktoré počas existencie tohto orgánu nastali. Ale po reálnom prevzatí vlády kráľom Ferdinandom VII. v Španielsku vzrástlo riziko španielskej invázie do oblasti. Nasledovali porážky Belgrana a jeho armády na severe, ktoré ukončili druhú kampaň v Hornom Peru. Ako odpoveď na vojenské neúspechy na severe a hrozbu španielskej invázie vznikla politická kríza a začali sa stále viac objavovať hlasy, ktoré volali po vzniku jednočlenného vládneho úradu. Na konci januára 1814 tak skutočne existencia druhého triumvirátu skončila a vznikol úrad nazvaný Director Supremo (najvyšší riaditeľ) Spojených provincii Río de la Plata[4]. Prvým directorom supremo sa stal Gervasio Antonio de Posadas[5].

Členovia triumvirátu[upraviť | upraviť zdroj]

Členovia druhého triumvirátu

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ El Primer Triunvirato [online]. laguia2000.com, [cit. 2017-10-13]. Dostupné online.
  2. ↑ Triunvirato [online]. argentinahistorica.com.ar, [cit. 2017-10-13]. Dostupné online.
  3. ↑ EL SEGUNDO TRIUNVIRATO (21-01-1814) [online]. elarcondelahistoria.com, [cit. 2017-10-13]. Dostupné online.
  4. ↑ SEGUNDO TRIUNVIRATO, cuando la revolución se aceleró. Asamblea del año XIII [online]. siemprehistoria.com.ar, [cit. 2017-10-13]. Dostupné online. Archivované 2017-10-14 z originálu.
  5. ↑ Gervasio Antonio de Posadas [online]. mcnbiografias.com, [cit. 2017-10-13]. Dostupné online.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Druhý_triumvirát_(Argentína)&oldid=7701657“