Edvin Marton

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Edvin Marton
maďarský hudobný skladateľ a huslista
maďarský hudobný skladateľ a huslista
Narodenie 17. február 1974 (43 rokov)
Výlok, Ukrajina
Odkazy
Webstránka edvinmarton.com
Commons Spolupracuj na Commons Edvin Marton

Edvin Marton, vlastným menom Lajos Edvin Csűry, (* 17. február 1974[1], Výlok, Ukrajina) je maďarský hudobný skladateľ a huslista.

Je známy ako huslista, ktorý hudobne sprevádza krasokorčuliarov ako sú Jevgenij Pľuščenko, Stéphane Lambiel a iných známych krasokorčuliarov.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Edvin sa narodil do hudobnej rodiny v maďarskej dedinke Výlok na Ukrajine. Edvin dostal svoje prvé husle ako päťročný. "Vôbec som však nechcel cvičiť. Robil som všetko možné, sadal som si na ne, polámal som ich. Do troch dní som však mal nové. No potom som sa v škôlke veľmi zamiloval do jedného dievčaťa a mama mi povedala: ´Keď ju ľúbiš, mohol by si jej zahrať serenádu. To bola pre mňa ohromná motivácia. Naučil som sa teda jednu pesničku, a keď som jej ju zahral, dostal som za ňu pusu. Vtedy som sa rozhodol, že budem hrať na husle celý život," hovorí Marton.[chýba zdroj] Keď mal deväť rokov prijali ho na prestížnu univerzitu pre talentovaných hudobníkov v Sovietskom zväze – Čajkovského hudobnú školu v Moskve. Pokračoval svoje štúdium s Eugeniou Tchougaevou.

Svoj prvý dôležitý koncert odohral v dvanástich rokoch s Moskovským symfonickým orchestrom. Keď mal sedemnásť stal sa študentom na Hudobnej akadémii Liszta Ferenca v Budapešti. Zúčastnil sa súťaže Rugiera Ricciho, kde vyhral cenu pre najlepšieho účastníka, a tiež vyhral Veľkú cenu víťazov v International Course Competition v Berlíne. V roku 1993 bol najmladším sólistom pre Národnú filharmonickú koncertnú agentúru v Maďarsku. Vystupoval skoro so všetkými hlavnými Maďarskými orchestrami a hral koncerty v Rakúsku, Taliansku, Nemecku a Švajčiarsku. V Máji 1994 medzinárodne známa Dorothy Delay ho pozvala na Aspen Music Festival v Colorade, kde mal koncert s Rohanom de Silva. V New Yorku vyhral štipendium a bol prijatý do triedy Dorothy Delay na Julliard School of Music.

Edvin Marton, Dima Bilan a Jevgenij Pľuščenko v Belehrade

Počas štúdia v New Yorku získal mnoho profesionálnych kontaktov, ktoré znamenali zmenu v jeho hudobnom štýle. Tu, v jednom z najviac uctievaných klasických hudobných zariadení Juliardu, sa spojil s DJ-mi a poskočil na vysoký stupeň klasiky, čo je pokladané za rozhodujúci moment. Ako dvadsaťročný precestoval viac ako 30 štátov, hral v mnohých významných koncertných halách ako napríklad v Berlínskej filharmónii a vo Viedenskom Koncertnom dome. Ale stále hľadal zmenu. Po promóciách na hudobnej akadémii sa rozhodol Lájos zmeniť svoje meno na Edvin Marton a dať hudbe nový smer.

Stále sa zaujímal o interpretácii svojej vlastnej hudby, no to neznamenalo, že by nemohol hrať Mozarta či Vivaldiho, pretože dnes je oveľa viac vzrušujúcejšie hrať tieto práce s elektrickými tóninami, pretože je teraz nová doba a 21. storočie.„Okrem toho, že píšem aj vlastnú muziku, rád prerábam klasiku vo vlastnom štýle. To robili skladatelia odjakživa Mozart upravil Bacha, Bizet Vivaldiho. Ľudia totiž majú radi melódie, ktoré poznajú, ale chcú ich počuť v novom štýle,“[chýba zdroj] dodáva huslista, ktorý má ako romantik rád predovšetkým hudbu Brahmsa, Mendelssohna, Čajkovského Vivaldiho a jeho idolom je Paganini.

