Preskočiť na obsah

Elisa Bonaparte

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Elisa Bonapartová
Elisa Bonapartová ako toskánska veľkovojvodkyňa
Elisa Bonapartová ako toskánska veľkovojvodkyňa
Narodenie3. január 1777
Ajaccio, Korzika, Francúzsko
Úmrtie7. august 1820 (43 rokov)
Terst, Taliansko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Elisa Bonaparte

Elisa Bonapartová (* 3. január 1777, Ajaccio, Korzika – † 7. august 1820, Terst, Taliansko) bola mladšou sestrou Napoleona Bonaparta, z jeho vôle veľkovojvodkyňou toskánskou v rokoch 1809 – 1814.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Élisa Bonapartová bola piatym dieťaťom Carla Bonaparta a Laetitie Bonapartovej, rodenej Ramolinovej. Pri krste dostala meno Mária Anna, ale neskôr sa premenovala na Elisu (ako viac-menej všetci jej súrodenci - príkladom šiel brat Lucciano, ktorý sa premenoval na Luciena). Elisa bola vzdelávaná v kláštornej škole v Saint Cyr, ktorú založila začiatkom 18. storočia madame de Maintenon.[1] Elisa bola inteligentnou ženou, ktorá mala vlastný názor a do istej miery aj vlastné ambície. Talleyrand o nej hovorieval, že je „mužom medzi Napoleonovými sestrami“.

1. mája 1797 sa z vôle matky vydala za korzického šľachtica Félixa Pasquala Baciocchiho (1762 – 1841), ktorý neoplýval ani rozumom, ani majetkom, ani politickými ambíciami. Pochádzal z drobnej korzickej šľachty, slúžil v armáde a bol hudobne nadaný – hral na husliach.

Élisa nebola obľúbenou sestrou staršieho brata Napoleona Bonaparta. Vyčítal jej výbušnú povahu a niekedy netaktné správanie. V roku 1805 jej spolu s manželom udelil titul princ a princezná z Luccy a Piombina. V roku 1809 ju vymenoval za toskánsku veľkovojvodkyňu. V týchto talianskych kniežatstvách vládla do roku 1814. V Toskánsku ju nahradil Ferdinand III., syn cisára Leopolda II. S manželom mala štyri deti, z ktorých sa dožila dospelosti iba dcéra Élise-Napoléone, ktorá sa vydala za grófa Filipa Camerata-Passioneï de Mazzoleni.

Po roku 1815 mohla žiť v Terste ako grófka z Compignana. Neskôr obývala vilu Vicentinu severne od Terstu. Venovala sa aj archeologickým vykopávkam v okolí Terstu. Zomrela náhle na neznámu chorobu vo veku len 43 rokov. Bola pochovaná v bazilike Sv. Petrónia v Bologni.

Zaujímavosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Jej milencom bol okrem iných aj slávny husľový virtuóz a skladateľ Niccolò Paganini. Milostná aféra kňažnej Elisy a huslistu Paganiniho sa stala námetom populárnej operety s názvom Paganini od Franza Lehára (prvýkrát uvedená 30. októbra 1925 vo Viedni).

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • AMELUNXEN, Clemens. Napoleonův klan: rodina ve stínu imperátora. Praha : Brána, 1998. 352 s. ISBN 80-85946-99-8.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. AMELUNXEN, C.: Napoleonův klan : rodina ve stínu imperátora. Praha 1998, s. 32.