Duna (román)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Frank Herbert pred premiérou filmu Davida Lyncha (1984)

Duna (pôvodný anglický názov Dune) je vedecko-fantastický román amerického spisovateľa Franka Herberta, ktorý prvý raz vyšiel knižne v roku 1965. Knižnému vydaniu predchádzalo uverejnenie príbehu rozdeleného do dvoch častí na stránkach literárneho časopisu Analog. V roku 1966 získal Herbert za svoju najslávnejšiu knihu literárne ocenenie Hugo, o ktorú sa v danom roku podelil so spisovateľom Rogerom Zelaznym (román This Immortal).[1] V tom istom roku získala Duna cenu Nebula za najlepší román hneď v prvom ročníku jej udeľovania.[2] Román je prvou časťou tzv. eposu Duny a bol označený za jeden z najlepšie sa predávajúcich sci-fi románov všetkých čias.[3] V slovenskom preklade kniha prvý krát vyšla v novembri 2018. Jeho autorkou je Marína Gálisová a vydavateľom PreMedia.

Dej sa odohráva vo vzdialenej budúcnosti, vo feudálnej medzihviezdnej spoločnosti, kde jednotlivé rody kontrolujúce planéty podliehajú moci padišáha imperátora. Duna je príbehom mladého Paula Atreida, ktorého vznešený rod prijal správcovstvo púštnej planéty Arrakis. Táto drsná planéta je jediným zdrojom najvzácnejšej substancie celého známeho vesmíru: korenia. Korenie predlžuje život a len vďaka nemu môžu navigátori cestovať medzi hviezdami. Správcovstvo Arrakis je preto prestížny a zároveň veľmi nebezpečný záväzok. Príbeh sledujúci konfrontáciu jednotlivých imperiálnych frakcií v boji o planétu a jej vzácny zdroj skúma spletité a komplikované vzťahy politiky, náboženstva, ekológie, technológie a ľudských emócií.[4]

Na román nadväzuje päť pokračovaní; Mesiáš Duny (Dune Messiah), Deti Duny (Children of Dune), Božský imperátor Duny (God Emperor of Dune), Heretici Duny (Heretics of Dune) a Snemovná planéta: Duna (Chapterhouse: Dune). Celá sága mala byť zavŕšená siedmou knihou, no tú Frank Herbert už nestihol dopísať.

Román Duna bol inšpiráciou pre rovnomenný film Duna z roku 1984 od režiséra Davida Lyncha a minisériu Duna (pôvodný názov Frank Herbert's Dune) z roku 2000, ktorú produkoval Sci-Fi Channel. Lynchov film bol pri uvedení komerčným neúspechom (sám režisér sa k filmu prakticky nepriznáva), no postupom času sa stal kultovou snímkou. Miniséria sa natáčala v koprodukcii s Nemeckom a Českom – interiéry vznikli v štúdiách na českom Barrandove a kostýmy vytvoril renomovaný český kostýmový a scénický výtvarník Theodor Pištěk. Pod režisérskou taktovkou Johna Harrisona sekundovalo americkým a britským hercom veľa tvárí českej kinematografie.

Román ďalej inšpiroval viacero počítačových hier (Dune, Dune 2000, Emperor: Battle for Dune), stolných a kartových hier, piesní a sériu románových pokračovaní odohrávajúcich sa pred i po udalostiach opísaných v románoch Franka Herberta, ktoré od roku 1999 píšu Kevin J. Anderson spolu so synom Franka Herberta Brianom.[5]

Od roku 2009 sú názvy planét z románov sveta Duny používané na označenie skutočných plání a ďalších geografických útvarov na povrchu Saturnovho mesiaca Titanu.[6][7][8]

Začiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Oregonské duny v blízkosti Florence, štát Oregon, sa stali inšpiráciou pre epos Duny.

V roku 1957, po publikovaní svojho románu Drak v mori (The Dragon in the Sea), Herbert odcestoval do Florence v štáte Oregon, na severný okraj oregonských dún. V tejto oblasti sa USDA (United States Department of Agriculture) pokúšala využiť púštne trávy na stabilizáciu piesočných dún. V dopise svojmu literárnemu agentovi uviedol, že pohyblivé duny by mohli "pohltiť celé mestá, jazerá, rieky, diaľnice."[9] Herbertov článok o dunách "They Stopped the Moving Sands" nebol nikdy dokončený (a publikovaný až o desaťročia neskôr v The Road to Dune), no rešerš, ktorý v tejto súvislosti urobil, podnietil jeho záujem o ekológiu.

