Preskočiť na obsah

Ereškigal

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Reliéf „Kráľovnej noci", ktorý pochádza zo starobabylonského obdobia a môže predstavovať Ereškigal alebo Ištar
Reliéf „Kráľovnej noci", ktorý pochádza zo starobabylonského obdobia a môže predstavovať Ereškigal alebo Ištar

V mezopotámskej mytológii bola Ereškigal (sumersky: dereš.ki.gal, doslova „Kráľovná Veľkej zeme")[1] bohyňou Irkally, krajiny mŕtvych alebo podsvetia v sumerskej mytológii. V neskorších mýtoch vraj vládla Irkalle spolu so svojím manželom Nergalom. Niekedy sa jej meno uvádza ako Irkalla, podobne ako sa v gréckej mytológii používalo Hádes pre podsvetie aj jeho vládcu, a niekedy sa uvádza ako Ninkigal, doslova „Pani veľkej zeme".

Ereškigal bola len jedným z viacerých božstiev, ktoré sa v Mezopotámii považovali za vládcov podsvetia.[2][3] Hlavný chrám zasvätený Ereškigal sa nachádzal v Kute,[4] meste pôvodne spájanom s Nergalom,[2] a jej kult mal veľmi obmedzený rozsah.[5]

V starovekej sumerskej básni Inannin zostup do podsvetia sa Ereškigal opisuje ako Inannina staršia sestra,[6] avšak bežne sa navzájom nespájali.

Dva hlavné mýty zahŕňajúce Ereškigal sú príbeh o Inanninom zostupe do podsvetia a príbeh o Ereškigalinom manželstve s bohom Nergalom. Ďalšie mýty ju spájajú aj s bohmi, ako je Ninazu, pôvodne považovaný za jej manžela, ale neskôr za syna, a Ningišzida.[2]

Mytológia

[upraviť | upraviť zdroj]

V sumerskej mytológii bola Ereškigal kráľovnou podsvetia. Niektorí bádatelia sa domnievajú, že túto funkciu pôvodne plnil Ninazu, pričom Ereškigal sa v sumerských predstavách stala významnou vládkyňou krajiny mŕtvych až neskôr.[3] Viera súvisiaca s touto sférou však bola do istej miery amorfná a je možné, že spočiatku neexistovala jediná všeobecne dohodnutá verzia príslušných mýtických a kultových koncepcií, pričom v systémoch viery rôznych oblastí a období vládli nad podsvetím rôzne božstvá, mužské aj ženské.

V neskorších babylonských zoznamoch bohov mala Ereškigal medzi podsvetnými božstvami vyššie postavenie a vládla kategórii takzvaných „transtigridských hadích bohov" (ako napríklad Ninazu, Tišpak, Ištarán a elamský boh Inšušinak, v Mezopotámii známy takmer výlučne v kontexte posmrtného života),[2] zatiaľ čo Nergal, ktorý plnil analogické funkcie na severe v sumerských časoch, mal namiesto toho sprievod menších vojnových bohov a démonov chorôb. Predstava Nergala a Ereškigal ako páru sa pravdepodobne vyvinula z potreby zosúladiť tieto dve tradície.[5]

Ereškigalovým sukkalom (poslom) bol Namtar.[7]

Hoci v kultových textoch nie je Ereškigal známa, v mýtickej literatúre bola významná. Príklady mýtov, v ktorých hrá dôležitú úlohu, sú:

  • Inannin zostup do podsvetia
  • Jej manželstvo s Nergalom
  • Ningišzidova cesta do podsvetia
  • Videnie asýrskeho princa o podsvetí

Synkretizmus

[upraviť | upraviť zdroj]

Churritská bohyňa podsvetia Allani bola v Mezopotámii spájaná s Ereškigal a u Chetitov a Luvijcov s bohyňou Slnka Zeme.[8][9] Zatiaľ čo pôvodne bola Allani v Mezopotámii predstavená ako samostatná postava,[10] ktorej sa v Ure počas Šulgiho vlády prinášali obety pod menom Allatum (popri iných cudzích božstvách, ako boli Išara a Belet Nagar),[11] postupne sa stala len titulom Ereškigal.[12]

