Friedrich-Alexander-Universität Erlangen-Nürnberg

	Friedrich-Alexander-Universität Erlangen-Nürnberg
Základné informácie
Poloha	mestá Erlangen, Nürnberg, Fürth; Bavorsko, Nemecko
Skratka	FAU
Rok založenia	1742 (založenie v meste Bayreuth); 1743 (presun do mesta Erlangen)
Vedenie
Prezident	Prof. Dr. rer. pol. Karl-Dieter Grüske
Štatistické údaje
Počet fakúlt	5
Počet študentov	35 363 (zimný semester 2012/13)
Doktorandi	687 (2013)
Ďalšie informácie
Školské farby	modrá
Kontaktné údaje
Oficiálny web	www.uni-erlangen.de

Friedrich-Alexander-Universität Erlangen-Nürnberg (skr. FAU, doslova Erlangensko-norimberská univerzita Friedricha Alexandra) je univerzita v Erlangene, Norimbergu a Fürthe.

Pozostáva z piatich fakúlt s 266 katedrami a je s viac ako 25 000 študentmi druhá najväčšia univerzita v Bavorsku. Okolo 45 percent z 12 000 vedeckých a nevedeckých zamestnancov pracuje v univerzitných klinikách. Univerzita bola pomenovaná po grófovi Friedrichovi z Brandenbursko-bayreuthského kniežatstva, ktorý túto univerzitu založil, a po Karlovi Alexandrovi z Brandenbursko-ansbašského kniežatstva, ktorý ju v začiatkoch finančne podporoval.^[1] Asi tretina študentov študuje v Norimbergu. Škola úzko spolupracuje s tzv. odbornými vysokými školami (nem. Fachhochschule) a s univerzitami z okolitého regiónu, preto má vysunuté pracoviská po celom severobavorskom regióne.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Zámocký park je tiež časťou univerzity. Vďaka svojej skvelej centrálne polohe a blízkosti k niektorým prednáškovým miestnostiam je často využívaný študentmi na relax či štúdium. Okrem toho sa tu každoročne usporadúva 'Schlossgartenfest'.

Založenie[upraviť | upraviť zdroj]

Univerzita bola založená v roku 1742 v meste Bayreuth grófom Friedrichom von Brandenburg-Bayreuth ako Friedrichs-Universität, čím sa stala po Univerzite Altdorf a Würzburg treťou univerzitou vo franskom regióne. V roku 1743 bola univerzita premiestnená do mesta Erlangen do priestorov bývalej Ritterakademie na ulici Erlanger Hauptstraße. Od začiatku sa vyučovali všetky tradičné predmety ako teológia, právo, medicína a filozofia aj keď bolo študentov počas prvých rokov konštante pod 200.

V roku 1769 pripadol patronát nad univerzitou grófovi Karlovi Alexandrovi von Brandenburg-Bayreuth, ktorý ju ďalej rozvíjal a všestranne podporoval.

Po pripadnutí mesta Erlangen Bavorsku v roku 1810 obišla univerzitu hrozba uzatvorenia, v protiklade k Univerzite Altdorf, lebo bola jedinou bavorskou univerzitou, ktorá mala luteránsku teologickú fakultu. Ešte dlho potom bola univerzita ovplyvňovaná luteránstvom, stratila ale pôvodný luteránsko-konfesný charakter. Aj dnes ešte existuje na univerzite iba evanjelický a žiadny katolícky odbor, hoci štúdium katolíckej výchovy je možné pre budúcich učiteľov.

Novodobé dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1927 bola odčlenená Prírodovedecká fakulta z Filozofickej fakulty. Univerzita sa neslávne prezentovala počas nacistických časov: ako jedna z veľmi mála nemeckých vysokých škôl mala už v roku 1933 prevažne nacionálno socialistickú študentskú radu.