Šancu hrať na Stradivárky, na ktorých predtým hral samotný Niccolò Paganini, vyhral na Svetovej súťaži v Kanade v roku 1996, kde súťažilo ďalších 350 huslistov. „Bolo tam 350 iných huslistov. Z toho 60 Japoncov, 70 Číňanov a všetci vstávajú ráno o piatej, aby mohli celý deň cvičiť. Ale ja vstávam už o štvrtej, a preto som vyhral,“ žartuje Marton.

Jeho životnou partnerkou je bývalá Miss Balaton Adrienn Gombosi. 21. októbra 2009 sa im narodil syn Maxim.

Vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]

Husle[upraviť | upraviť zdroj]

Hrá na stradivárkach Antonio z roku 1697 v hodnote 4 miliónov dolárov, ktoré mu doživotne zapožičala švajčiarska banka. Okrem nich má aj husle od talianskeho majstra Jozefa Antonia Roccu z 1865. Na albume Sarasate hral na husliach od talianskeho majstra Carla Guiseppeho Testora z roku 1698.

Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]

1996 Sarasate[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Eight Spanish Dances: Malaguena Op.21 No 1.
  2. Habanera
  3. Romanza andaluza
  4. Jota Navarra
  5. Playera
  6. Zapateado
  7. Spanish Dance
  8. Spanish Dance
  9. Caprice Basque: Moderato
  10. Allegro moderato
  11. Zigeunerweisen: Moderato. Lento
  12. Un poco piú lento
  13. Allegro molto vivace
  14. Concert Fantasy on Carmen: Introduction. Allegro moderato
  15. Moderato
  16. Lento assai
  17. Alegro moderato
  18. Moderato

2003 Strings 'N' Beats[upraviť | upraviť zdroj]

  1. King Of The Forest
  2. Miss You
  3. Bitter Sweet Symphony
  4. Una furtiva lagrima
  5. Magic Stradivarius
  6. Birdman /Hungarian Folk Song
  7. Secret Emotions
  8. Fire Dance
  9. Gloomy Sunday
  10. First Date
  11. Wind Of Spring
  12. Panis Angelicus
  13. Spaces Of Freedom
  14. Sarabande
  15. Art On Ice

2004 Virtuoso[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Gypsy Dance
  2. Beethoven 5
  3. Love Story
  4. Hibi-Haba
  5. Aura
  6. Guitarra Latino
  7. Romeo and Juliet
  8. Irish
  9. Hungarian Rhapsody
  10. India
  11. Virtuoso
  12. Dark Angel
  13. Oda of Joy
  14. Carrinina Burana

2006 Stradivarius[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Tosca Fantasy
  2. Vivaldi Spring
  3. Rio Carneval
  4. Badinerie
  5. Romeo and Juliet
  6. Dramatico
  7. My Love is Deep
  8. Bellydance
  9. Love in Venice
  10. Tchaikovsky Remix
  11. Ibiza
  12. C'est la Vie- Instrumental Version
  13. Ice Symphony
  14. O Sole Mio
  15. Crazy Violin
  16. Hungarian Rhapsody No.6
  17. Fireworks
  18. Paganini
  19. Bonus- C'est la Vie feat. Lou Bega

2010 Hollywood[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Titanic
  2. Tango Amore
  3. Concierto de Aranjuez
  4. Evita
  5. Gladiator
  6. Mask of Zorro
  7. Batman
  8. Zorba the Greek
  9. Chopin
  10. White Angel
  11. Victory
  12. Memory
  13. Loving You
  14. Feelings
  15. Godfather

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. [Biografia od Victorie Rose : Prince of the Violin: The Secret Life of Edvin Marton]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]