Chattijský boh smrti Lelwani, pôvodne opisovaný ako mužské božstvo s mužským titulom katte (kráľ), sa namiesto toho začal vnímať ako bohyňa v dôsledku zámeny s Allani a Ereškigal.[13][9]

Meno Ereškigal v gréckych magických textoch

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdá sa, že v neskorších časoch Gréci použili meno Ereškigal (Ερεσχιγαλ) pre svoju vlastnú bohyňu Hekaté.[14] V záhlaví zaklínadla v Michiganskom magickom papyruse, ktorý bol datovaný do konca tretieho alebo začiatku štvrtého storočia po Kr. (a ako také bolo napísané po strate umenia čítať klinopisné texty), sa Hekaté označuje ako „Hekaté Ereschkigal" a vyvoláva sa pomocou magických slov a gest, aby sa zmiernil strach zaklínača z trestu v posmrtnom živote.[15] Ďalšie štúdium gréckych textov, v ktorých sa spomína meno Ereškigal, ukázalo, že v žiadnom z nich sa nevyskytujú motívy mezopotámskeho pôvodu v nejakej významnej miere, použité symboly sú skôr tie, ktoré sa spájajú s Hekaté než s Ereškigal. Použitie mena Ereškigal neslúžilo inému účelu ako „vybaviť grécku bohyňu podsvetia záhadne znejúcim, cudzím menom" a že ľudia, ktorí „tieto texty tvorili, prenášali a používali, mali buď malý záujem o mezopotámske tradície spojené s Ereškigal, alebo o nich mali malé znalosti (alebo oboje)."[14]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ CDLI Literary Descent of Ishtar (composite). cdli.ucla.edu.
  2. ↑ a b c d Wiggermann, F. (2001a). Nergal A. philologisch. Reallexikon der Assyriologie und vorderasiatischen Archäologie.
  3. ↑ a b Asher-Greve, J. M.; Westenholz, J. G. (2013). Goddesses in Context: On Divine Powers, Roles, Relationships and Gender in Mesopotamian Textual and Visual Sources.
  4. ↑ Ereshkigal, Encyclopædia Britannica Ultimate Reference Suite DVD, 2003.
  5. ↑ a b Gadotti, A. (2020). Never Truly Hers: Ereškigal's Dowry and the Rulership of the Netherworld. Journal of Ancient Near Eastern Religions. 20: 1–16. doi:10.1163/15692124-12341309. S2CID 225667868.
  6. ↑ Inana's descent to the nether world: translation. etcsl.orinst.ox.ac.uk.
  7. ↑ Klein, J. (2001). Namtar. Reallexikon der Assyriologie und vorderasiatischen Archäologie.
  8. ↑ Taracha, P. (2009). Religions of Second Millennium Anatolia. Harrassowitz. ISBN 978-3447058858.
  9. ↑ a b Archi, A. (2013). The Anatolian Fate-goddesses and their different traditions. In Cancik-Kirschbaum, E.; Klinger, J.; Müller, G. G. W. (eds.). Diversity and Standardization. Perspectives on ancient Near Eastern cultural history. S. 1–26.
  10. ↑ Murat, L. (2009). Goddess Išhara. Ankara Üniversitesi Dil ve Tarih-Coğrafya Fakültesi Tarih Bölümü Tarih Araştırmaları Dergisi.
  11. ↑ Sharlach, T. (2007). Shulgi-simti and the Representation of Women in Historical Sources. Cheng, J.; Feldman, M. (eds.). Ancient Near Eastern Art in Context: Studies in Honor of Irene Winter.
  12. ↑ The Underworld Vision of an Assyrian Prince, riadok 30
  13. ↑ Wilhelm, G. (2014). Unterwelt, Unterweltsgottheiten. C. In Anatolien. Reallexikon der Assyriologie und Vorderasiatischen Archäologie.
  14. ↑ a b Schwemer, Daniel (2019). Beyond Ereškigal? Mesopotamian Magic Traditions in the Papyri Graecae Magicae". Cultural Plurality in Ancient Magical Texts and Practices.
  15. ↑ Betz, Hans Dieter (May 1980). Fragments from a Catabasis Ritual in a Greek Magical Papyrus. History of Religions. 19 (4): 287–295. doi:10.1086/462853. S2CID 162089947.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ereškigal

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ereshkigal na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ereškigal&oldid=7766558“