Eduard Krajňák

	Eduard Krajňák
	slovenský publicista, redaktor; a kultúrny dejateľ
Iné mená	Krajnyák Ede, Krajnyák Edvárd, Spišiak, E. Spišiak, Hrušovský, E. Hrušovský, Kuna, E. Kuna
Narodenie	24. september 1848; Spišský Hrušov
Úmrtie	6. marec 1924 (75 rokov); Bratislava
Národnosť	slovenská
Alma mater	Univerzita v Budapešti
Profesia	gymnaziálny profesor
Rodičia	Jozef Krajňák, Johana Kankaľová
Súrodenci	Cecília Zuzana, Anna Amália, Mária Alžbeta, Imrich Jozef, Ján František, Karol Jozef, Augustín Alexander, Ján Ladislav
Manželka	Anna Zelenayová
Deti	Ernestína, Adalbert Aristid, Oľga, Elena, Oľga
	Biografický portál

Eduard Krajňák (* 24. september 1848, Spišský Hrušov - † 6. marec 1924, Bratislava) bol slovenský stredoškolský profesor, publicista, redaktor a kultúrny dejateľ.

Životopis

Narodil sa v Spišskom Hrušove, no detstvo prežil v neďalekých Markušovciach, kde jeho otec Jozef Krajňák pôsobil ako učiteľ na ľudovej škole, ktorú navštevoval aj Eduard. Základné vzdelanie ukončil v roku 1859 v Spišskej Novej Vsi. V rokoch 1859 – 1864 študoval na rímskokatolíckom gymnáziu v Levoči, zmaturoval v roku 1867 na cisterciánskom gymnáziu v Jágri. Univerzitné vzdelanie získaval na univerzitách v Pešti (1867 – 1870) a vo Viedni (1870 – 1872), kde študoval filologické predmety. Krátko pôsobil ako dobrovoľník v armáde. Od roku 1873 až do odchodu na dôchodok (1907) pôsobil ako učiteľ klasických jazykov na rímskokatolíckom gymnáziu v Bratislave, ktoré sa dnes nachádza na Grösslingovej ulici. V roku 1878 sa oženil s Annou Zelenayovou. Mali spolu päť detí. Dospelosti sa dožili iba dcéry Ernestína a Oľga.

Jeho dielo je veľmi skromné. Písal články, anotácie a recenzie do maďarských, nemeckých a českých časopisov a novín, v slovenských periodikách väčšinou pod rôznymi pseudonymami (Spišiak, E. Spišiak, Hrušovský, E. Hrušovský, Kuna, E. Kuna). Knižne mu vyšli iba krátke práce. V roku 1908 to bola 16-stranová brožúrka Prečo a jak by sa mal Spolok sv. Vojtecha zveľadiť, v ktorej predstavil svoju víziu riešenia finančných problémov spolku, ktorého bol sám aktívnym členom. Modlitebnú knižku s názvom Boh moja nádej zostavil pre slovenských vojakov, ktorí bojovali v 1. svetovej vojne. Pre Maďarov vypracoval učebnice a slovník slovenského jazyka – Gyakorló könyv a szlovák nyelvtanhoz (Cvičebnica zo slovenskej gramatiky), Szlovák nyelvtan (Slovenská gramatika) a Szógyüjtemény a szlovák Gyakorlókönyvhöz (Slovník k Cvičebnici slovenskej gramatiky). O škodlivosti alkoholu oboznamoval čitateľov v knižočke Katechizmus striezlivosti. Viaceré z jeho prác sa, podľa jeho vlastných poznámok, stratili ešte vo fáze príprav na vydanie alebo posudzovania, alebo ostali nezvestné. Údajne bol autorom rukopisov Szláv allámok fejlődése (Vznik slovanských štátov), Slovenská antológia a Der Aufstand der Slowaken 1848/49 (Povstanie Slovákov 1848/1849), z chorvátskeho vydania preložil dielo španielskeho jezuitu Gabriela Palaua Činný katolík, ktoré malo vyjsť v USA a z maďarčiny prácu Jánosa Nagya Čo sľubuje a čo dáva sociálna demokracia. Do roku 2018 sa takisto iba v rukopise zachovala jeho práca o prútikárstve, ktorá, ak by vyšla v čase svojho vzniku (1911), bola by len druhou rozsiahlejšou prácou o tejto téme v rámci celého Rakúsko-Uhorska. V encyklopédiách sa mu prisudzuje významný podiel na vydávaní kalendárov pre zadunajských Chorvátov, čo sa však zatiaľ nepodarilo preukázať, a taktiež na založení spolku Isabella, orientujúceho sa na výrobu slovenských výšiviek. Pôžičkami literatúry z knižníc výrazne pomáhal Ľudovítovi V. Riznerovi pri zostavovaní jeho bibliografického diela. Bol prívržencom kresťanského socializmu, budoval základy kresťanských odborov. Vykonával funkciu okresného predsedu Slovenskej ľudovej strany v Bratislave. V rokoch 1909 – 1914 bol administrátorom časopisu Sv. Adalbert,^, ktorý sa v časoch 1. svetovej vojny zmenil na Buditeľa katolíckeho ľudu. Písomné kontakty udržiaval s viacerými významnými osobnosťami katolíckeho hnutia (Michal Buzalka, Jozef Čársky, Andrej Hlinka, Andrej Kmeť, Karol Kmeťko, Karol Anton Medvecký, Štefan Mišík, Ján Vojtaššák a iní), ale aj s inými osobnosťami politického a kultúrneho života na Slovensku a v celej strednej Európe.

