Preskočiť na obsah

Kassia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Eikasia)
Kassia
Ikona Kassie, byzantskej poetky, hymnografky a mníšky
Kassia
Narodenieokolo 800, 805, prípadne 810
Úmrtiemedzi 843 – 867
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Kassia
Theofilos na prehliadke neviest.

Kassia (iné mená: Kasia[1], Eikasia[2], Ikasia, Kassiané[3], Kassiána[4]; po grécky: Κασσία, Κασία, Εικασία, Ικασία, Κασσιανή; * začiatok 9. storočia[pozn 1] – † medzi 843 – 867)[6] bola byzantská poetka, hymnografka a mníška. V dejinách byzantskej literatúry predstavuje ako žena-autorka ojedinelý jav.[7][8] Jej tvorba patrí k vrcholom byzantskej poézie.[9]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Kassia sa narodila pravdepodobne v rodine vysokého byzantského úradníka.[10] Podľa legendy sa v roku 830 zúčastnila prehliadky neviest, ktorú usporiadala cisárovná Eufrosyne. Chcela nájsť nevestu pre svojho syna Teofila.[11] Pri výbere ho zaujali Kassia a Theodora. Kassia svojou slobodomyseľnou odpoveďou odradila mladého cisára a tak si nakoniec za manželku vybral Theodoru.[12][pozn 2] Následne vstúpila do kláštora.[5] Pravdepodobne patrila medzi ikonofilov a bola za svoje názory prenasledovaná.[10] Neskôr, pravdepodobne po roku 843 sama založila kláštor a venovala sa literárnej činnosti.[7]

Tvorba

[upraviť | upraviť zdroj]

Kasia písala verše s tématikou cirkvi, epigramy o ženách, šťastí, bohatstve, kráse a živote v kláštore, sentencie o priateľstve.[3] Gnómické verše svedčia o jej inteligencii a samostatnom myslení.[5] Venovala aj skladaniu hymnov. Zachovalo sa z nich 23, ďalších 37 sa jej pripisuje.[10] Za zmienku stojí text s názvom Peri Christú gennéseós (dosl. O Kristovom zrodení), Kassia nadväzuje na koncepciu Eusebia (vzostup rímskeho cisárstva a kresťanstva ako navzájom súvisiace skutočnosti).[5] V terajších bohoslužobných knihách sa nachádzajú tieto hymny:[4]

  • irmosy prvých piatich piesní kánona na utreni Veľkej Soboty
  • stichira na Slava, i nyni na Hospodi vozzvach na večerni sviatku Narodenia Isusa Christa
  • stichira na stichovne na utreni Veľkej stredy[pozn 3]
  • stichira na stichovne na večerni sviatku Narodenia svätého Jána Krstiteľa
  • dve chvalitné stichiry na utreni 13. decembra

Skutočnosť, že jej hymnografická tvorba sa dostala do liturgických textov na sviatky ako sú Vianoce a Veľká noc svedčí o vysokej úrovni týchto hymnov.[4]

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Udávaný rok narodenia sa v literatúre pohybuje okolo 800, 805, prípadne 810[5].[6]
  2. ↑ Existujú dve verzie. V prvej Teofilos rozdá kandidátkam jablká. Na ďalší deň si ich vypýta späť. Ale až na Theodoru ich všetky ostatné zjedli. V druhom podaní rozhodne krátky rozhovor, v ktorom Teofilos tvrdí, že ženy sú príčina všetkého zla. Na čo Kassia reaguje protitvrdením, že žena je zdroj väčšieho dobra. Šlo o narážku na prvotný hriech (ktorý prišiel cez Evu) a Pannu Máriu, vďaka ktorej sa narodil Boží syn.[11]
  3. ↑ V origináli Το Τροπάριο της Κασσιανής (dosl. Tropar Kassie), v rukopise zachovaný pod názvom Έις τέν πόρνην (dosl. O prostitútke).[10] Ide o jej najznámejšie dielo.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ MARINČÁK, Šimon. Úvod do dejín byzantskej hudby. Prešov : Petra, 2003. 119 s. ISBN 80-89007-37-6. S. 88.
  2. ↑ Byzantine women : varieties of experience, 800 – 1200. Ed. Linda Garland. Aldershot, Hants, England; Burlington, VT : Ashgate, 2007. Dostupné online. ISBN 978-0-7546-5737-8. S. 17.
  3. ↑ a b KASIA. In: BORECKÝ, Bořivoj; DOSTÁLOVÁ, Růžena, a kol. Slovník řeckých spisovatelů. 2., přeprac. a dopl. vyd., V nakl. Leda vyd. 1. Praha : Leda, 2006. 663 s. ISBN 80-7335-066-1. S. 302.
  4. ↑ a b c KOCVÁR, Vladimír. KASSIA A BYZANTSKÁ HYMNOGRAFIA. In: Byzantská revue 2009. Ed. Ján Husár. Prešov : Prešovská univerzita, 2009. 256 s. [Cit. 2013-03-08]. ISBN 978-80-555-0036-2. S. 246 – 250.
  5. ↑ a b c d DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. Vyd. 2. Praha : Vyšehrad, 2003. 413 s. (Kulturní historie.) ISBN 80-7021-409-0. S. 154 – 155.
  6. ↑ a b KASSIA. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2232 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1109 – 1110.
  7. ↑ a b Kasia. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2. S. 247.
  8. ↑ The Oxford Handbook of Byzantine Studies. Ed. Elizabeth Jeffreys, John F. Haldon, Robin Cormack. 1st pub. Oxford : Oxford University Press, 2008. 1021 s. (Oxford handbooks.) ISBN 978-0-19-925246-6. S. 646.
  9. ↑ BORECKÝ, Bořivoj; DOSTÁLOVÁ, Růžena, a kol. Slovník řeckých spisovatelů. 2., přeprac. a dopl. vyd., V nakl. Leda vyd. 1. Praha : Leda, 2006. 663 s. ISBN 80-7335-066-1. S. 38.
  10. ↑ a b c d KASIA. In: FARRUGIA, Edward G. Encyklopedický slovník křesťanského Východu. Ed. Pavel Ambros; preklad Adam Mackerle. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2010. 1039 s. (Prameny spirituality; zv. 15.) ISBN 978-80-7412-019-0. S. 474.
  11. ↑ a b HERRINOVÁ, Judith. Ženy v purpuru. Preklad Vladimír Vavřínek. Vyd. 1. Praha : Mladá fronta, 2005. 349 s. (Kolumbus; zv. 173.) ISBN 80-204-1191-7. S. 221 – 222.
  12. ↑ ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, et al. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 410.

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • MILKO, Pavel. Svatá Kassia Konstantinopolská a její hymnus na Velkou středu. In: „Kráčej s rukou na Pánově pluhu“ : podoby studií křesťanského Východu v 21. století : Michalu Řoutilovi k padesátinám. Ed. Jana A. Nováková. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2023. 372 s. ISBN 978-80-7465-607-1. S. 25 – 42.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kassia&oldid=7821144“