EFL Championship play-offs

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

EFL Championship play-offs je séria zápasov systémom play-off, v ktorom bojujú tímy na treťom až šiestom mieste v tabuľke EFL Championship a sú súčasťou play-off anglickej futbalovej ligy (EFL). Víťaz play-off sa kvalifikuje do Premier League.

Play-off sa delí na semifinále a na finále vo Wembley. Semifinále sa hrá na dve zápasy v ktorom hrá tretí tím proti šiestemu tímu a štvrtý tím proti piatemu tímu tabuľky. Víťazi semifinále postupujú do finále, ktoré sa hrá na jeden zápas vo Wembley. Finále EFL Championship play-off sa považuje za najhodnotnejší futbalový zápas na svete v dôsledku zvýšenia príjmov víťazného klubu zo sponzorských a mediálnych dohôd.

Play-off sa začalo hrať v roku 1987 a prvé tri roky sa finále play-off odohrávalo na dva zápasy. Prvým víťazom bol Charlton Athletic. Od roku 1990 sa finále play-off hralo na jeden zápas vo Wembley. V rokoch 2001 až 2006 sa finále hralo na Millennium Stadium v Cardiffe.

Príklad formtáu play-off z roku 2000

Po vytvorení Premier League v roku 1993 sa súťaž volala play-off Football League First Division. V roku 2005 sa súťaž premenovala na súčasný názov.

Ceny[upraviť | upraviť zdroj]

Hráči Swansea City oslavujú finále play-off vo Wembley

Hoci pre víťazov neexistuje žiadna finančná odmena, zápas je stále označovaný ako najhodnotnejší samostatný futbalový zápas na svete v dôsledku z toho vyplývajúcich komerčných a mediálnych výhod. Účtovníci zo spoločnosti Deloitte opísali finále play-off v roku 2020 ako "súťaž o najväčšiu finančnú cenu vo svetovom futbale" keďže vďaka postupu do Premier League dostane klub najmenej 85 miliónov libier v prvej sezóne po postupe a dodatočných 80 miliónov libier v ďalšej sezóne pokiaľ predídu okamžitému zostupu.[1] Podľa konvencie sa však dvaja finalisti dohodnú, že porazený si ponechá všetky príjmy z tzv. gate receipts (teda vstupné z tribún za brankármi).[2] Víťazný tím dostane aj trofej.

Víťazi EFL Championship play-offs[upraviť | upraviť zdroj]

Rok Štadión Víťaz Výsledok Druhé miesto Semifinalisti
Finále sa hralo na dva zápasy
1987 Selhurst Park/

Elland Road

Charlton Athletic 1-1 Leeds United Oldham Athletic

Ipswich Town

St Andrew´s Charlton Athletic 2-1a Leeds United
1988 Ayresome Park/

Stamford Bridge

Middlesbrough 2-1 Chelsea Bradford City

Blackburn Rovers

1989 Ewood Park/

Selhurst Park

Crystal Palace 4-3 Blackburn Rovers Watford

Swindon Town

Finále sa hralo na jeden zápas
1990 Wembley Stadium Swindon Townb 1-0 Sunderland Newcastle United

Blackburn Rover

1991 Notts County 3-1 Brighton & Hove Albion Millwall

Middlesbrough

1992 Blackburn Rovers 1-0 Leicester City Derby County

Cambridge United

1993 Swindon Town 4-3 Leicester City Portsmouth

Tranmere Rovers

1994 Leicester City 2-1 Derby County Millwall

Tranmere Rovers

1995 Bolton Wanderers 4-3pp Reading Wolves

Tranmere Rovers

1996 Leicester City 2-1pp Crystal Palace Stoke City

Charlton Athletic

1997 Crystal Palace 1-0 Sheffield United Wolves

Ipswich Town

1998 Charlton Athletic 4-4

(7-6pen)

Sunderland Ipswich Town

Sheffield United

1999 Watford 2-0 Bolton Wanderers Ipswich Town

Birmingham City

2000 Ipswich Town 4-2 Barnsley Birmingham City

Bolton Wanderers

2001 Millennium Stadium Bolton Wanderers 3-0 Preston North End Birmingham City

West Bromwich

2002 Birmingham City 1-1

(4-2pen)

Norwich City Wolves

Millwall

2003 Wolves 3-0 Sheffield United Reading

Nottingham Forest

2004 Crystal Palace 1-0 West Ham United Ipswich Town

Sunderland

2005 West Ham United 1-0 Preston North End Ipswich Town

Derby County

2006 Watford 3-0 Leeds United Preston North End

Crystal Palace

2007 Wembley Stadium Derby County 1-0 West Bromwich Albion Wolves

Southampton

2008 Hull City 1-0 Bristol City Crystal Palace

Watford

2009 Burnley 1-0 Sheffield United Preston North End

Reading

2010 Blackpool 3-2 Cardiff City Leicester City

Nottingham Forest

2011 Swansea City 4-2 Reading Cardiff City

Nottingham Forest

2012 West Ham United 2-1 Blackpool Birmingham City

Cardiff City

2013 Crystal Palace 1-0pp Watford Leicester City

Brighton

2014 Queens Park Rangers 1-0 Derby County Wigan Athletic

Brighton

2015 Norwich City 2-0 Middlesbrough Brentford

Ipswich Town

2016 Hull City 1-0 Sheffield Wednesday Derby County

Brighton

2017 Huddersfield Town 0-0

(4-3pen)

Reading Sheffield Wednesday

Fulham

2018 Fulham 1-0 Aston Villa Derby County

Middlesbrough

2019 Aston Villa 2-1 Derby County West Bromwich Albion

Leeds United

2020 Fulham 2-1 Brentford Cardiff City

Swansea City

2021 Brentford 2-0 Swansea City Bournemouth

Barnsley

2022 Nottingham Forest 1-0 Huddersfield Town Sheffield United

Luton Town

2023 Luton Town 1-1

(6-5pen)

Coventry City Sunderland

Middlesbrough

2024

Poznámky

a Po dvojzápase bol stav 1:1 a tak sa finále opakovalo a odohral sa tretí dodatočný zápas na neutrálnej pôde

b Swindonu kvôli finančným nezrovnalostiam nakoniec nebolo umožňovať štartovať v najvyššej divízie a ich miesto pridelili Sunderlandu

Štatistiky[upraviť | upraviť zdroj]

Crystal Palace si postup do Premier League cez play-off zabezpečil štyrikrát, keď vyhral štyri finále, čo je najviac ako ktorýkoľvek iný klub. Viac než raz vyhral EFL Championship play-off aj Fulham, West Ham United, Watford, Bolton Wanderers, Hull City a Swindon Town. Najčastejšími účastníkmi play-off sú Ipswich Town a Derby County, oba tímy si v play-off zahrali osemkrát. Ipswich sa pri ôsmich účastiach dostal do finále iba raz a to v roku 2000, keď si zaistili postup. Derby bolo vo finále trikrát a taktiež sa z postupu tešili iba raz.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ]Brentford and Fulham contest for biggest financial prize in world football [online]. Deloitte United Kingdom, [cit. 2024-05-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. BBC SPORT | Football | Championship | Losers in line for final windfall [online]. web.archive.org, 2009-05-19, [cit. 2024-05-14]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku EFL Championship play-offs na anglickej Wikipédii.