V roku 1961 bola začlenená Vysoká škola ekonomických a sociálnych vied v Norimbergu (Hochschule für Wirtschafts- und Sozialwissenschaften Nürnberg), pôvodne založená v roku 1919. Odvtedy nesie univerzita dodatok k názvu - Erlangen-Nürnberg. V roku 1966 bola založená Technická fakulta, pre ktorej potreby vznikol nový, na to obdobie moderný, betónový komplex budov, kde našli svoje uplatnenie inžinierske odbory, anorganická chémia, informatika a ďalšia menza. Univerzita Friedricha Alexandra sa týmto krokom stala jednou z prvých klasických univerzít, ktoré doplnili svoje spektrum predmetov o techniku. V roku 1972 univerzita pohltila Vysokú školu pedagogickú v Norimbergu.

Od roku 1999 využíva univerzita staronovú časť mesta Erlangen, Röthelheimpark. Budovy v tejto časti mesta patrili zväčša pod kasárne artilérie vytvorenej v roku 1900.

V roku 2004 bol založený nový inštitút v meste Fürth, Zentralinstitut für Neue Materialien und Prozesstechnik (ZMP), čím sa aj toto mesto norimberského regiónu stalo univerzitným. Vysunuté pracoviská sa dajú nájsť v meste Bamberg, Dr.Remeis Sternwarte (hvezdáreň), a v meste Pleinfeld, Wassersportzentrum am Brombachsee (vodné športové centrum).

Fakulty[upraviť | upraviť zdroj]

Od 1. októbra 2007 je univerzita rozdelená do nasledovných piatich fakúlt:

Filozofická fakulta a odbor teológie
Právnická a ekonomická fakulta
Medicínska fakulta
Prírodovedecká fakulta
Technická fakulta

Do 30. septembra 2007 existovalo 11 nasledovných fakúlt:

Teologická fakulta
Právnická fakulta
Medicínska fakulta
Filozofická fakulta I (filozofia, dejiny a sociálne vedy)
Filozofická fakulta II (jazykové a literárne vedy)
Prírodovedecká fakulta I (matematika a fyzika)
Prírodovedecká fakulta II (biológia, chémia a farmácia)
Prírodovedecká fakulta III (geografia, geológia, mineralógia, paleontológia)
Ekonomická a sociálno vedecká fakulta v Norimbergu (Hochschule für Wirtschafts- und Sozialwissenschaften Nürnberg, založená 1919, začlenená k univerzite
Technická fakulta (1966)
Pedagogická fakulta (1972) v Norimbergu

Známe osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Na FAU študovali a pôsobili množstvo známych osobností:

Paul Lorenzen a Wilhelm Kamlah, zakladatelia filozoficke Erlangenskej školy
Karl Georg Christian von Staudt (1798-1867), jeden zo zakladateľol projektívnej geometrie
Felix Klein vyvinul Erlangenský program
Johann Christian von Schreber (1739-1810), profesor pre lekárnictvo a botaniku, zakladateľ (1770) a riaditeľ (seit 1773) botanickej záhrady pri Nürnberger Tor (bývalá vstupná brána do Erlangenu)
Johann Georg Meusel, profesor dejín a histórie
Georg Simon Ohm (1789-1854), fyzik
Ludwig Andreas Feuerbach (1804-1872), filozof, náboženský kritik
Justus von Liebig (doktrandská promócia roku 1821), chemik
Eduard Buchner (1860-1917), chemik, Nobelova cena v chemickom odbore 1907
Emil Fischer (1852-1919), chemik, Nobelova cena v chemickom odbore 1902
Ludwig Erhard (1897-1977), spolkový minister hospodárstva, nemecký predseda vlády, absolvent Hochschule für Wirtschafts- und Sozialwissenschaften Nürnberg, začlenená do Univerzity Erlangen

Slávnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Schlossgartenfest[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1951 sa každoročne koná v juni alebo júli. S okolo 6000 účastníkmi patrí k najväčším záhradným slávnostiam v Európe. Záhrada Schlossgarten v centra mesta Erlangen je počas tejto oslavy premenená na veľkú plesovú sálu pod šírym nebom. Večer po príchode noci sa zapaľuje ohňostroj. Počas oslavy sa stretávajú okrem študentov a profesorov aj politický prominenti Bavorska. Slávnosť sa prvýkrát usporiadala počas rektorátu Prof. Dr. Rudolfa Pohle. V roku 1969 bola slávnosť zrušená kvôli študentským nepokojom, v rokoch 1966, 1980 a 200 kvôli zlému počasiu.