Dielo

Prečo a jak by sa mal Spolok sv. Vojtecha zveľadiť. Wörishofen, 1908, 16 s.
Boh moja nádej. Praha: Cyrillo-Methodějská knihtiskárna a nakladatelství Václav Kotrba. 1916, 128 s.
Gyakorló könyv a szlovák nyelvtanhoz. Bratislava: Angermayer, 1919, 119 s.
Szlovák nyelvtan. Bratislava: Angermayer, 1919, 92 s.
Szógyüjtemény a szlovák Gyakorlókönyvhöz. Bratislava: Angermayer, 1921, 54 s.
Katechizmus striezlivosti. Trnava: Lev, 1923, 35 s.
Prutkárstvo. (Ed. RÍMSKY Marek). Košice: Vienala, 2018, 124 s.

Literatúra

Biografický lexikón Slovenska 5. Martin: SNK, 2013, s. 305 – 306.
Encyklopédia Slovenska 3. Bratislava: Veda, 1979, s. 213.
ERCÉ. Slovenská krv. Bratislava: Vydavateľstvo lexikálneho diela „Slovenská krv“, 1942, s. 257.
KAČÍREK Ľuboš. Korešpondencia Pavla Országha-Hviezdoslava s Jankom Jesenským a Eduardom Krajňákom. In Bratislava, 2000, roč. 12, s. 133 – 148.
KAČÍREK Ľuboš. Bratislavský učiteľ Eduard Krajňák v národnom hnutí na prelome 19. a 20. storočia. In Sláva šľachetným 6. Učiteľ je okno do sveta a života. Liptovský Mikuláš: Spolok Martina Rázusa, 2020, s. 155 – 179.
KVAČALA Ján. Za Eduardom Krajňákom. In Vatra, 1924, roč. 6, č. 1 – 2, s. 10 – 14.
Pedagogická encyklopédia Slovenska 1. Bratislava: Veda, 1984, s. 453.
RÍMSKY Marek. Eduard Krajňák. Zabudnutý národovec. In Knižnica, 2013, roč. 14, č. 11 – 12, s. 100 – 105.
RÍMSKY Marek. Listy Štefana Mišíka Eduardovi Krajňákovi. In CHALUPECKÝ Ivan (ed.). Z minulosti Spiša. Levoča : Spišský dejepisný spolok, 2014, s. 185 – 211.
RÍMSKY Marek. Eduard Krajňák v listoch Ľudovítovi V. Riznerovi. In BRINCKOVÁ Magdaléna (ed.). Literárny archív 40, 2015, s. 61 – 71.
RÍMSKY Marek. Pátranie po diele Eduarda Krajňáka. In Knižnica, 2020, roč. 21, č. 2, s. 58 – 62.
RÍMSKY Marek. Pro-katolícke aktivity Eduarda Krajňáka. In Notitiae historiae ecclesiasticae, 2020, roč. 9, č. 2, s. 39 – 55.
RÍMSKY Marek. Pôvod a príbuzenstvo Eduarda Krajňáka. In Biografické štúdie 43. Martin: Slovenská národná knižnica – Národný biografický ústav, 2020, s. 116 – 138.
RÍMSKY Marek. Korešpondencia Eduarda Krajňáka v Literárnom archíve Slovenskej národnej knižnice. In ŠIŠMIŠOVÁ Karin (ed.). Literárny archív 42. Martin: Slovenská národná knižnica, 2020, s. 73 – 98.
RÍMSKY Marek. Časopis Sv. Adalbert (Vojtech). In Knižnica, 2021, roč. 22, č. 1, s. 66 – 74.
RÍMSKY Marek. Učiteľské pôsobenie Eduarda Krajňáka. In Historicko-pedagogické fórum, 2021, roč. 10, č. 1 – 2, s. 22 – 34.
RÍMSKY Marek. Biografická črta Eduarda Krajňáka o maliarovi Jánovi Kupeckom. In Biografické štúdie 44. Martin: Slovenská národná knižnica – Národný biografický ústav, 2021, s. 77 – 89.
RÍMSKY Marek. Nepovšimnutý list v Nórskej národnej knižnici. In Knižnica, 2022, roč. 23, č. 3, s. 30 – 36.
RÍMSKY Marek. Ruský zborník “Formy národného hnutia v moderných štátoch” z roku 1910 s príspevkom Eduarda Krajňáka o Slovákoch. In ĎURIŠKA Zdenko (ed.). Biografické štúdie 45. Martin: Slovenská národná knižnica – Národný biografický ústav, 2022, s. 180 – 196.
Slovenský biografický slovník 3. Martin: Matica slovenská, 1989, s. 228.
ZACHAR Ľudo. Profesor Eduard Krajňák. In Slovák, roč. 22, č. 61 (14. 3. 1940), s. 24.