Eduard Krajňák

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Eduard Krajňák
slovenský publicista, redaktor
a kultúrny dejateľ
Iné menáKrajnyák Ede, Krajnyák Edvárd
Narodenie24. september 1848
Spišský Hrušov
Úmrtie6. marec 1924 (75 rokov)
Bratislava
Národnosťslovenská
Profesiagymnaziálny profesor
RodičiaJozef Krajňák, Johana Kankaľová
SúrodenciJozef, Ján
ManželkaAnna Zelenayová
DetiErnestína, Oľga

Eduard Krajňák (* 24. september 1848, Spišský Hrušov - † 6. marec 1924, Bratislava) bol slovenský stredoškolský profesor, publicista, redaktor a kultúrny dejateľ.

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Narodil sa v Spišskom Hrušove, no detstvo prežil v neďalekých Markušovciach, kde jeho otec Jozef Krajňák pôsobil ako učiteľ na ľudovej škole, ktorú navštevoval aj Eduard. Základné vzdelanie ukončil v roku 1859 v Spišskej Novej Vsi. V rokoch 1859 – 1864 študoval na rímskokatolíckom gymnáziu v Levoči, zmaturoval v roku 1867 na cisterciánskom gymnáziu v Jágri. Univerzitné vzdelanie získaval na univerzitách v Pešti (1867 – 1870) a vo Viedni (1870 – 1872), kde študoval filologické predmety. Krátko pôsobil ako dobrovoľník v armáde. Od roku 1873 až do odchodu na dôchodok (1907) pôsobil ako učiteľ klasických jazykov na rímskokatolíckom gymnáziu v Bratislave, ktoré sa dnes nachádza na Grösslingovej ulici. V roku 1878 sa oženil s Annou Zelenayovou. Mali spolu päť detí. Dospelosti sa dožili iba dcéry Ernestína a Oľga.

Jeho dielo je veľmi skromné. Písal články, anotácie a recenzie do maďarských, nemeckých a českých časopisov a novín, väčšinou pod rôznymi pseudonymami. Knižne mu vyšli iba krátke práce. V roku 1908 to bola 16-stranová brožúrka Prečo a jak by sa mal Spolok sv. Vojtecha zveľadiť, v ktorej predstavil svoju víziu riešenia finančných problémov spolku, ktorého bol sám aktívnym členom. Modlitebnú knižku s názvom Boh moja nádej zostavil pre slovenských vojakov, ktorí bojovali v 1. svetovej vojne. Pre Maďarov vypracoval učebnice a slovník slovenského jazyka – Gyakorló könyv a szlovák nyelvtanhoz (Cvičebnica zo slovenskej gramatiky), Szlovák nyelvtan (Slovenská gramatika) a Szógyüjtemény a szlovák Gyakorlókönyvhöz (Slovník k Cvičebnici slovenskej gramatiky). Všetky vyšli v Bratislave u Angermayera v rozpätí rokov 1919 – 1921. O škodlivosti alkoholu oboznamoval čitateľov v knižočke Katechizmus striezlivosti. Viaceré z jeho prác sa, podľa jeho vlastných poznámok, stratili ešte vo fáze príprav na vydanie alebo posudzovania, alebo ostali nezvestné. Údajne bol autorom rukopisov Szláv allámok fejlődése (Vznik slovanských štátov), Slovenská antológia a Der Aufstand der Slowaken 1848/49 (Povstanie Slovákov 1848/1849). Do roku 2018 sa takisto iba v rukopise zachovala jeho práca o prútikárstve, ktorá, ak by vyšla v čase svojho vzniku (1911), bola by len druhou rozsiahlejšou prácou o tejto téme v rámci celého Rakúsko-Uhorska. V rokoch 1909 – 1914 bol editorom a redaktorom časopisu Sv. Adalbert a v časoch 1. svetovej vojny a začleňovania Slovenska do nového samostatného štátu sa podieľal na vydávaní Buditeľa katolíckeho ľudu. V odbornej literatúre sa mu prisudzuje aj významný podiel na vydávaní kalendárov pre zadunajských Chorvátov, čo sa však zatiaľ nepodarilo preukázať, a taktiež na založení spolku Isabella, orientujúceho sa na výrobu slovenských výšiviek. Považuje sa za jedného z najdôležitejších spolupracovníkov Ľudovíta V. Riznera pri zostavovaní jeho bibliografického diela.

Dielo[upraviť | upraviť kód]

  • Prečo a jak by sa mal Spolok sv. Vojtecha zveľadiť. Wörishofen, 1908, 16 s.
  • Boh moja nádej. Praha: Cyrillo-Methodějská knihtiskárna a nakladatelství Václav Kotrba. 1916, 128 s.
  • Gyakorló könyv a szlovák nyelvtanhoz. Bratislava: Angermayer, 1919, 119 s.
  • Szlovák nyelvtan. Bratislava: Angermayer, 1919, 92 s.
  • Szógyüjtemény a szlovák Gyakorlókönyvhöz. Bratislava: Angermayer, 1921, 54 s.
  • Katechizmus striezlivosti. Trnava: Lev, 1923, 35 s.
  • Prutkárstvo. (Ed. RÍMSKY Marek). Košice: Vienala, 2018, 124 s.

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • Biografický lexikón Slovenska 5. Martin: SNK, 2013, s. 305 – 306.
  • Encyklopédia Slovenska 3. Bratislava: Veda, 1979, s. 213.
  • ERCÉ. Slovenská krv. Bratislava: Vydavateľstvo lexikálneho diela „Slovenská krv“, 1942, s. 257
  • KAČÍREK Ľuboš. Korešpondencia Pavla Országha-Hviezdoslava s Jankom Jesenským a Eduardom Krajňákom. In Bratislava, 2000, roč. 12, s. 133 – 148.
  • KVAČALA Ján. Za Eduardom Krajňákom. In Vatra, 1924, roč. 6, č. 1 – 2, s. 10 – 14.
  • Pedagogická encyklopédia Slovenska 1. Bratislava: Veda, 1984, s. 453.
  • RÍMSKY Marek. Eduard Krajňák v listoch Ľudovítovi V. Riznerovi. In Literárny archív 40, 2015, s. 61 – 71.
  • RÍMSKY Marek. Eduard Krajňák. Zabudnutý národovec. In Knižnica, 2013, roč. 14, č. 11 – 12, s. 100 – 105.
  • RÍMSKY Marek. Listy Štefana Mišíka Eduardovi Krajňákovi. In CHALUPECKÝ Ivan (ed.). Z minulosti Spiša. Levoča : Spišský dejepisný spolok, 2014, s. 185 – 211.
  • Slovenský biografický slovník 3. Martin: Matica slovenská, 1989, s. 228.
  • ZACHAR Ľudo. Profesor Eduard Krajňák. In Slovák, roč. 22, č. 61 (14. 3. 1940), s. 24.