Preskočiť na obsah

Energetický zdroj

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Energetický zdroj môže byť:[1]

  • materiál (surovina), prírodný objekt alebo jav, z ktorého možno získať užitočnú energiu. Z tejto skupiny možno vymedziť tzv. primárny zdroj, ktorý sa získava priamo v prírode a je ním napríklad vodná energia, fosílne palivo, izotopy uránu a pod.
  • zariadenie alebo súbor zariadení určené na premenu primárnej energie na formu vhodnú na prenos alebo priame použitie, napr. elektráreň.

Energetické zdroje majú zásadný význam pre zabezpečenie potrieb, životnej úrovne a všestranného rozvoja spoločnosti.

Z pohľadu obnoviteľnosti možno energetické zdroje rozdeliť na:

Toto delenie vychádza z kritéria obnoviteľnosti zohľadňujúceho mieru vyčerpateľnosti zdrojov z pohľadu časových dimenzií a potrieb ľudskej spoločnosti. Kritérium obnoviteľnosti nie je absolútne a nevyjadruje len bilanciu množstva posudzovaného materiálu, ale je predovšetkým funkciou času. Ak by sa uvažovalo s časovým intervalom rádovo stoviek miliónov alebo rádovo miliárd rokov, potom by uhľovodíkové palivá boli obnoviteľným zdrojom energie (pri predpoklade cyklického charakteru striedania geologických epoch), pričom uhlík a vodík sú v svojom prirodzenom cykle ukladania slnečnej energie do väzieb chemických zlúčenín (cestou fotosyntézy) a kaustobiolity by boli istým druhom zušľachtenej - skoncentrovanej a dlhodobejšie konzervovanej biomasy.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Slovník základných elektroenergetických výrazov [online]. Slovenská energia, a. s, [cit. 2013-01-11]. Dostupné online.