Nasledujúcich päť rokov strávil výskumom, písaním a revidovaním. Uverejnil trojdielny seriál Dune World v mesačníku Analog, (od decembra 1963 do februára 1964). Seriál bol doplnený viacerými ilustráciami, ktoré neskôr neboli už znovu publikované. Po roku pokračoval v podstatne pomalšom tempe prebiehajúcim 5-dielnym cyklom The Prophet of Dune v číslach január-máj 1965.[10][11] (Prvý seriál sa stal časťou I knihy, druhý bol rozdelený na časť II a III) Seriálovú verziu rozšíril, prepracoval a ponúkol viac ako dvadsiatim vydavateľom, no každý ju odmietol. Román Duna bol nakoniec akceptovaný a publikovaný v auguste 1965 vydavateľstvom Chilton Books, známejším skôr vydávaním manuálov k opravám automobilov.

Zápletka[upraviť | upraviť zdroj]

V ďalekej budúcnosti ľudstvo sa ľudstvo odvrátilo od inteligentných strojov v prospech adaptácie svojich myslí, ktoré dokázali spracovávať extrémne komplexné procesy. Veľa z týchto schopností je ale závislých na korení; substancii, ktorá existuje iba na Arrakis; púštnej planéte, na ktorej sú hlavnou formou života obrovské piesočné červy. Korenie zlepšuje zdravie, predlžuje život a prepožičiava obmedzenú schopnosť predvídania. Pre svoju vzácnosť slúži v medzihviezdnom impériu ako jedno z platidiel. Zároveň jeho vlastnosti umožňujú navigátorom Vesmírnej gildy bezpečne riadiť kozmické lode rýchlejšie ako svetlo a pomáhajú Matkám predstaveným matriarchálneho Bene Gesseritu prístup k ich Zdedeným spomienkam - osobnostiam a skúsenostiam svojich ženských predkov.

Na začiatku románu každej planéte vládne veľkorod, podriadený padišáhovi imperátorovi Shaddamovi IV. Imperátor má podozrenie, že vojvoda Leto Atreides z rodu Atreidov sa dostáva do pozície jeho potencionálneho vyzývateľa; stáva sa totiž čoraz obľúbenejším medzi ostatnými veľkorodmi Landsraadu. Rozhodne sa ho teda zbaviť a poverí ho kontrolou nad Arrakis, ktoré je momentálne v rukách rodu Harkonnenov, ktorému vládne barón Vladimír Harkonnen. Rody Atreidov a Harkonnenov rozdeľuje generácie trvajúce nepriateľstvo. Navyše imperátor sa tajne spojil s barónom, ktorý plánuje na Atreidov po presune na Arrakis zaútočiť. Poskytne mu svoje légie sardaukarov, zamaskovaných ako harkonnenských vojakov, aby mal istotu, že útok bude úspešný.

Leto Atreides si po oznámení svojho nového poverenia uvedomí, že sa musí jednať o pascu, no takú príležitosť nie je možné odmietnuť. Spolu so svojimi vernými poradcami, majstrom meča Duncanom Idahom, mentatom Thufirom Hawatom, súkovským doktorom Wellingtonom Yuehom a trubadúrom a bojovníkom Gurneyom Halleckom, sa pripravujú na všetky možnosti. Medzičasom Ctihodná matka Gaius Helena Mohiamová obviňuje konkubínu vojvodu Leta, členku Bene Gesseritu Lady Jessicu z neposlušnosti. Bene Gesserit sleduje svoj tisícročia trvajúci tajný program šľachtenia ľudskej rasy, ktorého cieľom je muž so schopnosťami Bene Gesseritu, ktorého nazývajú Kwisatz Haderach a ktorý my mal mať veštecké schopnosti prekonávajúce čas a priestor. Jessike bolo prikázané porodiť s Letom Atreidom dcéru, no ona sa z lásky k nemu rozhodla darovať mu syna-dediča, Paula Atreida. Jessica trénuje Paula podľa školy Bene Gesseritu a na Mohiamovú napriek jej počiatočnému skepticizmu urobí chlapec veľký dojem.

Rod Atreidov preberá kontrolu nad Arrakis, odhaľujúc v paláci pasce nastražené Harkonnenmi. Leto rýchlo nadväzuje politické kontakty s domorodými fremenmi, kočovnými kmeňmi, ktoré sa dokonale adaptovali na drsné púštne podmienky, a poveruje Duncana, aby s nimi zostal, učil sa a dozvedel o nich čo najviac. Rod Atreidov však nedostane potrebný čas: rod Harkonnenov spúšťa svoj útok, zdecimuje väčšinu ich vojakov a zabije Duncana. Z Yueha sa vykľuje harkonnenský zradca, ktorý je okolnosťami prinútený pomôcť barónovi zajať vojvodu Leta. Zároveň však tajne umožní útek Jessiky a Paula z hlavného mesta a zinscenuje ich domnelú smrť. Navyše nahradí jeden z Letových zubov jedovou kapsulou v nádeji, že sa Letovi podarí baróna zabiť. Vladimír Harkonnen však jedovatému plynu unikne a ten zasiahne a zabije Leta a barónovho mentata, Pitera De Vriesa. Barón prinúti Thufira Hawata, aby zaujal De Vriesove miesto, ktorý navonok plní barónove príkazy, no pracuje na tom, ako Harkonnenom čo najviac uškodiť.

Po úteku do púšte sú Paul a Jessica prijatí komunitou fremenov v síči Tabr a učia ich bojovej technike Bene Gesseritu. Paul zvládne skúšku dospelosti a zvolí si fremenské meno Muad'Dib. Jessica sa rozhodne podstúpiť rituál, ktorý z nej urobí Ctihodnú matku: vypije jedovatú Vodu života. Po srdcom pritom nosí Letovu dcéru Aliu, ktorá tak získa rovnaké schopnosti ako ona, no ešte v maternici. Paul sa zamiluje do fremenky Chani a má s ňou syna menom Leto. O dva roky neskôr sa začnú prejavovať Paulove silné veštecké schopnosti, čo spôsobí, že ho fremeni začnú považovať za svojho Mahdího (mesiáša). Paul si uvedomí, že fremeni môžu byť zásadnou vojenskou silou, ktorá dokáže planétu získať z rúk Harkonnenov, ale tiež to, že ak ich nebude ovládať, ich džihád sa môže rozšíriť do celého známeho vesmíru.

Ako začína produkcia korenia klesať v dôsledku ničivých fremenských nájazdov, zvesti o ich novom vodcovi menom Muad'Dib sa dostanú až k barónovi a imperátorovi. Barón sa rozhodne nahradiť svojho brutálneho synovca Glossu Rabbana inteligentnejším a ľstivým Feyd-Rauthom, dúfajúc, že sa tak jeho obraz v očiach domorodcov zlepší. Imperátor podozrieva baróna z pokusu o vytvorenie vojakov silnejších ako sardaukari v snahe prevziať moc, a posiela špiónov aby monitorovali situáciu na Arrakis. Hawat využíva príležitosť a zasieva do mysle baróna pochybnosti o imperátorových skutočných plánoch; zvyšuje tak ešte viac napätie v ich aliancii. Medzitým sa Gurney opäť stretá s Paulom a Jessikou. Presvedčený o tom, že to Jessica je zradcom Atreidov, pokúsi sa ju zabiť, no je zastavený Paulom. Paul však Gurneyho útok nebol schopný predpovedať a verí, že sa musí napiť Vody života, aby zlepšil svoje schopnosti. Voda života však účinkuje iba u žien Bene Gesseritu; u mužov je bez výnimky smrteľná. Paul po jej požití upadá na niekoľko týždňov do kómy, no zvládne ju premeniť a preberie sa so schopnosťami vidieť cez čas a priestor - stane sa z neho Kwisatz Haderach. Cíti, že imperátor a barón zhromažďujú sily na obežnej dráhe Arrakis, aby rozdrvili fremenskú rebéliu, a pripravuje fremenov na hlavnú ofenzívu proti harkonnenským silám na planéte.

Imperátor prichádza s barónom na Arrakis a zároveň vysiela 5 pechotných lodí do južnej púšte pátrať po fremenoch. Sardaukari sa vrátia ťažko zdecimovaní, podarí sa im však zabiť pár fremenov, vrátane Paulovho syna Leta; Alia sa nechá dobrovoľne zajať a je odvedená k barónovi. Jej vzdor je nezlomný, verí svojmu bratovi a odhaľuje, že Muad'Dib je Paul Atreides. V tomto okamihu Paul a fremeni na chrbtoch obrovských púštnych červov zaútočia na hlavné mesto. Alia využije zmätok, zavraždí baróna a utečie. Paul a fremeni rýchlo porazia harkonnenských vojakov i sardaukarov. Paul predstúpi pred Imperátora a hrozí zničením produkcie korenia navždy, ak sa Imperátor nevzdá trónu. Feyd-Rautha sa Paula ešte pokúsi zastaviť a vyzve ho na súboj na nože, no ten ho počas neho zabije. Imperátor sa neochotne vzdáva trónu v Paulov prospech a sľubuje mu ruku svojej dcéry Irulán. Keď Paul preberie kontrolu nad Impériom zistí, že tým, že dosiahol svoj cieľ, zároveň stratil možnosť zastaviť fremenský džihád, pretože ich viera v neho, v Muad'Diba, sa stala absolútnou.

Postavy[upraviť | upraviť zdroj]

Rod Atreides[upraviť | upraviť zdroj]

Rod Harkonnen[upraviť | upraviť zdroj]

Rod Corrino[upraviť | upraviť zdroj]

Bene Gesserit[upraviť | upraviť zdroj]

Fremeni[upraviť | upraviť zdroj]

  • Stilgar, naíb síča Tabr
  • Chani, Paulova fremenská konkubína
  • Liet-Kynes, imperiárny planétológ na Arrakis, otec Chani, vážená osobnosť medzi fremenmi
  • Mapes, hlavná chyžná imperiálneho sídla na Arrakis
  • Jamis, fremen, ktorého Paul zabil v rituálnom súboji
  • Harah, Jamisova žena a neskôr Paulova služobníčka
  • Ramallo, Matka predstavená síča Tabr

Pašeráci[upraviť | upraviť zdroj]

  • Esmar Tuek, mocný pašerák a otec Stabana Tueka
  • Staban Tuek, Esmarov syn, ktorý vzal medzi svojich Gurneyho Hallecka a jeho skupinu preživších po útoku Harkonnenov na Arrakis

Počítačové hry[upraviť | upraviť zdroj]

Dune z roku 1992 bola prvou hrou, vychádzajúcou z deja knihy. Bola to adventúra s prvkami stratégie. Naprogramovala ju firma Cryo Interactive a distribuovala Virgin Interactive. V tom istom roku bola štúdiom Westwood vytvorená Dune II, ktorá založila žáner real-timových stratégií. Opiera sa o knižnú predlohu, no k dvom bojujúcim frakciám – Atreides a Harkonnen – pribudol vymyslený veľkorod Ordos.

Dune 2000, bola vylepšená verzia pôvodnej Dune II. Vytvorilo ju taktiež štúdio Westwood. Objavila sa nová grafika a hudba, videosekvencie so živými hercami na počítačovom pozadí, príbeh ostal bezo zmeny.

Frank Herbert's Dune - 3D adventúra, ktorá vernejšie opisuje dej knihy, inšpiruje sa i filmom.

Emperor: Battle for Dune - opäť vylepšenie real-timovej stratégie, pokračovanie príbehu z predchádzajúcej Dune 2000.

Dune: Generations - nedokončený online projekt s veľkými ambíciami

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. The Hugo Awards: 1966 [online]. World Science Fiction Society, [cit. 2011-03-08]. Dostupné online.
  2. 1965 Nebula Awards [online]. NebulaAwards.com, [cit. 2010-03-17]. Dostupné online.
  3. Awesome Infographic: The Best-Selling Sci-Fi Books of All Time. Flavorwire, 2012-11-16. Dostupné online [cit. 2018-11-17]. (po anglicky)
  4. HERBERT, Frank. Interview with Dr. Willis E. McNelly [online]. Sinanvural.com, February 3, 1969, [cit. 2010-01-26]. Dostupné online.
  5. Official Dune website: Novels [online]. DuneNovels.com, [cit. 2010-01-26]. Dostupné online.
  6. BLUE, Jennifer. USGS Astrogeology Hot Topics: New Name, Descriptor Term, and Theme Approved for Use on Titan [online]. Astrogeology.usgs.gov, August 4, 2009, [cit. 2010-09-08]. Dostupné online.
  7. Gazetteer of Planetary Nomenclature: Titan Planitiae [online]. Planetarynames.wr.usgs.gov, [cit. 2015-01-03]. Dostupné online.
  8. Gazetteer of Planetary Nomenclature: Titan Labyrinthi [online]. Planetarynames.wr.usgs.gov, [cit. 2015-01-03]. Dostupné online.
  9. The Road to Dune (2005), strana 264, list Franka Herberta svojmu agentovi Lurtonovi Blassingameovi načrtávajúci text "They Stopped the Moving Sands."
  10. The Road to Dune, p. 272."...Frank Herbert toyed with the story about a desert world full of hazards and riches. He plotted a short adventure novel, Spice Planet, but he set that outline aside when his concept grew into something much more ambitious."
  11. The Road to Dune, pp. 263-264.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dune (novel) na anglickej Wikipédii.